Valné zhromaždenie Svetovej rady cirkví (SRC) je určite najväčším ekumenickým zhromaždením kresťanov na svete. Viac ako 4000 predstaviteľov rôznych kresťanských cirkví a denominácií z celého sveta sa tento rok stretáva v nemeckom meste Karlsruhe, aby sa navzájom viac spoznali a zároveň zjednotili svoj postoj k naliehavým výzvam a problémom dnešného kresťanstva aj sveta.
Osobne je mi cťou byť jedným z delegátov našej ECAV a tak pokračovať v šľapajach napr. biskupa a martinského farára Fedora Ruppelta, ktorý aktívne reprezentoval našu cirkev na prvom, zakladajúcom zhromaždení SRC v Amsterdame v septembri r. 1948.
Počas pracovných dní program začína ráno spoločnými modlitbami, pokračuje tematickým plenárnym zasadnutím všetkých delegátov a hostí, kde sa prezentujú témy či problémy, ktorými kresťania vo svete žijú. Následne sa tieto témy či výzvy reflektujú v menších skupinách, kde má každý delegát priestor na osobné stanovisko, či skúsenosť jeho cirkevného spoločenstva. Po obede nasleduje tiež plenárne zasadnutie, kde sa prezentujú súčasné výzvy cirkví v jednotlivých regiónoch a riešia sa dôležité organizačné body valného zhromaždenia ako správy jednotlivých orgánov, voľby a predstavenie výborov a komisií, ktoré na zhromaždení fungujú, v ďalších dňoch budeme prijímať správy týchto výborov a voliť nový centrálny výbor a prezidentov SRC za jednotlivé regióny.
V piatok 2. 9. bola na rade Európa, ako región, ktorému sa v tento deň venovala pozornosť, a samozrejme hlavnou témou bola vojna na Ukrajine a utečenecká kríza, ktorá s ňou súvisí. Naliehavosť tejto témy prirodzene spôsobila napr. aj to, že neostalo veľa času na ďalšie témy, s ktorými cirkvi v Európe zápasia.
Pred večerou sa delegáti zúčastnia pracovného stretnutia v tematickej skupine, ktorú si dopredu vybrali. Dokopy je k dispozícií 23 skupín, ktoré všetky spadajú pod kategóriu „ekumenické konverzácie“. Spolu s ďalšími cca 40 kresťanmi z celého sveta v skupine, ktorej som členom, hľadáme možnosti ako efektívnejšie podporovať ekumenizmus v rámci teologického vzdelávania. Pracovnú časť dňa uzaviera večerná pobožnosť, ktorú každý večer vedú predstavitelia z inej tradície (protestanti, pravoslávni, katolíci...). Po večeri je program trochu voľnejší, účastník sa môže zúčastniť kultúrnych aktivít, byť súčasťou rôznych bohoslužieb a pod.
Medzi spomínanými zasadnutiami je čas aj na osobné stretnutia, spoznávanie kresťanov z rôznych kútov sveta. Napr. debaty s kresťanmi pre nás z exotických krajín ako Irak či Fidži, sú veľmi obohacujúcim zážitkom. Na hotel vzdialený cca 20 minút cesty autobusom od kongresového centra v Karlsruhe prichádzam okolo 22:00. Niekedy ešte podebatujem s účastníkmi, ktorí sú v mojom hoteli ubytovaní, ale väčšinou idem rovno spať, aby som bol pripravený na nasledujúci deň.
Sobota aj nedeľa sú venované poznávacím výletom do blízkeho okolia. Ja som mal možnosť navštíviť neďaleké mesto Bretten, v ktorom sa narodil Filip Melanchton. Aj keď väčšinu svojho života prežil vo Wittenbergu, v jeho rodisku majú výborné múzeum a inštitút, kde sa možno venovať štúdiu všetkého, čo s Melanchtonom súvisí. Súčasne sme mali možnosť navštíviť protestantský a katolícky cirkevný zbor v meste Bretten a dozvedieť sa o špecifikách ich práce. Evanjelická cirkev v spolkovej krajine Baden-Württenberg ako aj v iných spolkových krajinách Nemecka je zlúčená s reformovanou cirkvou a tak v meste Bretten funguje jeden protestantský cirkevný zbor, ktorý zahŕňa evanjelikov aj reformovaných kresťanov a spravuje oba ich kostoly. Aj tento konkrétny príklad fungujúcej ekumény bol veľmi podnetný. V dnešnej dobe je nesmierne dôležité, aby kresťania svojou spoluprácou, dialógom a otvorenosťou boli príkladom svetu, ktorý ako vždy je náchylný práve k opačným tendenciám. Láska Kristova a pôsobenie Ducha Svätého je garanciou, že môžeme k sebe nájsť cestu ako kresťania aj ako ľudia.
