V dňoch 7. – 9. júna 2024 sa konalo Stretnutie kresťanov 2024 vo Frankfurte nad Odrou/Słubice. Organizátorom bola Evanjelická cirkev Berlín-Brandenbursko-sliezska Horná Lužica spolu s Evanjelickou cirkvou a.v. v Poľsku. Zastúpené boli Evanjelické cirkvi a.v. z Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Rakúska, Ukrajiny, Českej republiky, Nemecka a ďalších krajín. Stretnutie bolo oslavou medzinárodných cirkevných dní v srdci Európy pod mottom: „Nič nás nemôže rozlúčiť“.
Zo Slovenska prišlo do Frankfurtu nad Odrou/Słubice približne 150 účastníkov. Viacerí duchovní aktívne pomohli pri stvárnení programu tohto medzinárodného podujatia: biblickú hodinu viedol brat farár Tomáš German z Blatnice, panelovú diskusiu na tému „Jedinečná história ordinovania žien v jednotlivých krajinách“ moderovala sestra farárka Lenka Janotková. Medzi účastníčkami bola aj sestra farárka Mária Hroboňová z Lučenca. Medzi mládežníkmi aktívne prispela k službám Božím Lýdia Krpeľanová a spoločný spev slovenských veršov pomohli doprevádzať Milan Bartko a Lenka Jenotková. Viacerí duchovní, ako aj bratia biskupi, pomáhali pri prisluhovaní Večere Pánovej. Dlhoročné Trojpartnerstvo troch Evanjelických cirkví bolo okrem jeho študijného dňa, podporené a zviditeľnené aj spoločnými pobožnosťami: v sobotu poludňajšou pobožnosťou a večerným požehnaním. Veľký úspech malo vystúpenie rómskych dorastencov v sprievode manželov Beňovcov z Rankoviec počas obedňajšej pobožnosti, ktorí dostali pozvanie do Nemecka.
Stretnutie sa konalo v čase krízy. Na mnohých miestach, vrátane Európy zúri vojna. Konflikty dominujú v správach, strety sa zostrujú, riešenia konfliktov sú v nedohľadne. Vo Frankfurte nad Odrou/Słubice to bolo iné. Hľadali sme dialóg, snažili sa nájsť riešenia na otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. Bola to slávnosť vo veľkej rozmanitosti a my všetci sme túto rozmanitosť vedome formovali. Ako kresťania, ako ľudia s vyznaním i bez vyznania, ako susedia. Na záverečných službách Božích kázal biskup Nemeckej evanjelicko-luteránskej cirkvi na Ukrajine Pavlo Shvarts. Z jeho kázne na základe Iz 55, 1-5 vyberáme: „Slovo nádeje, ktoré Pán ohlasuje, prichádza pre ľudí v pravý čas. Sú zlomení, zúfalí, zničení a vo vyhnanstve. Slovami, že „je čas jesť a piť", Boh oznamuje koniec času smútku a pôstu, keď uzatvára „novú zmluvu" so svojím ľudom. Dobrou správou je nielen to, že sa skončil čas súženia, ale aj to, že sa ľud vracia k Pánovi a jeho duše sa oživujú vplyvom jeho slova. Viera, ktorá sa mnohým kresťanom v každodennom živote niekedy zdá nepraktická, sa v čase krízy môže oživiť a stať sa zdrojom nádeje. Nádejou, ktorá nám dáva silu žiť v tomto svete plnom utrpenia a zároveň byť súčasťou Božieho kráľovstva. Základom tejto nádeje je obeta, ktorú Kristus priniesol na golgotskom kríži za každého hriešnika. Boh neopustil svoj ľud ani svoju Cirkev. Je s tými, ktorí prežívajú utrpenie a bolesť. On je ten, kto trestá zločincov a násilníkov, ktorí včas neoľutovali svoje hriechy. On je ten, kto nám dal nádej na večný život vo vzkriesení Pána Ježiša Krista.“
Hojná účasť slovenských veriacich bola znakom, že medzinárodné stretnutia kresťanov majú svoju tradíciu a účastníci sa veľmi tešia na takéto spoločné stretnutie, kde môžu stretnúť aj svojich priateľov, známych, príbuzných či už zblízka alebo z ďaleka. Vrúcna vďaka patrí predovšetkým Hospodinovi, že nám doprial zdravie a milosť prežiť požehnaný spoločný čas!
