Pred 50 rokmi, 16. marca 1973 podpísali 45 delegáti európskych protestantských cirkví v švajčiarskom mestečku Leuenberg vzájomnú dohodu, ktorá vošla do dejín pod názvom Leuenbergská konkordia.
V nej evanjelické, reformované, zjednotené, metodistické, valdénske a husitské cirkvi na základe vzájomných vieroučných rozhovorov konštatovali, že medzi nimi existuje spoločné pochopenie evanjelia. V dôsledku toho vyjadrili vzájomné uznávanie sviatostí – krstu a Večere Pánovej, a tiež ordinácie do duchovnej služby a vyhlásili, že medzi nimi existuje plné cirkevné spoločenstvo. Veriaci z každej z cirkví sú tak srdečne vítaní a môžu slobodne pristupovať k sviatostiam v ktorejkoľvek inej cirkvi Spoločenstva a duchovní pastieri môžu slúžiť, vrátane prisluhovania sviatostí, v každej z cirkví Spoločenstva.
Takúto významnú udalosť, ktorá znamenala prelomový pokrok v ekumenickom hnutí pri zbližovaní cirkví a odstraňovaní niekoľko storočí trvajúcich rozdelení, treba patrične osláviť.
V dňoch 9.-11. marca sa v maďarskom meste Debrecín, prezývanom aj reformovaný Rím, na Kolégiu Reformovanej cirkvi uskutočnila akademická konferencia na tému „Byť cirkvou spolu“ s podnadpisom „50. výročie Leuenbergskej zmluvy – dôsledky, realita, a možnosti“. Bola prvým z podujatí, ktorým Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe oslavuje 50. výročie podpísania Leuenbergskej zmluvy – zmluvy, ktorá dala tomuto spoločenstvu vznik.
O tomto výročí sme sa na konferencii v Debrecíne rozprávali s generálnym tajomníkom Spoločenstva protestantských cirkví v Európe, reverendom Dr. Máriom Fischerom.
Ako oslavuje Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe toto 50. výročie?
Leuenbergská zmluva má 50 rokov. To je samo osebe veľká udalosť. Je však jasné, že potrebujeme nejaké ústredné podujatia, aby sme to oslávili. Túto zmluvu a toto výročie si pripomíname prostredníctvom akademickej konferencie, ktorá sa v týchto dňoch konala tu v Debrecíne. Pripravujeme tiež konferenciu pre najvyšších predstaviteľov cirkví, ktorá sa bude konať vo Viedni, a napokon pripravujeme ku koncu roka stretnutie predsedov synôd. Toto sú tri hlavné podujatia. Avšak naše cirkevné spoločenstvo žije skrze svoje členské cirkvi. Povzbudzujeme preto členské cirkvi, aby oslávili túto udalosť na miestnych a regionálnych úrovniach, aby pouvažovali na tým, čo je možné pripraviť. Na niektorých miestach budú protestantské cirkevné zbory – evanjelici, reformovaní, metodisti v tom istom meste sláviť spoločné služby Božie a Večeru Pánovu. Ak pravidelne vydávajú svoje cirkevné periodiká, možno by mohli tento rok vydať jedno číslo spoločne. Možností je veľa. Na našej webovej stránke máme rozličné nápady a návrhy, ako môžete na miestnej úrovni spoločne osláviť toto výročie.
Čo si vy odnášate z tejto konferencie ako takú hlavnú vec?
Na mne zanechalo veľký dojem, keď som mohol vidieť, ako spolupracujú akademickí teológovia a cirkvi. Cirkevné spoločenstvo tu nachádza priestor, v ktorom rezonuje – kde akademickí teológovia ponúknu ich perspektívu a zhodnotenie práce Spoločenstva protestantských cirkví, a na druhej strane ľudia z prostredia cirkvi, ktorí sú aktívni v práci v cirkevných zboroch a farnostiach, ponúkajú ich pohľad na to, ako by sa spoločenstvo cirkví mohlo rozvíjať a tiež, akým výzvam čelia na miestnej úrovni.
