Pandémia nám odkryla fakt, že cirkev dneška i budúcnosti musí byť veľmi kompetentná a aktívna v pastorálnej oblasti. Dopyt po „starostlivosti o dušu“ bol a je obrovský. Každý evanjelický duchovný absolvoval na fakulte výuku pastorálky, každý má vlastnú skúsenosť a ad hoc uplatňuje vlastné pastorálne postupy. Jestvuje ale možnosť ďalšieho profesionálneho vzdelávania duchovných i ich spolupracovníkov, ich rastu, odborného zdieľania sa?
V roku 2022 sme pripravili Všeobecnú pastorálnu konferenciu, ktorá sa mala venovať všeobecne stavu a kvalite pastorálnej práce a ďalšieho pastorálneho vzdelávania v ECAV. Konferencia mala v tomto zmysle popisný a sumarizujúci charakter. Okrem toho sa snažila aj stručne nazrieť do špeciálnych potrieb niektorých osobitných skupín (deti, mládež, manželské páry, rozvedení, závislosti...). Mala aj ambíciu osloviť a povzbudiť tých duchovných, ktorí sa zaoberajú pastorálnymi témami, aby spontánne vytvorili pracovné spoločenstvo („pastorálny výbor“), ktoré by mohlo byť časom inštitucionalizované, zastrešovalo by celú túto oblasť a viedlo diskurz vo vnútri cirkvi, resp. komunikovalo s partnermi navonok. Toto sa zatiaľ nepodarilo.
S ustúpením pandémie neustúpil dopyt a ani náš záujem o pastorálne témy. Svoju pozornosť na Teologickej konferencii 2023 by sme chceli viac uprieť na mládež: na dospievajúcich (na našich konfirmandov), na mladých (klasická mládež pokonfirmačného veku) a na mladých dospelých (mladí ľudia, smerujúci k tridsiatke, resp. zakladajúci si rodiny).
Téma by znela: „Mládež, ako objekt nášho pastorálneho a misijného záujmu“.
Výraz „pastorálny“ sme máličko nadradili nad výraz „misijný“. Urobili sme to preto, aby nevznikol dojem, že budeme riešiť záležitosti technického a metodického charakteru: napr. vytvárania a dostupnosti nejakých materiálov pre vyučovanie v mládežníckych skupinkách, používanie metód efektívneho vedenia skupinky, vodcovstvo, manažment, atď. Tentokrát nás bude zaujímať to, aký je vlastne mladý človek pri pohľade do jeho vnútra, do jeho hodnôt, myslenia, prežívania, morálky, správania. Čo ho charakterizuje. Čím je prenasledovaný a skúšaný. Aké má ambície. Aké riziká mu hrozia. V čom je silný a sebavedomý. Aké má potreby a túžby. Čo a akým spôsobom hľadá. Na čo je citlivý a čo preňho nemá žiaden zmysel, relevanciu.
Až po tomto pohľade, ktorý by mal pomôcť definovať a pochopiť, kto a aká je vlastne dnes mládež, aké sú naše pastorálne výzvy zoči nej a aké máme skúsenosti zo stretov v hraničných situáciách, by mal prísť dôraz misijný. Takže mládež analyticky skúmame preto, aby sme ju mohli na základe výťažku z nášho skúmania efektívnejšie, autentickejšie misijne zasiahnuť a pomohli jej započuť a prijať odpovede, ktoré dáva evanjelium o Ježišovi Kristovi na jej otázky, krízy, hľadanie a nádeje.
▪ Marek Madro, psychológ, zakladateľ projektu IPčko – „Aká je súčasná mladá generácia?“
Skúsenému psychológovi Marekovi Madrovi sme zverili „úvodný výkop“: mal by všeobecne charakterizovať, aký je vlastne mladý človek, bez ohľadu na pôvod, konfesiu, vzdelanie, alebo čokoľvek iné. Čo vidíme pri pohľade do jeho vnútra, emócií, hodnôt, myslenia, prežívania, morálky, správania, tráum. Čím je prenasledovaný a skúšaný. Aké má ambície. Aké riziká mu hrozia. V čom je silný a sebavedomý. Aké má potreby a túžby. Čo a akým spôsobom hľadá. Na čo je citlivý a čo preňho nemá žiaden zmysel. Marek Madro by mal vytvoriť potrebné solídne pozadie, na ktorom by sa mali odohrávať všetky ostatné prednášky. Ako jediný z prednášajúcich bude mať k dispozícii dva prednášateľské bloky, teda 120 minút.
