Jedným z našich vzácnych podporovateľov je aj fond Hoffnung für Osteuropa (Nádej pre východnú Európu). V piatok, 29. septembra 2023 sa v Stutgarte uskutočnila oslava pri príležitosti 30. výročia založenia fondu. Zúčastnili sa na nej sestra generálna dozorkyňa ECAV, Renáta Vinczeová, riaditeľka Evanjelickej diakonie, Ľubica Szabóová Vysocká a tiež sestra Mária Hubová, asistentka riaditeľky Evanjelickej diakonie.
Na úvod slávnostného večera predsedníčka predstavenstva Diakonie Württemberg Annette Noller pripomenula, že pred 30 rokmi vznikol v Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD) fond, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom v ťažkých životných situáciách vo východoeurópskych krajinách. "Žiaľ, svet na mnohých miestach charakterizujú viac sily chaosu ako dobré skutky Božieho stvorenia", povedala Noller. Úlohou kresťanov je podľa nej potreba postaviť sa proti nespravodlivosti a za humánny spôsob vzájomného zaobchádzania.
Fond pomoci "Nádej pre východnú Európu", napríklad pri bohoslužbách vo Württembersku, kde sa zbierajú dary, sa zameriava na životnú situáciu vo východoeurópskych krajinách, a tým zvyšuje vnútroeurópsku solidaritu, povedal Hanno Gundert, výkonný riaditeľ Siete pre spravodajstvo vo východnej Európe. V súčasnosti však museli ľudia v Nemecku čeliť procesu transformácie, pokiaľ ide o ich pohľad na krajiny východnej Európy.
Cirkevný radca na dôchodku Klaus Rieth, dlhoročný vedúci oddelenia pre misiu, ekumenizmus a rozvoj krajinskej cirkvi vo Württembersku a vedúci koordinačnej skupiny pre ukrajinskú krízu krajinskej cirkvi a Diakonisches Werk Württemberg, zdôraznil, aké dôležité je navštíviť krajiny a vytvoriť si tak vlastný obraz.
"Od partnerov sme sa veľa naučili," povedal Klaus Rieth. Zapôsobilo na neho, koľko toho partneri dosiahnu napriek malým finančným prostriedkom. Mimoriadne silné boli aj väzby medzi cirkvou a diakoniou. Cirkvi v krajinách východnej Európy sa spojili s konkrétnou sociálnou pomocou, napríklad ako Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku.
Generálny biskup ECAV, Ivan Eľko poslal na slávnosť v Stuttgarte pozdravný list, ktorý prečítal brat Pétur Thorsteinsson.
Vážená sestra Noller, vážení predstavitelia Diakonie Württemberg, predstavitelia fondu Hoffnung für Osteuropa, vážení predstavitelia partnerskej Evanjelickej krajinskej cirkvi vo Württembersku, ekumenickí hostia zo sesterských cirkví a inštitúcií, sestry a bratia!
Osobne si pokladám za veľkú česť môcť sa aspoň listom prihovoriť tomuto slávnostnému zhromaždeniu, keď slávime 30. výročie existencie podporného fondu Hoffnung fur Osteuropa. Ak raz niekto bude písať históriu Evanjelickej cirkvi na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov, heslo Hoffnung fur Osteuropa sa v nej bude musieť objaviť veľa – veľa krát. Jubilujúci fond je neodmysliteľný priateľ a spojenec našej cirkvi a diakonie.
Prihovoriť sa, vystihnúť pointu a dodržať časový limit, bola pre mňa veľká výzva. Rozmýšľal som, z ktorej strany ju uchopiť. Napokon som vybral netradičné riešenie.
Totiž – ako biskup raz za mesiac píšem krátky stĺpček do našich novín Evanjelický posol. V októbri 2021 som sa v Stuttgarde zúčastnil uvedenia pani Anette Noller do úradu. Navštívil som aj centrálu Evanjelickej diakonie a fondu Hoffnung fur Osteuropa a spolu s Péturom prešiel všetkými poschodiami budovy. Náhoda chcela, že som potreboval navštíviť aj Kirchheim unter Teck a viezol ma tam Péturov priateľ Michael.