To, čo na mne zanechalo dojem na druhom mieste, bolo to, že tu boli v obrovskej miere zapojení mladí teológovia, ktorí nám dali ich pohľad na vec, a zároveň nám ukázali, že ešte aj 50 rokov po podpísaní Leuenbergskej zmluvy sme stále mladým hnutím a vieme povzbudiť mladých ľudí, aby pracovali spolu s nami a angažovali sa pre túto myšlienku - „byť cirkvou spolu v Európe“.
Leuenbergská konkordia teda – ako sme už počuli – slávi tento rok 50 rokov. Čo sa za tých 50 rokov zmenilo? Samozrejme, došlo k mnohým zmenám. Aká bola z Vášho pohľadu asi tá najdôležitejšia zmena?
Keď otcovia Leuenbergskej zmluvy – a musíme byť úprimní – v tej dobe to boli len muži teológovia, nebola medzi nimi v tom konferenčnom centre v Leuenbergu žiadna žena teologička – keď títo otcovia Leuenbergskej zmluvy hovorili o cirkevnom spoločenstve v zmierenej rôznosti, pre nich sa zmierenie uskutočňovalo prostredníctvom argumentov systematickej teológie - vieroučných argumentov. V tom čase však rozdeľovalo cirkvi aj národy množstvo ďalších vecí, bolo to ešte stále v dobe železnej opony, a bolo potrebné urobiť kroky k zmiereniu. Oni boli presvedčení, že cirkevné spoločenstvo a prehĺbenie našich bratsko-sesterských pút sa uskutoční prostredníctvom teologickej práce. Odvtedy sme pochopili, že toto sa deje spoločnou oslavou Boha, slávením bohoslužieb, spoločným svedectvom svetu a službou svetu prostredníctvom projektov cirkevnej pomoci, a mnohými ďalšími vecami. Vybudovali sme si tu takú úroveň vzájomnej dôvery, že vieme žiť v našom spoločenstve aj s našimi vzájomnými rozdielmi a zároveň spolu pracovať a uznávať, že každý z nás je kresťanom a patrí do cirkvi, ktorá slúži Ježišovi Kristovi.
Keď sa naopak pozriete smerom dopredu, čo prajete Spoločenstvu protestantských cirkví v Európe na ďalších 50 alebo aspoň 10 rokov?
V tejto chvíli čelíme v Európe mnohým výzvam. Môžeme vidieť, že mnoho cirkví sa početne zmenšuje. Nemajú dostatok pracovníkov pre duchovnú službu. A s touto skutočnosťou sa musíme zaoberať, lebo výzvy ostávajú tie isté – máme v našich spoločnostiach misiu – ako zvestovať evanjelium, ako prinášať oslobodzujúcu zvesť Ježiša Krista núdznym ľuďom, ľuďom, ktorí hľadajú orientáciu. Na druhej strane môžeme vidieť, že máme v Európe stále viac migrantských cirkví. Niektoré vytvárajú veľké cirkevné zbory tvorené z migrantov. Musíme nájsť spôsoby, ako môžeme byť cirkvou spolu s nimi, spôsoby, ako ich začleniť do nášho spoločenstva, aby tu našli svoj domov. A tiež aby neboli len objektom našej diakonickej práce, ale stali sa v našich očiach nositeľmi viery, od ktorých sa my môžeme naučiť, ako oni vnímajú naše európske spoločnosti a tiež ako oni hľadajú odpovede v evanjeliu, a čo sa naučili tam, odkiaľ pochádzajú. Ďalej, v tejto dobe sekularizácie sa musíme zamýšľať nad tým, ako sa my ako cirkvi môžeme angažovať v spoločnosti, aby sme pôsobili ako semienka pre pôdu. Potrebujeme sa zamýšľať nad tým, kde je dobré rozsievať tieto semienka, semienka evanjelia, do pôdy v našich spoločnostiach.
