V Oxforde sa v dňoch 20. - 24. marca 2023 konalo prípravné stretnutie pred 13. valným zhromaždením Svetového luteránskeho zväzu... V anglickom Oxforde sa k mladým delegátom od 21. marca pridali aj zástupcovia členských cirkví z celej Európy. Evanjelickú cirkev na Slovensku zastupovali generálny biskup ECAV Ivan Eľko, za mladých delegátov Patrícia Sára Šimková a člen Výboru SLZ Miloš Klátik.
Svetová luteránska federácia (LWF) bola založená v roku 1947 ako "mierový projekt", ktorý spojil cirkvi v krajinách, ktoré predtým "stáli na opačných stranách frontu". V príhovore na prvom regionálnom predsnemovom zhromaždení v Európe, kde nový konflikt vyvolal najhoršiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny, sa generálna tajomníčka LWF Rev. Dr. Anne Burghardtová zamýšľala nad úlohou organizácie v súčasnosti, keď sa pripravuje na trináste valné zhromaždenie v Poľsku.
Vo svojom posolstve delegátom z východného, západného a severského regiónu Burghardtová hovorila o "štyroch základných pilieroch" globálneho spoločenstva cirkví, ktoré sa spojili na konci vojny, aby podporili spoločné úsilie v oblasti teológie, misie, jednoty kresťanov a pomoci utečencom. Popri naliehavej potrebe reagovať na ťažkú situáciu utečencov poznamenala, že vedúci predstavitelia cirkví, ktorí stáli na opačných stranách konfliktu, dokázali opäť spolupracovať, pretože si vybudovali priateľstvá už v predvojnových časoch. "Nikdy nepodceňujte význam spoločného stretávania sa," zdôraznila.
Po sedemdesiatich piatich rokoch, povedala Burghardtová účastníkom zhromaždeným na Mansfield College v Oxforde, o týchto pilieroch v zmysle "holistickej misie a jej rôznych aspektov ohlasovania, uctievania, verejného svedectva a diakonie". Ako dodala, kľúčovou úlohou, ktorá stojí pred delegátmi zhromaždenia, je "ako zabezpečiť rovnováhu" medzi týmito štyrmi aspektmi misie a ako "počúvať, počuť a chápať skutočné otázky a obavy" ľudí v ich dnešných cirkvách. Keď hovorila o rozmanitosti v rámci 149 cirkví, ktoré tvoria spoločenstvo, zamýšľala sa nad vzťahom medzi ich individuálnou autonómiou a potrebou určitej formy vzájomnej zodpovednosti. Podľa jej slov sa čoskoro začne proces vytvárania takéhoto "rámca vzájomnej zodpovednosti", ktorý bude podporovať SLZ ako "nadstavbovú spojku medzi členskými cirkvami".
Túto rôznorodosť odzrkadlili aj podpredsedovia troch európskych regiónov, ktorí informovali o prioritách svojich cirkví v rámci prípravy na zhromaždenie, ktoré sa uskutoční od 13. do 19. septembra. Hoci konštatovali spoločné obavy týkajúce sa klimatickej krízy, vplyvu pandémie COVID-19 a klesajúceho počtu členov cirkví, vyzdvihli aj rôzne pohľady na rodovú spravodlivosť, sexualitu a inštrumentalizáciu náboženstva politickými lídrami.
Estónsky arcibiskup Urmas Viilma, viceprezident pre východnú Európu, hovoril o vojne na Ukrajine a o prebiehajúcej reakcii cirkví v jeho regióne na utečeneckú krízu. Pripomenul tiež tému predchádzajúceho zhromaždenia v namíbijskom Windhoeku v roku 2017 a poznamenal, že poukázala na to, ako sa dopredu vynára klimatická spravodlivosť ako hlavná priorita pre cirkvi vo všetkých regiónoch SLZ.
Zároveň pokračoval, že rozdelenia týkajúce sa identity a pohlavia vytvárajú nové napätia, zatiaľ čo klesajúci počet členov vo väčšine cirkví v regióne vyvoláva otázky o úlohe a poslaní kresťanov v čoraz sekulárnejšej spoločnosti.
