V pondelok, 25. júla, prijali biskupi Ivan Eľko (ECAV na Slovensku) a Reinhart Guib (ECAV v Rumunsku) pozvanie na pracovné stretnutie s predsedníčkou predstavenstva Dr. Annette Noller.
Stretnutie začalo rannou pobožnosťou v centrále diakonie, ktorú viedla spolupracovníčka z Diakonie Württemberg – Gabriele Kraft. Následne sa všetkým zúčastneným prihovoril brat generálny biskup Ivan Eľko týmito slovami:
„Vážená pani predsedníčka predstavenstva, Dr. Noller, vážení predstavitelia a pracovníci Evanjelickej diakonie Württemberg a jej nástroja – fondu Hoffnung für Osteuropa, spoločne s tajomníčkou pre nemecky hovoriace zahraničie Marcelou Kmeťovou sa veľmi tešíme z tejto návštevy u vás, v centrále Diakonie.
Pri preberaní filmových Oskarov zvyčajne zaznie veta, že „toto ocenenie nepatrí iba mne, ale celému tímu tvorcov filmu“. Niekedy je táto veta povedaná celkom úprimne, niekedy iba ako póza pre médiá.
My by sme chceli v tejto chvíli zdôrazniť, že sa tu necítime iba ako dvaja okoloidúci. Úprimne hovoríme, že sme tu za celý tím, za celú Evanjelickú cirkev na Slovensku. Cítime sa ako reprezentanti cirkevných zborov, inštitúcií a spoločenstiev. V ich mene Vám chceme poďakovať za Vaše partnerstvo, priateľstvo, pomoc a podporu.
To všetko sa deje v nejakej podobe už tri desaťročia. Dve desaťročia oficiálne beží program Hoffnung für Osteuropa. Dalo by sa jednoducho vypočítať, aké množstvo finančných prostriedkov za ten čas naša cirkev dostala. Rádovo by sme hovorili o miliónoch. Sme za ne veľmi, veľmi vďační.
Pri tom všetkom sa však nesmie stratiť jeden dôležitý moment, ktorý chcem znova aj teraz zdôrazniť. Nemám ho sám zo seba, viem o ňom z Písma. Záležalo na ňom apoštolovi Pavlovi, keď v Macedónii a Achaji robil zbierku pre kresťanov v Júdsku. Hovoril som o tom v krátkej pobožnosti, ktorú sme mali nedávno pri našej partnerskej online konferencii: aj keď sú peniaze aj v cirkvi vzácne, sú hodnotou a zohrávajú dôležitú úlohu pri jej misii a službe, napokon nejde o ne. Aj keď je reč o peniazoch, napokon ide o budovanie vzťahov, o spoločný rast, o vzájomné povzbudzovanie sa v službe, o jednotu mystického Tela Kristovho, teda cirkvi.
Pavel robil zbierku a pomáhal ňou. Ale v poslednom rade mu išlo o jednotu kresťanov z pohanstva s kresťanmi zo židovstva. O víziu jedinej cirkvi. Aj my radi prijímame vašu pomoc a sme na ňu ešte stále dosť odkázaní. Ale ja osobne sa usilujem a usilujú sa o to určite mnohí, vidieť za podpornými programami najmä vzťahy, vzájomné prepojenie, priateľstvo, rast, povzbudzovanie sa v službe.
A tu musím povedať, že za tie dlhé roky vznikli naozaj konkrétne vzťahy, väzby, priateľstvá, výmena skúseností, inšpirácií. Povedomie, že nie sme sami.
A keď teda hovoríme o živých ľuďoch a vzťahoch, spomíname oba z posledného obdobia na návštevu pána Dr. Kaufmanna a veľkého tímu jeho spolupracovníkov v Bratislave tesne pred pandémiou. Na našu minuloročnú účasť na slávnostnom uvedení pani Dr. Noller do jej úradu, na stretnutie s biskupom Frankom O. Julym. Na stretnutia s pani Birgit Dinzinger, s Corneliou Wolf, na desiatky stretnutí s Péturom Thornsteinsonom na Slovensku a v Nemecku. Na pracovné i osobné stretnutia s množstvom ďalších predstaviteľov a pracovníkov partnerskej Evanjelickej cirkvi Württemberg, diakonie a programu Hoffnung für Osteuropa.