Zo Slovenska prišlo do Frankfurtu nad Odrou/Słubice približne 150 účastníkov. Viacerí duchovní aktívne pomohli pri stvárnení programu tohto medzinárodného podujatia: biblickú hodinu viedol brat farár Tomáš German z Blatnice, panelovú diskusiu na tému „Jedinečná história ordinovania žien v jednotlivých krajinách“ moderovala sestra farárka Lenka Janotková. Medzi účastníčkami bola aj sestra farárka Mária Hroboňová z Lučenca. Medzi mládežníkmi aktívne prispela k službám Božím Lýdia Krpeľanová a spoločný spev slovenských veršov pomohli doprevádzať Milan Bartko a Lenka Jenotková. Viacerí duchovní, ako aj bratia biskupi, pomáhali pri prisluhovaní Večere Pánovej. Dlhoročné Trojpartnerstvo troch Evanjelických cirkví bolo okrem jeho študijného dňa, podporené a zviditeľnené aj spoločnými pobožnosťami: v sobotu poludňajšou pobožnosťou a večerným požehnaním. Veľký úspech malo vystúpenie rómskych dorastencov v sprievode manželov Beňovcov z Rankoviec počas obedňajšej pobožnosti, ktorí dostali pozvanie do Nemecka.
Stretnutie sa konalo v čase krízy. Na mnohých miestach, vrátane Európy zúri vojna. Konflikty dominujú v správach, strety sa zostrujú, riešenia konfliktov sú v nedohľadne. Vo Frankfurte nad Odrou/Słubice to bolo iné. Hľadali sme dialóg, snažili sa nájsť riešenia na otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. Bola to slávnosť vo veľkej rozmanitosti a my všetci sme túto rozmanitosť vedome formovali. Ako kresťania, ako ľudia s vyznaním i bez vyznania, ako susedia. Na záverečných službách Božích kázal biskup Nemeckej evanjelicko-luteránskej cirkvi na Ukrajine Pavlo Shvarts. Z jeho kázne na základe Iz 55, 1-5 vyberáme: „Slovo nádeje, ktoré Pán ohlasuje, prichádza pre ľudí v pravý čas. Sú zlomení, zúfalí, zničení a vo vyhnanstve. Slovami, že „je čas jesť a piť", Boh oznamuje koniec času smútku a pôstu, keď uzatvára „novú zmluvu" so svojím ľudom. Dobrou správou je nielen to, že sa skončil čas súženia, ale aj to, že sa ľud vracia k Pánovi a jeho duše sa oživujú vplyvom jeho slova. Viera, ktorá sa mnohým kresťanom v každodennom živote niekedy zdá nepraktická, sa v čase krízy môže oživiť a stať sa zdrojom nádeje. Nádejou, ktorá nám dáva silu žiť v tomto svete plnom utrpenia a zároveň byť súčasťou Božieho kráľovstva. Základom tejto nádeje je obeta, ktorú Kristus priniesol na golgotskom kríži za každého hriešnika. Boh neopustil svoj ľud ani svoju Cirkev. Je s tými, ktorí prežívajú utrpenie a bolesť. On je ten, kto trestá zločincov a násilníkov, ktorí včas neoľutovali svoje hriechy. On je ten, kto nám dal nádej na večný život vo vzkriesení Pána Ježiša Krista.“
Hojná účasť slovenských veriacich bola znakom, že medzinárodné stretnutia kresťanov majú svoju tradíciu a účastníci sa veľmi tešia na takéto spoločné stretnutie, kde môžu stretnúť aj svojich priateľov, známych, príbuzných či už zblízka alebo z ďaleka. Vrúcna vďaka patrí predovšetkým Hospodinovi, že nám doprial zdravie a milosť prežiť požehnaný spoločný čas!