Ďakujeme veľmi pekne.
V nej evanjelické, reformované, zjednotené, metodistické, valdénske a husitské cirkvi na základe vzájomných vieroučných rozhovorov konštatovali, že medzi nimi existuje spoločné pochopenie evanjelia. V dôsledku toho vyjadrili vzájomné uznávanie sviatostí – krstu a Večere Pánovej, a tiež ordinácie do duchovnej služby a vyhlásili, že medzi nimi existuje plné cirkevné spoločenstvo. Veriaci z každej z cirkví sú tak srdečne vítaní a môžu slobodne pristupovať k sviatostiam v ktorejkoľvek inej cirkvi Spoločenstva a duchovní pastieri môžu slúžiť, vrátane prisluhovania sviatostí, v každej z cirkví Spoločenstva.Takúto významnú udalosť, ktorá znamenala prelomový pokrok v ekumenickom hnutí pri zbližovaní cirkví a odstraňovaní niekoľko storočí trvajúcich rozdelení, treba patrične osláviť.
V dňoch 9.-11. marca sa v maďarskom meste Debrecín, prezývanom aj reformovaný Rím, na Kolégiu Reformovanej cirkvi uskutočnila akademická konferencia na tému „Byť cirkvou spolu“ s podnadpisom „50. výročie Leuenbergskej zmluvy – dôsledky, realita, a možnosti“. Bola prvým z podujatí, ktorým Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe oslavuje 50. výročie podpísania Leuenbergskej zmluvy – zmluvy, ktorá dala tomuto spoločenstvu vznik.
O tomto výročí sme sa na konferencii v Debrecíne rozprávali s generálnym tajomníkom Spoločenstva protestantských cirkví v Európe, reverendom Dr. Máriom Fischerom.
Ako oslavuje Spoločenstvo protestantských cirkví v Európe toto 50. výročie?
Leuenbergská zmluva má 50 rokov. To je samo osebe veľká udalosť. Je však jasné, že potrebujeme nejaké ústredné podujatia, aby sme to oslávili. Túto zmluvu a toto výročie si pripomíname prostredníctvom akademickej konferencie, ktorá sa v týchto dňoch konala tu v Debrecíne. Pripravujeme tiež konferenciu pre najvyšších predstaviteľov cirkví, ktorá sa bude konať vo Viedni, a napokon pripravujeme ku koncu roka stretnutie predsedov synôd. Toto sú tri hlavné podujatia. Avšak naše cirkevné spoločenstvo žije skrze svoje členské cirkvi. Povzbudzujeme preto členské cirkvi, aby oslávili túto udalosť na miestnych a regionálnych úrovniach, aby pouvažovali na tým, čo je možné pripraviť. Na niektorých miestach budú protestantské cirkevné zbory – evanjelici, reformovaní, metodisti v tom istom meste sláviť spoločné služby Božie a Večeru Pánovu. Ak pravidelne vydávajú svoje cirkevné periodiká, možno by mohli tento rok vydať jedno číslo spoločne. Možností je veľa. Na našej webovej stránke máme rozličné nápady a návrhy, ako môžete na miestnej úrovni spoločne osláviť toto výročie.
Čo si vy odnášate z tejto konferencie ako takú hlavnú vec?Na mne zanechalo veľký dojem, keď som mohol vidieť, ako spolupracujú akademickí teológovia a cirkvi. Cirkevné spoločenstvo tu nachádza priestor, v ktorom rezonuje – kde akademickí teológovia ponúknu ich perspektívu a zhodnotenie práce Spoločenstva protestantských cirkví, a na druhej strane ľudia z prostredia cirkvi, ktorí sú aktívni v práci v cirkevných zboroch a farnostiach, ponúkajú ich pohľad na to, ako by sa spoločenstvo cirkví mohlo rozvíjať a tiež, akým výzvam čelia na miestnej úrovni.