Priznám sa, čo ma veľmi vnútorne dojíma, keď sledujem fungovanie programu Hoffnung für Osteuropa, alebo Gustav Adolf Werk, alebo Martin Luther Bund: na jednej strane starý, rokmi preverený, sofistikovaný program darcovstva, budovanie ochoty k darcovstvu, komunikácie s darcami a zisťovania cieľov podpory. Na druhej strane vybudovanie a udržiavanie štruktúry ľudí a úradu, ktorí pracujú a pomáhajú tieto peniaze umiestniť na Slovensku, či v iných krajinách. Jednoducho: na to, aby Nemci pomáhali iným, nestačí iba abstraktne vyzbierať peniaze. Vyzberať ich je práca a ešte sa treba namáhať a zaplatiť za to, aby sa tie peniaze dostali tam, kam treba.
Drahí priatelia, veľmi pekne Vám ďakujeme. Toto vedenie Evanjelickej cirkvi na Slovensku robí všetko, čo je v jeho silách, aby sme boli na Slovensku viac finančne sebestační. Tešíme sa z čiastočných úspechov. Stále však potrebujeme vašu pomoc. Sme Vám vďační, že stojíte pri nás. Boh Vám žehnaj!“
Na stretnutí boli diskutované rôzne diakonické témy, ako napr.: skúsenosti s krízou na Ukrajine a naša práca s utečencami, digitalizácia, ako získať kvalifikovaných odborníkov. Hostia sa zoznámili s prácou každého oddelenia: 1. pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím a psychiatria, 2. dobrovoľníctvo, 3. zdravie, vek, starostlivosť, 4. deti, mládež a rodina, 5. krajinská a dištriktuálna diakonia, podpora živobytia, 6. migrácia a medzinárodná diakonia, 7. teológia a vzdelávanie.
Stretnutie prinieslo obohatenie tak pre nás ako i našich nemeckých partnerov v Diakonii. Partneri ocenili čas a záujem biskupov o partnerskú spoluprácu. Soli Deo Gloria!
Stretnutie začalo rannou pobožnosťou v centrále diakonie, ktorú viedla spolupracovníčka z Diakonie Württemberg – Gabriele Kraft. Následne sa všetkým zúčastneným prihovoril brat generálny biskup Ivan Eľko týmito slovami:
„Vážená pani predsedníčka predstavenstva, Dr. Noller, vážení predstavitelia a pracovníci Evanjelickej diakonie Württemberg a jej nástroja – fondu Hoffnung für Osteuropa, spoločne s tajomníčkou pre nemecky hovoriace zahraničie Marcelou Kmeťovou sa veľmi tešíme z tejto návštevy u vás, v centrále Diakonie.
Pri preberaní filmových Oskarov zvyčajne zaznie veta, že „toto ocenenie nepatrí iba mne, ale celému tímu tvorcov filmu“. Niekedy je táto veta povedaná celkom úprimne, niekedy iba ako póza pre médiá.
My by sme chceli v tejto chvíli zdôrazniť, že sa tu necítime iba ako dvaja okoloidúci. Úprimne hovoríme, že sme tu za celý tím, za celú Evanjelickú cirkev na Slovensku. Cítime sa ako reprezentanti cirkevných zborov, inštitúcií a spoločenstiev. V ich mene Vám chceme poďakovať za Vaše partnerstvo, priateľstvo, pomoc a podporu.
To všetko sa deje v nejakej podobe už tri desaťročia. Dve desaťročia oficiálne beží program Hoffnung für Osteuropa. Dalo by sa jednoducho vypočítať, aké množstvo finančných prostriedkov za ten čas naša cirkev dostala. Rádovo by sme hovorili o miliónoch. Sme za ne veľmi, veľmi vďační.
