Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v nedeľu, 14. januára 2024, 33 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho sedem in memoriam. Štátne vyznamenania udelila prezidentka 14 ženám a 19 mužom v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Medzi laureátmi bola aj prvá evanjelická farárka na Slovensku, Darina Bancíková. Prezidentka jej in memoriam udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 na evanjelickej fare v Kokave nad Rimavicou ako nemanželské dieťa. Jej starým otcom bol známy evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933-1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline (tam maturovala). V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva. Po intenzívnych diskusiách v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku - 15. júla 1951 - bola Darina Bancíková ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci. Stala sa kaplánkou v Liptovskom Mikuláši (1951-1954), v Starej Turej (1954-1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959-1962). Dôchodok prežila v Lučenci, po onemocnení sa presťahovala do Horných Salib, kde 30. júla 1999 zomrela. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou.
Rad Ľudovíta štúra je určený občanom SR za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody. Tiež za ochranu, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoj v oblasti hospodárstva, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.
Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy in memoriam dostala aj ďalšia evanjelička, humanitárna pracovníčka Marína Paulínyová za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.
Narodila sa v Slovenskom Pravne 28. marca 1897 ako druhé dieťa rodičom Jánovi a Anne Paulínyovcom. Dňa 3. apríla bola pokrstená v tamojšom evanjelickom kostole. V roku 1905 sa s rodičmi vysťahovala do Stanfordu v USA. Štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Kolumbijskej univerzity. Počas svojho pobytu v USA ako mladé dievča aktívne pôsobila v Ústredí čs. národného združenia a v Slovenskej lige v Pittsburghu. Od roku 1918 pracovala na československom konzuláte v New Yorku. V roku 1919 sa zúčastnila pomocnej akcie Amerického Červeného kríža pre československých legionárov na Sibíri v súvislosti s ich repatriáciou do oslobodenej vlasti. Ako zdravotníčka a tlmočníčka s nimi prešla polovicu sibírskej anabázy a cestu okolo sveta z Vladivostoku do slobodného Československa.
Kríž Milana Rastislava Štefánika je určený občanom SR, ktorí sa nasadením vlastného života zaslúžili o obranu SR, o záchranu ľudského života alebo o záchranu materiálnych hodnôt.
Tretia ocenená evanjelička bola Eva Husáriková. Prezidentka jej udelila medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov
Eva Husáriková (Čížiková) sa narodila v roku 1942 v Kovačici. Základnú školu ukončila v rodnom meste. S manželom Jánov má synov Janka a Martina. Maľuje od svojej mladosti, povzbudená tvorbou svojej staršej sestry Alžbety Čížikovek. Po prvýkrát vystavovala v rámci podujatia Kovačický október v roku 1969. Okrem olejomalieb robí aj grafiky a pastel. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje folklórnymi motívmi, témami z každodenného života, detailmi z ročného a životného cyklu sviatkov, biblickými motívmi. Okrem toho, maľuje aj zátišia. Tvorba tejto autorky má osobitnú etnografickú hodnotu. Je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici, Galérie výtvarných samoukov v Trebni (Slovinsko) a Múzea insitného a marginálneho umenia v Jagodine. Mala veľký počet samostatných (približne tridsať) a kolektívnych (vyše tristo) výstav. Za svoju prácu dostala ocenenia.
Medaila prezidenta Slovenskej republiky sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa významne zaslúžili o riadenie a správu štátu, o rozvoj v oblasti obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky, hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Patrí aj tým, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt. Výnimočne udeľuje aj občanom iných štátov.
Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku zastupovala sestra generálna dozorkyňa ECAV, Renáta Vinczeová.