Keď som prišiel domov, mal som napísať stĺpček. Ani na chvíľu som neváhal, o čom bude. Bol som plný toho, čo som videl a počul. Stĺpček mal názov „Pétur a Michael“. Jeho hlavnú časť si dovolím citovať.
Pri nedávnej návšteve v Evanjelickej cirkvi vo Württembergu som mal možnosť rozprávať sa s dvoma bratmi. Aj keď každý z nich bojuje na inom poli, predsa je ich práca podobná. Ich záujmy sa stretajú a smerujú k tomu istému – priniesť finančnú pomoc na mnohé miesta vo svete, aj slovenským evanjelikom. Pétur má na starosti komunikáciu medzi ústredím podporného fondu Hoffnung fűr Osteuropa, zriadeným Diakoniou Württemberg a Evanjelickou cirkvou na Slovensku, ohľadom udeľovania finančnej pomoci pre projekty v našej cirkvi a diakonii. Prijíma naše žiadosti, vysvetľuje ich zmysel predstaviteľom fondu, sleduje realizáciu projektov na Slovensku a dbá o ich dôsledné vyúčtovanie. Michael pracuje pre podporný fond Gustav Adolf Werk. Neustále oslovuje možných darcov, zásobuje ich informáciami a povzbudzuje ich k finančnej podpore. Vymýšľa propagačné podujatia a marketingové produkty.
Uvedomil som si, ako často na Slovensku hovoríme: „Nemci by mohli na to prispieť“. Nejestvuje však žiadne abstraktné „Nemci“. Jestvujú iba úplne konkrétni ľudia, ako vy, alebo ja. Staršia pani, ktorá z penzie vyčleňuje peniaze na dobročinnosť, lebo to robila ešte jej babička. Muž v stredných rokoch, inštalatér, ktorý odkladá desiatky pre dobročinné ciele. Malé spoločenstvo žien, ktoré štrikujú prikrývky pre deti v Afrike a pritom robievajú zbierky medzi sebou. Cirkevné zbory, ktoré sa zriekajú ofier v pôstnom období, alebo robia zbierky na špeciálnych podujatiach. Peniaze potom putujú do podporných fondov.
Ani ich možnosti nie sú bez limitov. Aj oni majú svoje vlastné, či rodinné finančné potreby. Sú osamelí, či nemocní. Aj v Nemecku poznajú rapídne zdražovanie životných nákladov, ekonomické dopady pandémie, či úbytok členov cirkvi.
Toľko zatiaľ citát. V ďalšej časti stĺpčeka píšem o tom, čo je strategicky dôležité pre terajšie vedenie Evanjelickej cirkvi na Slovensku: totiž dosiahnuť, aby sme sami vyprodukovali čo najviac vlastných prostriedkov na dofinancovanie svojho života a služby. Píšem o vzniku Fondu finančného zabezpečenia, ktorého ambíciou je naakumulovať ročne 1,5 milióna eur. Povinné príspevky cirkevných zborov do neho slúžia na dofinancovanie platov farárov a niektorých častí spoločnej služby cirkvi.
V tejto chvíli priznávame, že toto na Slovensku ešte stále nie je jednoduchá úloha. Na druhej strane nie je to ani úloha neriešiteľná, pred ktorou by sme mali kapitulovať. Za svoju milovanú cirkev musia zabojovať predovšetkým samotní jej členovia, to je naša logika a toto prezentujeme. Na druhej strane nám však veľmi dobre padne vedomie, že naši priatelia stoja pri nás ...
Stĺpček potom končí už iba záverečnou vetou:
Pétur a Michael zatiaľ robia svoju prácu a tisíce darcov v Nemecku otvárajú svoje peňaženky, aby nám trocha pomohli.