Astrid Kleistová, viceprezidentka pre región západnej Európy, hovorila o pandémii ako o "bode obratu" pre cirkvi, najmä pokiaľ ide o ich pastoračnú prácu s ľuďmi trpiacimi úzkosťou a problémami duševného zdravia. Podľa jej slov obrat k online bohoslužbám a službe otvoril nové možnosti, ale zároveň poukázal na pretrvávajúcu digitálnu priepasť. Kleistová vyzdvihla nedávny pokrok v oblasti vysväcovania žien v krajinách, ako je Poľsko a Svätá zem, a zároveň vyjadrila ľútosť nad rozhodnutím zastaviť vysväcovanie žien v inej európskej členskej cirkvi. "Musíme hovoriť o rodovej spravodlivosti v našich cirkvách," zdôraznila a poznamenala, že politika rodovej spravodlivosti SLZ má tento rok desať rokov. "Ako členovia jedného Kristovho tela," povedala, "nesmieme sa vzdávať jeden druhého, ale skôr "byť radostní v nádeji, trpezliví v súžení a verní v modlitbe [Rim 12, 12]".
Severská podpredsedníčka, emeritná arcibiskupka Antje Jackelénová zo Švédskej cirkvi, tiež hovorila o "nátlaku proti právam žien, ktorý často legitimizujú veriaci predstavitelia, ktorí sú nástrojom" na podporu útlaku a diskriminácie. Poukázala na etické výzvy, ktoré vyvoláva vývoj umelej inteligencie, "ktorý vyvoláva obavy v súvislosti s integritou a demokraciou", ako aj obavy zo straty pracovných miest a sociálnych nepokojov.
Generálna tajomníčka Burghardtová vyzvala európskych cirkevných predstaviteľov, aby spolu so svojimi zbormi pokračovali v úvahách o téme trinásteho zhromaždenia "Jedno telo, jeden duch, jedna nádej" s pomocou študijnej príručky zhromaždenia. Po preskúmaní vývoja v mnohých oblastiach, vrátane posilnenia postavenia mládeže, vzdelávania vedúcich pracovníkov, posilnenia advokácie SLZ a ekumenickej spolupráce, uzavrela: "Nádej je skúsenosť Božieho Ducha, ktorá nás núti preklenúť priepasť medzi všeobjímajúcim pokojom a spravodlivosťou, ktoré Boh prisľúbil, a realitou sveta."
ZDROJ: https://www.lutheranworld.org/news/european-church-leaders-look-forward-krakow-assembly
Vo svojom posolstve delegátom z východného, západného a severského regiónu Burghardtová hovorila o "štyroch základných pilieroch" globálneho spoločenstva cirkví, ktoré sa spojili na konci vojny, aby podporili spoločné úsilie v oblasti teológie, misie, jednoty kresťanov a pomoci utečencom. Popri naliehavej potrebe reagovať na ťažkú situáciu utečencov poznamenala, že vedúci predstavitelia cirkví, ktorí stáli na opačných stranách konfliktu, dokázali opäť spolupracovať, pretože si vybudovali priateľstvá už v predvojnových časoch. "Nikdy nepodceňujte význam spoločného stretávania sa," zdôraznila.
Po sedemdesiatich piatich rokoch, povedala Burghardtová účastníkom zhromaždeným na Mansfield College v Oxforde, o týchto pilieroch v zmysle "holistickej misie a jej rôznych aspektov ohlasovania, uctievania, verejného svedectva a diakonie". Ako dodala, kľúčovou úlohou, ktorá stojí pred delegátmi zhromaždenia, je "ako zabezpečiť rovnováhu" medzi týmito štyrmi aspektmi misie a ako "počúvať, počuť a chápať skutočné otázky a obavy" ľudí v ich dnešných cirkvách. Keď hovorila o rozmanitosti v rámci 149 cirkví, ktoré tvoria spoločenstvo, zamýšľala sa nad vzťahom medzi ich individuálnou autonómiou a potrebou určitej formy vzájomnej zodpovednosti. Podľa jej slov sa čoskoro začne proces vytvárania takéhoto "rámca vzájomnej zodpovednosti", ktorý bude podporovať SLZ ako "nadstavbovú spojku medzi členskými cirkvami".