▪ Marián Kaňuch, farár v Žiline, senior Turčianskeho seniorátu a Majo Lajda, mládežnícky pracovník, Žilina – „Mladí a svet digitálnej komunikácie: zisky a riziká.“
Marián Kaňuch a jeho zborový spolupracovník Majo Lajda sú skúsení pracovníci s mládežou. Zároveň sú známi tým, že využívajú pri komunikácii s mladými i pri ich katechetickom vedení digitálne technológie. Ich úlohou by bolo zhodnotiť, v čom sú technológie pri kontakte a práci s mládežou v cirkvi ziskom, prínosom. A naopak, v čom sú ich riziká? Kde je ľudský kontakt nenahraditeľný a kde treba pred technológiami varovať? Je ich používanie skutočne nevyhnutné? Kde a prečo zostať „starou školou“, ktorá miluje pero v ruke, čítanie z papiera, vedie otvorené rozhovory v komunite, využíva živú animáciu a dramatizáciu? Aké vysvedčenie vystavíme digitálnym technológiám, ak hodnotíme intelektuálne, mentálne, citové, duševné, duchovné zdravie a kondíciu mladých ľudí?
▪ Marián Kaňuch, Marián Lajda a Lenka Janotková - „Nová konfirmačná príručka a jej reflexia stavu generácie dospievajúcich mladých ľudí“
Tím ľudí okolo sestry Katky Hudákovej (Janka Bosáková, Lenka Janotková, Marián Kaňuch, Majo Lajda) pripravil kurikulum k novej učebnici pre výučbu konfirmandov. Kurikulum bolo pripravené výborne, aktuálne prechádza procesom schvaľovania. Schyľuje sa k tvorbe samotného textu učebnice. Niekto zo skupiny redaktorov by nám referoval, ako a v čom sa do kurikula/textu učebnice premietli/hodlajú premietnuť poznatky, ktoré máme o dnešných mladých ľuďoch, ich situácii a potrebách.
▪ Ján Velebír, farár na Myjave, exBardejov – „Zo západu na východ a späť: robí nám to niekde prostredie ľahším?“
Janko Velebír by mal za úlohu zhodnotiť a porovnať skúsenosti s ľudskými kontaktmi a s misijnou prácou s mládežou na strednom Slovensku (Kalinovo a Východná), ale najmä v Bardejove a teraz na Myjave. Platí tradovaný predpoklad, že na východe sa pracuje s mládežou lepšie, jednoduchšie, samozrejmejšie ako na západe? Že je viac a prirodzenejšie religiózna a že v rodinách viac platia tradičné kresťanské morálne stereotypy? Jestvuje rozdiel v mentalitách, v intelekte, v úcte k duchovným autoritám, v type pokušení a kríz, v kvalite a nosnosti rovesníckych vzťahov? Krížom – krážom po Slovensku sa pohybujeme v jednom svete, alebo vo viacerých paralelných svetoch?
▪ Jozef Šimek, predseda Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM) – „Tridsať rokov s mladými: aké zmeny pozorujeme?“
Jožko Šimek sám ako mládežník vyrástol v SEMe, bol aktívny v SEMe a už dlhšiu dobu vedie SEM. Radi by sme využili túto dlhšiu časovú perspektívu na to, aby sme Jožka vyzvali k hlbšiemu ponoru a porovnaniu: ako sa vyvíjal duchovný, emocionálny, hodnotový, morálny svet mladých ľudí s ktorými sa stretáme v prostredí cirkvi, resp. SEMu, v perspektíve povedzme ostatných 25 – 30 rokov? V čom sú dnešní mladí kresťania iní, ako boli ich kresťanskí rodičia o jednu generáciu dozadu? V ktorých sledovateľných položkách sme „v červených číslach“, teda zaznamenávame istý úpadok a v čom vidíme jasný postup a perspektívu? Zbavil nás vývoj niektorých položiek, ktoré boli viere na prekážku, alebo, naopak, zaťažil nás niektorými položkami, ktoré problematizujú nadšenie a rast viery dnešných mladých ľudí?