Drahí priatelia, Diakonia Wurttemberg, fond Hoffnung fur Osteuropa, Evanjelická luteránska cirkev vo Wurttembergu, ďakujeme Vám za Vaše priateľstvo a podporu, ktoré trvajú už tridsať rokov!
Ivan Eľko
Na úvod slávnostného večera predsedníčka predstavenstva Diakonie Württemberg Annette Noller pripomenula, že pred 30 rokmi vznikol v Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD) fond, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom v ťažkých životných situáciách vo východoeurópskych krajinách. "Žiaľ, svet na mnohých miestach charakterizujú viac sily chaosu ako dobré skutky Božieho stvorenia", povedala Noller. Úlohou kresťanov je podľa nej potreba postaviť sa proti nespravodlivosti a za humánny spôsob vzájomného zaobchádzania.
Fond pomoci "Nádej pre východnú Európu", napríklad pri bohoslužbách vo Württembersku, kde sa zbierajú dary, sa zameriava na životnú situáciu vo východoeurópskych krajinách, a tým zvyšuje vnútroeurópsku solidaritu, povedal Hanno Gundert, výkonný riaditeľ Siete pre spravodajstvo vo východnej Európe. V súčasnosti však museli ľudia v Nemecku čeliť procesu transformácie, pokiaľ ide o ich pohľad na krajiny východnej Európy.
Cirkevný radca na dôchodku Klaus Rieth, dlhoročný vedúci oddelenia pre misiu, ekumenizmus a rozvoj krajinskej cirkvi vo Württembersku a vedúci koordinačnej skupiny pre ukrajinskú krízu krajinskej cirkvi a Diakonisches Werk Württemberg, zdôraznil, aké dôležité je navštíviť krajiny a vytvoriť si tak vlastný obraz.
"Od partnerov sme sa veľa naučili," povedal Klaus Rieth. Zapôsobilo na neho, koľko toho partneri dosiahnu napriek malým finančným prostriedkom. Mimoriadne silné boli aj väzby medzi cirkvou a diakoniou. Cirkvi v krajinách východnej Európy sa spojili s konkrétnou sociálnou pomocou, napríklad ako Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku.
Generálny biskup ECAV, Ivan Eľko poslal na slávnosť v Stuttgarte pozdravný list, ktorý prečítal brat Pétur Thorsteinsson.
Vážená sestra Noller, vážení predstavitelia Diakonie Württemberg, predstavitelia fondu Hoffnung für Osteuropa, vážení predstavitelia partnerskej Evanjelickej krajinskej cirkvi vo Württembersku, ekumenickí hostia zo sesterských cirkví a inštitúcií, sestry a bratia!
Osobne si pokladám za veľkú česť môcť sa aspoň listom prihovoriť tomuto slávnostnému zhromaždeniu, keď slávime 30. výročie existencie podporného fondu Hoffnung fur Osteuropa. Ak raz niekto bude písať históriu Evanjelickej cirkvi na Slovensku od začiatku deväťdesiatych rokov, heslo Hoffnung fur Osteuropa sa v nej bude musieť objaviť veľa – veľa krát. Jubilujúci fond je neodmysliteľný priateľ a spojenec našej cirkvi a diakonie.
Prihovoriť sa, vystihnúť pointu a dodržať časový limit, bola pre mňa veľká výzva. Rozmýšľal som, z ktorej strany ju uchopiť. Napokon som vybral netradičné riešenie.
Totiž – ako biskup raz za mesiac píšem krátky stĺpček do našich novín Evanjelický posol. V októbri 2021 som sa v Stuttgarde zúčastnil uvedenia pani Anette Noller do úradu. Navštívil som aj centrálu Evanjelickej diakonie a fondu Hoffnung fur Osteuropa a spolu s Péturom prešiel všetkými poschodiami budovy. Náhoda chcela, že som potreboval navštíviť aj Kirchheim unter Teck a viezol ma tam Péturov priateľ Michael.