Túto rôznorodosť odzrkadlili aj podpredsedovia troch európskych regiónov, ktorí informovali o prioritách svojich cirkví v rámci prípravy na zhromaždenie, ktoré sa uskutoční od 13. do 19. septembra. Hoci konštatovali spoločné obavy týkajúce sa klimatickej krízy, vplyvu pandémie COVID-19 a klesajúceho počtu členov cirkví, vyzdvihli aj rôzne pohľady na rodovú spravodlivosť, sexualitu a inštrumentalizáciu náboženstva politickými lídrami.
Estónsky arcibiskup Urmas Viilma, viceprezident pre východnú Európu, hovoril o vojne na Ukrajine a o prebiehajúcej reakcii cirkví v jeho regióne na utečeneckú krízu. Pripomenul tiež tému predchádzajúceho zhromaždenia v namíbijskom Windhoeku v roku 2017 a poznamenal, že poukázala na to, ako sa dopredu vynára klimatická spravodlivosť ako hlavná priorita pre cirkvi vo všetkých regiónoch SLZ.
Zároveň pokračoval, že rozdelenia týkajúce sa identity a pohlavia vytvárajú nové napätia, zatiaľ čo klesajúci počet členov vo väčšine cirkví v regióne vyvoláva otázky o úlohe a poslaní kresťanov v čoraz sekulárnejšej spoločnosti.
Astrid Kleistová, viceprezidentka pre región západnej Európy, hovorila o pandémii ako o "bode obratu" pre cirkvi, najmä pokiaľ ide o ich pastoračnú prácu s ľuďmi trpiacimi úzkosťou a problémami duševného zdravia. Podľa jej slov obrat k online bohoslužbám a službe otvoril nové možnosti, ale zároveň poukázal na pretrvávajúcu digitálnu priepasť. Kleistová vyzdvihla nedávny pokrok v oblasti vysväcovania žien v krajinách, ako je Poľsko a Svätá zem, a zároveň vyjadrila ľútosť nad rozhodnutím zastaviť vysväcovanie žien v inej európskej členskej cirkvi. "Musíme hovoriť o rodovej spravodlivosti v našich cirkvách," zdôraznila a poznamenala, že politika rodovej spravodlivosti SLZ má tento rok desať rokov. "Ako členovia jedného Kristovho tela," povedala, "nesmieme sa vzdávať jeden druhého, ale skôr "byť radostní v nádeji, trpezliví v súžení a verní v modlitbe [Rim 12, 12]".
Severská podpredsedníčka, emeritná arcibiskupka Antje Jackelénová zo Švédskej cirkvi, tiež hovorila o "nátlaku proti právam žien, ktorý často legitimizujú veriaci predstavitelia, ktorí sú nástrojom" na podporu útlaku a diskriminácie. Poukázala na etické výzvy, ktoré vyvoláva vývoj umelej inteligencie, "ktorý vyvoláva obavy v súvislosti s integritou a demokraciou", ako aj obavy zo straty pracovných miest a sociálnych nepokojov.
Generálna tajomníčka Burghardtová vyzvala európskych cirkevných predstaviteľov, aby spolu so svojimi zbormi pokračovali v úvahách o téme trinásteho zhromaždenia "Jedno telo, jeden duch, jedna nádej" s pomocou študijnej príručky zhromaždenia. Po preskúmaní vývoja v mnohých oblastiach, vrátane posilnenia postavenia mládeže, vzdelávania vedúcich pracovníkov, posilnenia advokácie SLZ a ekumenickej spolupráce, uzavrela: "Nádej je skúsenosť Božieho Ducha, ktorá nás núti preklenúť priepasť medzi všeobjímajúcim pokojom a spravodlivosťou, ktoré Boh prisľúbil, a realitou sveta."
ZDROJ: https://www.lutheranworld.org/news/european-church-leaders-look-forward-krakow-assembly