▪ Peter Mozola, duchovný v UPC Mosty/Klub 31 – „Mladí dospelí a ich schopnosť vstúpiť do života.“
Peťo Mozola sa okrem klasickej vysokoškolskej mládeže stretá i s mladými dospelými, ktorí kedysi UPC Mosty/Klub 31 navštevovali ako vysokoškoláci, ale dnes sú už pracujúci, resp. ako manželstvám sa im začínajú rodiť deti. Zaujímalo by nás, ako sú dnešní mladí dospelí schopní vystúpiť zo študentskej stretkovej bubliny a vstúpiť do reálneho života. Akú dávku vitality v sebe nesú? Sú rozhodní a schopní nájsť svoje životné poslanie, svoju cestu, svoje miesto? Ako je to s hľadaním životných partnerov a s kvalitou partnerských vzťahov? Aké sú ich strachy, frustrácie, najčastejšie príčiny, pre ktoré vyhľadávajú pastorálnu pomoc? Čo najčastejšie ohrozuje ich vieru? Dá sa s touto generáciou rátať ako s rozhodujúcou energetickou infúziou pre cirkev, alebo je náchylná ku kompromisom, prispôsobovaniu sa a treba počkať, kým zostarne?
▪ Ľubomír Beňo, Paulína Šofranková a Lýdia Krpelanová- "Svedectvá o práci a pomoci mladým spoločenstvám v krízovej situácii“
Napokon by sa malo dostať aj na mládež vyslovene v perspektíve misie a krízového manažmentu jednotlivcov a spoločenstiev: praktické skúsenosti s tým, kto – ako riešil situáciu, keď sa mládežnícka skupinka v cirkevnom zbore rozpadla (zmena farára, generačná obmena mladých, vysťahovalectvo, covid, podkritický počet, nezáujem...). Tento blok by bol o tom čo robiť, ak chceme zo všetkých síl zabojovať za mládež, ktorá nám odchádza zo spoločenstva a z prostredia zboru, súdržná a povzbudzujúca komunita mladých kolabuje, jednotlivci prepadajú porazeneckým náladám a všetko treba začať budovať odznova...
.png)
V roku 2022 sme pripravili Všeobecnú pastorálnu konferenciu, ktorá sa mala venovať všeobecne stavu a kvalite pastorálnej práce a ďalšieho pastorálneho vzdelávania v ECAV. Konferencia mala v tomto zmysle popisný a sumarizujúci charakter. Okrem toho sa snažila aj stručne nazrieť do špeciálnych potrieb niektorých osobitných skupín (deti, mládež, manželské páry, rozvedení, závislosti...). Mala aj ambíciu osloviť a povzbudiť tých duchovných, ktorí sa zaoberajú pastorálnymi témami, aby spontánne vytvorili pracovné spoločenstvo („pastorálny výbor“), ktoré by mohlo byť časom inštitucionalizované, zastrešovalo by celú túto oblasť a viedlo diskurz vo vnútri cirkvi, resp. komunikovalo s partnermi navonok. Toto sa zatiaľ nepodarilo.
S ustúpením pandémie neustúpil dopyt a ani náš záujem o pastorálne témy. Svoju pozornosť na Teologickej konferencii 2023 by sme chceli viac uprieť na mládež: na dospievajúcich (na našich konfirmandov), na mladých (klasická mládež pokonfirmačného veku) a na mladých dospelých (mladí ľudia, smerujúci k tridsiatke, resp. zakladajúci si rodiny).
Téma by znela: „Mládež, ako objekt nášho pastorálneho a misijného záujmu“.