To, čo na mne zanechalo dojem na druhom mieste, bolo to, že tu boli v obrovskej miere zapojení mladí teológovia, ktorí nám dali ich pohľad na vec, a zároveň nám ukázali, že ešte aj 50 rokov po podpísaní Leuenbergskej zmluvy sme stále mladým hnutím a vieme povzbudiť mladých ľudí, aby pracovali spolu s nami a angažovali sa pre túto myšlienku - „byť cirkvou spolu v Európe“.
Leuenbergská konkordia teda – ako sme už počuli – slávi tento rok 50 rokov. Čo sa za tých 50 rokov zmenilo? Samozrejme, došlo k mnohým zmenám. Aká bola z Vášho pohľadu asi tá najdôležitejšia zmena?
Keď otcovia Leuenbergskej zmluvy – a musíme byť úprimní – v tej dobe to boli len muži teológovia, nebola medzi nimi v tom konferenčnom centre v Leuenbergu žiadna žena teologička – keď títo otcovia Leuenbergskej zmluvy hovorili o cirkevnom spoločenstve v zmierenej rôznosti, pre nich sa zmierenie uskutočňovalo prostredníctvom argumentov systematickej teológie - vieroučných argumentov. V tom čase však rozdeľovalo cirkvi aj národy množstvo ďalších vecí, bolo to ešte stále v dobe železnej opony, a bolo potrebné urobiť kroky k zmiereniu. Oni boli presvedčení, že cirkevné spoločenstvo a prehĺbenie našich bratsko-sesterských pút sa uskutoční prostredníctvom teologickej práce. Odvtedy sme pochopili, že toto sa deje spoločnou oslavou Boha, slávením bohoslužieb, spoločným svedectvom svetu a službou svetu prostredníctvom projektov cirkevnej pomoci, a mnohými ďalšími vecami. Vybudovali sme si tu takú úroveň vzájomnej dôvery, že vieme žiť v našom spoločenstve aj s našimi vzájomnými rozdielmi a zároveň spolu pracovať a uznávať, že každý z nás je kresťanom a patrí do cirkvi, ktorá slúži Ježišovi Kristovi.
Keď sa naopak pozriete smerom dopredu, čo prajete Spoločenstvu protestantských cirkví v Európe na ďalších 50 alebo aspoň 10 rokov?
V tejto chvíli čelíme v Európe mnohým výzvam. Môžeme vidieť, že mnoho cirkví sa početne zmenšuje. Nemajú dostatok pracovníkov pre duchovnú službu. A s touto skutočnosťou sa musíme zaoberať, lebo výzvy ostávajú tie isté – máme v našich spoločnostiach misiu – ako zvestovať evanjelium, ako prinášať oslobodzujúcu zvesť Ježiša Krista núdznym ľuďom, ľuďom, ktorí hľadajú orientáciu. Na druhej strane môžeme vidieť, že máme v Európe stále viac migrantských cirkví. Niektoré vytvárajú veľké cirkevné zbory tvorené z migrantov. Musíme nájsť spôsoby, ako môžeme byť cirkvou spolu s nimi, spôsoby, ako ich začleniť do nášho spoločenstva, aby tu našli svoj domov. A tiež aby neboli len objektom našej diakonickej práce, ale stali sa v našich očiach nositeľmi viery, od ktorých sa my môžeme naučiť, ako oni vnímajú naše európske spoločnosti a tiež ako oni hľadajú odpovede v evanjeliu, a čo sa naučili tam, odkiaľ pochádzajú. Ďalej, v tejto dobe sekularizácie sa musíme zamýšľať nad tým, ako sa my ako cirkvi môžeme angažovať v spoločnosti, aby sme pôsobili ako semienka pre pôdu. Potrebujeme sa zamýšľať nad tým, kde je dobré rozsievať tieto semienka, semienka evanjelia, do pôdy v našich spoločnostiach.
Ďakujeme veľmi pekne.
.jpg)
.jpg)