Keď som prišiel domov, mal som napísať stĺpček. Ani na chvíľu som neváhal, o čom bude. Bol som plný toho, čo som videl a počul. Stĺpček mal názov „Pétur a Michael“. Jeho hlavnú časť si dovolím citovať.
Pri nedávnej návšteve v Evanjelickej cirkvi vo Württembergu som mal možnosť rozprávať sa s dvoma bratmi. Aj keď každý z nich bojuje na inom poli, predsa je ich práca podobná. Ich záujmy sa stretajú a smerujú k tomu istému – priniesť finančnú pomoc na mnohé miesta vo svete, aj slovenským evanjelikom. Pétur má na starosti komunikáciu medzi ústredím podporného fondu Hoffnung fűr Osteuropa, zriadeným Diakoniou Württemberg a Evanjelickou cirkvou na Slovensku, ohľadom udeľovania finančnej pomoci pre projekty v našej cirkvi a diakonii. Prijíma naše žiadosti, vysvetľuje ich zmysel predstaviteľom fondu, sleduje realizáciu projektov na Slovensku a dbá o ich dôsledné vyúčtovanie. Michael pracuje pre podporný fond Gustav Adolf Werk. Neustále oslovuje možných darcov, zásobuje ich informáciami a povzbudzuje ich k finančnej podpore. Vymýšľa propagačné podujatia a marketingové produkty.
Uvedomil som si, ako často na Slovensku hovoríme: „Nemci by mohli na to prispieť“. Nejestvuje však žiadne abstraktné „Nemci“. Jestvujú iba úplne konkrétni ľudia, ako vy, alebo ja. Staršia pani, ktorá z penzie vyčleňuje peniaze na dobročinnosť, lebo to robila ešte jej babička. Muž v stredných rokoch, inštalatér, ktorý odkladá desiatky pre dobročinné ciele. Malé spoločenstvo žien, ktoré štrikujú prikrývky pre deti v Afrike a pritom robievajú zbierky medzi sebou. Cirkevné zbory, ktoré sa zriekajú ofier v pôstnom období, alebo robia zbierky na špeciálnych podujatiach. Peniaze potom putujú do podporných fondov.
Ani ich možnosti nie sú bez limitov. Aj oni majú svoje vlastné, či rodinné finančné potreby. Sú osamelí, či nemocní. Aj v Nemecku poznajú rapídne zdražovanie životných nákladov, ekonomické dopady pandémie, či úbytok členov cirkvi.
Toľko zatiaľ citát. V ďalšej časti stĺpčeka píšem o tom, čo je strategicky dôležité pre terajšie vedenie Evanjelickej cirkvi na Slovensku: totiž dosiahnuť, aby sme sami vyprodukovali čo najviac vlastných prostriedkov na dofinancovanie svojho života a služby. Píšem o vzniku Fondu finančného zabezpečenia, ktorého ambíciou je naakumulovať ročne 1,5 milióna eur. Povinné príspevky cirkevných zborov do neho slúžia na dofinancovanie platov farárov a niektorých častí spoločnej služby cirkvi.
V tejto chvíli priznávame, že toto na Slovensku ešte stále nie je jednoduchá úloha. Na druhej strane nie je to ani úloha neriešiteľná, pred ktorou by sme mali kapitulovať. Za svoju milovanú cirkev musia zabojovať predovšetkým samotní jej členovia, to je naša logika a toto prezentujeme. Na druhej strane nám však veľmi dobre padne vedomie, že naši priatelia stoja pri nás ...
Stĺpček potom končí už iba záverečnou vetou:
Pétur a Michael zatiaľ robia svoju prácu a tisíce darcov v Nemecku otvárajú svoje peňaženky, aby nám trocha pomohli.
Drahí priatelia, Diakonia Wurttemberg, fond Hoffnung fur Osteuropa, Evanjelická luteránska cirkev vo Wurttembergu, ďakujeme Vám za Vaše priateľstvo a podporu, ktoré trvajú už tridsať rokov!
Ivan Eľko