Výraz „pastorálny“ sme máličko nadradili nad výraz „misijný“. Urobili sme to preto, aby nevznikol dojem, že budeme riešiť záležitosti technického a metodického charakteru: napr. vytvárania a dostupnosti nejakých materiálov pre vyučovanie v mládežníckych skupinkách, používanie metód efektívneho vedenia skupinky, vodcovstvo, manažment, atď. Tentokrát nás bude zaujímať to, aký je vlastne mladý človek pri pohľade do jeho vnútra, do jeho hodnôt, myslenia, prežívania, morálky, správania. Čo ho charakterizuje. Čím je prenasledovaný a skúšaný. Aké má ambície. Aké riziká mu hrozia. V čom je silný a sebavedomý. Aké má potreby a túžby. Čo a akým spôsobom hľadá. Na čo je citlivý a čo preňho nemá žiaden zmysel, relevanciu.
Až po tomto pohľade, ktorý by mal pomôcť definovať a pochopiť, kto a aká je vlastne dnes mládež, aké sú naše pastorálne výzvy zoči nej a aké máme skúsenosti zo stretov v hraničných situáciách, by mal prísť dôraz misijný. Takže mládež analyticky skúmame preto, aby sme ju mohli na základe výťažku z nášho skúmania efektívnejšie, autentickejšie misijne zasiahnuť a pomohli jej započuť a prijať odpovede, ktoré dáva evanjelium o Ježišovi Kristovi na jej otázky, krízy, hľadanie a nádeje.
▪ Marek Madro, psychológ, zakladateľ projektu IPčko – „Aká je súčasná mladá generácia?“
Skúsenému psychológovi Marekovi Madrovi sme zverili „úvodný výkop“: mal by všeobecne charakterizovať, aký je vlastne mladý človek, bez ohľadu na pôvod, konfesiu, vzdelanie, alebo čokoľvek iné. Čo vidíme pri pohľade do jeho vnútra, emócií, hodnôt, myslenia, prežívania, morálky, správania, tráum. Čím je prenasledovaný a skúšaný. Aké má ambície. Aké riziká mu hrozia. V čom je silný a sebavedomý. Aké má potreby a túžby. Čo a akým spôsobom hľadá. Na čo je citlivý a čo preňho nemá žiaden zmysel. Marek Madro by mal vytvoriť potrebné solídne pozadie, na ktorom by sa mali odohrávať všetky ostatné prednášky. Ako jediný z prednášajúcich bude mať k dispozícii dva prednášateľské bloky, teda 120 minút.
▪ Marián Kaňuch, farár v Žiline, senior Turčianskeho seniorátu a Majo Lajda, mládežnícky pracovník, Žilina – „Mladí a svet digitálnej komunikácie: zisky a riziká.“
Marián Kaňuch a jeho zborový spolupracovník Majo Lajda sú skúsení pracovníci s mládežou. Zároveň sú známi tým, že využívajú pri komunikácii s mladými i pri ich katechetickom vedení digitálne technológie. Ich úlohou by bolo zhodnotiť, v čom sú technológie pri kontakte a práci s mládežou v cirkvi ziskom, prínosom. A naopak, v čom sú ich riziká? Kde je ľudský kontakt nenahraditeľný a kde treba pred technológiami varovať? Je ich používanie skutočne nevyhnutné? Kde a prečo zostať „starou školou“, ktorá miluje pero v ruke, čítanie z papiera, vedie otvorené rozhovory v komunite, využíva živú animáciu a dramatizáciu? Aké vysvedčenie vystavíme digitálnym technológiám, ak hodnotíme intelektuálne, mentálne, citové, duševné, duchovné zdravie a kondíciu mladých ľudí?
▪ Marián Kaňuch, Marián Lajda a Lenka Janotková - „Nová konfirmačná príručka a jej reflexia stavu generácie dospievajúcich mladých ľudí“
Tím ľudí okolo sestry Katky Hudákovej (Janka Bosáková, Lenka Janotková, Marián Kaňuch, Majo Lajda) pripravil kurikulum k novej učebnici pre výučbu konfirmandov. Kurikulum bolo pripravené výborne, aktuálne prechádza procesom schvaľovania. Schyľuje sa k tvorbe samotného textu učebnice. Niekto zo skupiny redaktorov by nám referoval, ako a v čom sa do kurikula/textu učebnice premietli/hodlajú premietnuť poznatky, ktoré máme o dnešných mladých ľuďoch, ich situácii a potrebách.