Pri tom všetkom sa však nesmie stratiť jeden dôležitý moment, ktorý chcem znova aj teraz zdôrazniť. Nemám ho sám zo seba, viem o ňom z Písma. Záležalo na ňom apoštolovi Pavlovi, keď v Macedónii a Achaji robil zbierku pre kresťanov v Júdsku. Hovoril som o tom v krátkej pobožnosti, ktorú sme mali nedávno pri našej partnerskej online konferencii: aj keď sú peniaze aj v cirkvi vzácne, sú hodnotou a zohrávajú dôležitú úlohu pri jej misii a službe, napokon nejde o ne. Aj keď je reč o peniazoch, napokon ide o budovanie vzťahov, o spoločný rast, o vzájomné povzbudzovanie sa v službe, o jednotu mystického Tela Kristovho, teda cirkvi.
Pavel robil zbierku a pomáhal ňou. Ale v poslednom rade mu išlo o jednotu kresťanov z pohanstva s kresťanmi zo židovstva. O víziu jedinej cirkvi. Aj my radi prijímame vašu pomoc a sme na ňu ešte stále dosť odkázaní. Ale ja osobne sa usilujem a usilujú sa o to určite mnohí, vidieť za podpornými programami najmä vzťahy, vzájomné prepojenie, priateľstvo, rast, povzbudzovanie sa v službe.
A tu musím povedať, že za tie dlhé roky vznikli naozaj konkrétne vzťahy, väzby, priateľstvá, výmena skúseností, inšpirácií. Povedomie, že nie sme sami.
A keď teda hovoríme o živých ľuďoch a vzťahoch, spomíname oba z posledného obdobia na návštevu pána Dr. Kaufmanna a veľkého tímu jeho spolupracovníkov v Bratislave tesne pred pandémiou. Na našu minuloročnú účasť na slávnostnom uvedení pani Dr. Noller do jej úradu, na stretnutie s biskupom Frankom O. Julym. Na stretnutia s pani Birgit Dinzinger, s Corneliou Wolf, na desiatky stretnutí s Péturom Thornsteinsonom na Slovensku a v Nemecku. Na pracovné i osobné stretnutia s množstvom ďalších predstaviteľov a pracovníkov partnerskej Evanjelickej cirkvi Württemberg, diakonie a programu Hoffnung für Osteuropa.
Priznám sa, čo ma veľmi vnútorne dojíma, keď sledujem fungovanie programu Hoffnung für Osteuropa, alebo Gustav Adolf Werk, alebo Martin Luther Bund: na jednej strane starý, rokmi preverený, sofistikovaný program darcovstva, budovanie ochoty k darcovstvu, komunikácie s darcami a zisťovania cieľov podpory. Na druhej strane vybudovanie a udržiavanie štruktúry ľudí a úradu, ktorí pracujú a pomáhajú tieto peniaze umiestniť na Slovensku, či v iných krajinách. Jednoducho: na to, aby Nemci pomáhali iným, nestačí iba abstraktne vyzbierať peniaze. Vyzberať ich je práca a ešte sa treba namáhať a zaplatiť za to, aby sa tie peniaze dostali tam, kam treba.
Drahí priatelia, veľmi pekne Vám ďakujeme. Toto vedenie Evanjelickej cirkvi na Slovensku robí všetko, čo je v jeho silách, aby sme boli na Slovensku viac finančne sebestační. Tešíme sa z čiastočných úspechov. Stále však potrebujeme vašu pomoc. Sme Vám vďační, že stojíte pri nás. Boh Vám žehnaj!“
Na stretnutí boli diskutované rôzne diakonické témy, ako napr.: skúsenosti s krízou na Ukrajine a naša práca s utečencami, digitalizácia, ako získať kvalifikovaných odborníkov. Hostia sa zoznámili s prácou každého oddelenia: 1. pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím a psychiatria, 2. dobrovoľníctvo, 3. zdravie, vek, starostlivosť, 4. deti, mládež a rodina, 5. krajinská a dištriktuálna diakonia, podpora živobytia, 6. migrácia a medzinárodná diakonia, 7. teológia a vzdelávanie.
Stretnutie prinieslo obohatenie tak pre nás ako i našich nemeckých partnerov v Diakonii. Partneri ocenili čas a záujem biskupov o partnerskú spoluprácu. Soli Deo Gloria!
