V 17. nedeľu po Svätej Trojici, 9.10.2022, sa v pribylinskom skanzene konali počas nedele Poďakovania za úrodu slávnostné evanjelické služby Božie v kostole Panny Márie, ktorý má ekumenický rozmer od 24.7.1999.
Na službách Božích pri poďakovaní za úrody zeme v skanzene slúžia evanjelickí farári Liptovsko-oravského seniorátu. Tento rok liturgiou poslúžili sestra farárka Alena Ďurčíková z Istebného, brat farár Daniel Hanko z Dovalova, brat farár Michal Tekely z Liptovskej Kokavy a domáca farárka Erika Pospíšilová. Hrou na organe naplnil priestor kostola nádhernými zvukmi brat Radovan Jančuška, zborový kantor Pribyliny.
Prítomným sa kázňou Božieho slova prihovorila sestra farárka Alena Ďurčíková z Istebného. Na základe vybraného textu z knihy Rút vyzdvihla aktivitu Rút a jej usilovnosť, ako aj výdrž pri ťažkej celodennej práci, ktorá bola veľkým prejavom lásky k svojej svokre Noemi. Zároveň je však prostriedkom, skrze ktorý chce Boh opäť ukázať svojim deťom, že je starostlivý a nezabudol, že prejavuje svoje milosrdenstvo všetkým, ktorí nie sú hluchí a slepí voči Jeho volaniu. Áno, Noemi nanovo potrebovala vidieť Jeho dobrotu a požehnanie, hlavne po tých ťažkých rokoch strádania, bolesti zo straty milovaných a možno aj pocitu opustenosti. Rút vo svojej vernosti vytrvala a bola odmenená viac, než mohla čakať. Súčasne poukázala i na širší rozmer Božieho požehnania – Boh mal s touto rodinou svoj plán, ktorý my dnes poznáme, lebo vieme, že práve z nej vyšiel Dávid. Rút bola jeho prastarou mamou a z jeho rodu pochádzal Pán Ježiš Kristus. A tak sa telesné požehnanie života, kedy boli dve vdovy zachránené od umretia od hladu, premieňa na požehnanie presahujúce časnosť. A takto máme, milí bratia a sestry, aj my dnes pozerať na Poďakovanie za úrody zeme. Máme v ňom vidieť viac, než len požehnanie telesného života, naplnenia našich telesných potrieb. Máme v ňom vidieť hlavne neustálu a nikdy nekončiacu Božiu vernosť.... Príbeh o Noemi a Rút nie je iba milou poviedkou na večerné čítanie, aby sme nostalgicky zaspomínali a mysleli na niečo pekné. Je to príbeh rodiny, ktorá mohla vidieť a zažiť Božiu vernosť, Božie nasýtenie tela i duše a prísľub nových čias, kedy sa naplnia Božie zasľúbenia aj skrze nich. Milí bratia a sestry, dovoľme, aby aj nás Boh požehnával a skrze nás sýtil tento svet svojou láskou a milosrdenstvom a budoval svoje kráľovstvo tu a teraz.
Na službách Božích pri poďakovaní za úrody zeme v skanzene slúžia evanjelickí farári Liptovsko-oravského seniorátu. Tento rok liturgiou poslúžili sestra farárka Alena Ďurčíková z Istebného, brat farár Daniel Hanko z Dovalova, brat farár Michal Tekely z Liptovskej Kokavy a domáca farárka Erika Pospíšilová. Hrou na organe naplnil priestor kostola nádhernými zvukmi brat Radovan Jančuška, zborový kantor Pribyliny.
Prítomným sa kázňou Božieho slova prihovorila sestra farárka Alena Ďurčíková z Istebného. Na základe vybraného textu z knihy Rút vyzdvihla aktivitu Rút a jej usilovnosť, ako aj výdrž pri ťažkej celodennej práci, ktorá bola veľkým prejavom lásky k svojej svokre Noemi. Zároveň je však prostriedkom, skrze ktorý chce Boh opäť ukázať svojim deťom, že je starostlivý a nezabudol, že prejavuje svoje milosrdenstvo všetkým, ktorí nie sú hluchí a slepí voči Jeho volaniu. Áno, Noemi nanovo potrebovala vidieť Jeho dobrotu a požehnanie, hlavne po tých ťažkých rokoch strádania, bolesti zo straty milovaných a možno aj pocitu opustenosti. Rút vo svojej vernosti vytrvala a bola odmenená viac, než mohla čakať. Súčasne poukázala i na širší rozmer Božieho požehnania – Boh mal s touto rodinou svoj plán, ktorý my dnes poznáme, lebo vieme, že práve z nej vyšiel Dávid. Rút bola jeho prastarou mamou a z jeho rodu pochádzal Pán Ježiš Kristus. A tak sa telesné požehnanie života, kedy boli dve vdovy zachránené od umretia od hladu, premieňa na požehnanie presahujúce časnosť. A takto máme, milí bratia a sestry, aj my dnes pozerať na Poďakovanie za úrody zeme. Máme v ňom vidieť viac, než len požehnanie telesného života, naplnenia našich telesných potrieb. Máme v ňom vidieť hlavne neustálu a nikdy nekončiacu Božiu vernosť.... Príbeh o Noemi a Rút nie je iba milou poviedkou na večerné čítanie, aby sme nostalgicky zaspomínali a mysleli na niečo pekné. Je to príbeh rodiny, ktorá mohla vidieť a zažiť Božiu vernosť, Božie nasýtenie tela i duše a prísľub nových čias, kedy sa naplnia Božie zasľúbenia aj skrze nich. Milí bratia a sestry, dovoľme, aby aj nás Boh požehnával a skrze nás sýtil tento svet svojou láskou a milosrdenstvom a budoval svoje kráľovstvo tu a teraz.