Medzi laureátmi bola aj prvá evanjelická farárka na Slovensku, Darina Bancíková. Prezidentka jej in memoriam udelila Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Darina Bancíková sa narodila 31. decembra 1922 na evanjelickej fare v Kokave nad Rimavicou ako nemanželské dieťa. Jej starým otcom bol známy evanjelický kňaz Samuel Bancík (1857-1925). V rokoch 1933-1941 študovala na Evanjelickej ľudovej škole, Reformnom reálnom gymnáziu v Martine a dievčenskom gymnáziu v Žiline (tam maturovala). V zimnom semestri roku 1941 sa ako jediná žena zapísala na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň študovala latinčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK. V novembri roku 1945 získala titul Theologie Baccalaureatus (ThB.) a v decembri toho istého roku zložila katechétsku skúšku aj skúšku spôsobilosti stredoškolských profesorov náboženstva. Po intenzívnych diskusiách v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Generálny konvent schválil 24. apríla 1951 Štatút ECAV o ordinácii žien a ich ustanovení do kňazskej služby. Ešte v tom istom roku - 15. júla 1951 - bola Darina Bancíková ordinovaná v evanjelickom kostole v Tisovci. Stala sa kaplánkou v Liptovskom Mikuláši (1951-1954), v Starej Turej (1954-1956) a Lučenci. Neskôr bola farárkou v Dolných Salibách (1958) a Drienove (1959-1962). Dôchodok prežila v Lučenci, po onemocnení sa presťahovala do Horných Salib, kde 30. júla 1999 zomrela. Pochovaná je v Kokave nad Rimavicou.
Rad Ľudovíta štúra je určený občanom SR za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody. Tiež za ochranu, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoj v oblasti hospodárstva, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.
Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy in memoriam dostala aj ďalšia evanjelička, humanitárna pracovníčka Marína Paulínyová za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.
Narodila sa v Slovenskom Pravne 28. marca 1897 ako druhé dieťa rodičom Jánovi a Anne Paulínyovcom. Dňa 3. apríla bola pokrstená v tamojšom evanjelickom kostole. V roku 1905 sa s rodičmi vysťahovala do Stanfordu v USA. Štúdiá absolvovala na Filozofickej fakulte Kolumbijskej univerzity. Počas svojho pobytu v USA ako mladé dievča aktívne pôsobila v Ústredí čs. národného združenia a v Slovenskej lige v Pittsburghu. Od roku 1918 pracovala na československom konzuláte v New Yorku. V roku 1919 sa zúčastnila pomocnej akcie Amerického Červeného kríža pre československých legionárov na Sibíri v súvislosti s ich repatriáciou do oslobodenej vlasti. Ako zdravotníčka a tlmočníčka s nimi prešla polovicu sibírskej anabázy a cestu okolo sveta z Vladivostoku do slobodného Československa.
Kríž Milana Rastislava Štefánika je určený občanom SR, ktorí sa nasadením vlastného života zaslúžili o obranu SR, o záchranu ľudského života alebo o záchranu materiálnych hodnôt.
Tretia ocenená evanjelička bola Eva Husáriková. Prezidentka jej udelila medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov
Eva Husáriková (Čížiková) sa narodila v roku 1942 v Kovačici. Základnú školu ukončila v rodnom meste. S manželom Jánov má synov Janka a Martina. Maľuje od svojej mladosti, povzbudená tvorbou svojej staršej sestry Alžbety Čížikovek. Po prvýkrát vystavovala v rámci podujatia Kovačický október v roku 1969. Okrem olejomalieb robí aj grafiky a pastel. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje folklórnymi motívmi, témami z každodenného života, detailmi z ročného a životného cyklu sviatkov, biblickými motívmi. Okrem toho, maľuje aj zátišia. Tvorba tejto autorky má osobitnú etnografickú hodnotu. Je členkou Galérie insitného umenia v Kovačici, Galérie výtvarných samoukov v Trebni (Slovinsko) a Múzea insitného a marginálneho umenia v Jagodine. Mala veľký počet samostatných (približne tridsať) a kolektívnych (vyše tristo) výstav. Za svoju prácu dostala ocenenia.
Medaila prezidenta Slovenskej republiky sa udeľuje občanom Slovenskej republiky, ktorí sa významne zaslúžili o riadenie a správu štátu, o rozvoj v oblasti obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky, hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Patrí aj tým, ktorí sa s nasadením vlastného života zaslúžili o záchranu ľudského života alebo záchranu značných materiálnych hodnôt. Výnimočne udeľuje aj občanom iných štátov.
Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku zastupovala sestra generálna dozorkyňa ECAV, Renáta Vinczeová.