▪ Ján Velebír, farár na Myjave, exBardejov – „Zo západu na východ a späť: robí nám to niekde prostredie ľahším?“
Janko Velebír by mal za úlohu zhodnotiť a porovnať skúsenosti s ľudskými kontaktmi a s misijnou prácou s mládežou na strednom Slovensku (Kalinovo a Východná), ale najmä v Bardejove a teraz na Myjave. Platí tradovaný predpoklad, že na východe sa pracuje s mládežou lepšie, jednoduchšie, samozrejmejšie ako na západe? Že je viac a prirodzenejšie religiózna a že v rodinách viac platia tradičné kresťanské morálne stereotypy? Jestvuje rozdiel v mentalitách, v intelekte, v úcte k duchovným autoritám, v type pokušení a kríz, v kvalite a nosnosti rovesníckych vzťahov? Krížom – krážom po Slovensku sa pohybujeme v jednom svete, alebo vo viacerých paralelných svetoch?
▪ Jozef Šimek, predseda Spoločenstva evanjelickej mládeže (SEM) – „Tridsať rokov s mladými: aké zmeny pozorujeme?“
Jožko Šimek sám ako mládežník vyrástol v SEMe, bol aktívny v SEMe a už dlhšiu dobu vedie SEM. Radi by sme využili túto dlhšiu časovú perspektívu na to, aby sme Jožka vyzvali k hlbšiemu ponoru a porovnaniu: ako sa vyvíjal duchovný, emocionálny, hodnotový, morálny svet mladých ľudí s ktorými sa stretáme v prostredí cirkvi, resp. SEMu, v perspektíve povedzme ostatných 25 – 30 rokov? V čom sú dnešní mladí kresťania iní, ako boli ich kresťanskí rodičia o jednu generáciu dozadu? V ktorých sledovateľných položkách sme „v červených číslach“, teda zaznamenávame istý úpadok a v čom vidíme jasný postup a perspektívu? Zbavil nás vývoj niektorých položiek, ktoré boli viere na prekážku, alebo, naopak, zaťažil nás niektorými položkami, ktoré problematizujú nadšenie a rast viery dnešných mladých ľudí?
▪ Peter Mozola, duchovný v UPC Mosty/Klub 31 – „Mladí dospelí a ich schopnosť vstúpiť do života.“
Peťo Mozola sa okrem klasickej vysokoškolskej mládeže stretá i s mladými dospelými, ktorí kedysi UPC Mosty/Klub 31 navštevovali ako vysokoškoláci, ale dnes sú už pracujúci, resp. ako manželstvám sa im začínajú rodiť deti. Zaujímalo by nás, ako sú dnešní mladí dospelí schopní vystúpiť zo študentskej stretkovej bubliny a vstúpiť do reálneho života. Akú dávku vitality v sebe nesú? Sú rozhodní a schopní nájsť svoje životné poslanie, svoju cestu, svoje miesto? Ako je to s hľadaním životných partnerov a s kvalitou partnerských vzťahov? Aké sú ich strachy, frustrácie, najčastejšie príčiny, pre ktoré vyhľadávajú pastorálnu pomoc? Čo najčastejšie ohrozuje ich vieru? Dá sa s touto generáciou rátať ako s rozhodujúcou energetickou infúziou pre cirkev, alebo je náchylná ku kompromisom, prispôsobovaniu sa a treba počkať, kým zostarne?
▪ Ľubomír Beňo, Paulína Šofranková a Lýdia Krpelanová- "Svedectvá o práci a pomoci mladým spoločenstvám v krízovej situácii“
Napokon by sa malo dostať aj na mládež vyslovene v perspektíve misie a krízového manažmentu jednotlivcov a spoločenstiev: praktické skúsenosti s tým, kto – ako riešil situáciu, keď sa mládežnícka skupinka v cirkevnom zbore rozpadla (zmena farára, generačná obmena mladých, vysťahovalectvo, covid, podkritický počet, nezáujem...). Tento blok by bol o tom čo robiť, ak chceme zo všetkých síl zabojovať za mládež, ktorá nám odchádza zo spoločenstva a z prostredia zboru, súdržná a povzbudzujúca komunita mladých kolabuje, jednotlivci prepadajú porazeneckým náladám a všetko treba začať budovať odznova...
