Spomíname na vzácnych evanjelikov: Václav Kleych

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Václav Kleych

Pred 285 rokmi zomrel VYDAVATEĽ, AUTOR MODLITIEB a DUCHOVNÝCH PIESNÍ Václav Kleych. Narodil sa 23. septembra 1677 v Lažanoch (ČR) a zomrel 11. augusta 1737 v Necpaloch.
Pochádzal z dedinského prostredia východných Čiech z oblasti, kde bolo veľmi rozšírené tajné nekatolíctvo. Sám popri poľnohospodárskej činnosti, ku ktorej bol svojím sociálnym pôvodom predurčený, prejavoval záujem o náboženskú literatúru. Intenzívne študoval Biblii a nekatolícke spisy, zaujali ho pretrvávajúce tradície historickej jednoty bratskej. Pretože mu v jeho dobe hrozil za akékoľvek prejavy sympatií voči nekatolíckym konfesiám postih, odišiel v roku 1705 s manželkou a dvomi dcérami do exilu do hornolužickej Žitavy, kde žila veľká komunita českých nekatolíkov. Tu sa najskôr živil nádenníckou prácou, potom získal skromné hospodárstvo (v dobovej terminológii bol "záhradník"), jeho žena priadla priadzu pre tkáčov.
Keď sa mu podarilo aspoň v skromnom rozsahu zabezpečiť vlastnú rodinu a samoštúdiom prehĺbiť znalosti nemeckého a latinského jazyka, začal sa od roku 1708 venovať vydavateľskej činnosti. Šíril nekatolícke české spisy, nechával tlačiť staršie (predbelohorské) diela, takisto preklady novšej luteránskej literatúry a tieto knihy potom sám formou kolportáže distribuoval. Centrom jeho vydavateľskej činnosti bola Žitava, kde pre neho tlačil predovšetkým Michal Hartmann. Pre distribúciu kníh získal rad spolupracovníkov v Čechách, na Morave, v Sliezsku a na Slovensku. Kým v Čechách a na Morave bolo šírenie nekatolíckej literatúry zakázané a Kleychovi hrozilo zatknutie (opakovane sa stalo, že bol na svojej ceste chytený, uväznený a knihy mu boli skonfiškované), v Sliezsku a na Slovensku mal slobodnejšie podmienky a dokonca obdržal pre obmedzenú distribúciu literatúry cisárske povolenie (v Tešíne mohol napr. po celý rok pod patronátom tunajšieho pietistického farára Jana Muthmanna predávať knihy pri kostolnom cintoríne). Počas jednej takejto cesty v Necpaloch neďaleko Martina ochorel na škvrnitý týfus a zomrel. Bol tu pochovaný pri starom evanjelickom kostole.

Sám veľa kníh nenapísal, aj niektoré predhovory mu písal priateľ a radca Pešek. Spísal iba niekoľko zbierok modlitieb.
Kleychem vydaných kníh (špalíčkov) je veľa, pri niektorých nie je spomenutý ani rok, miesto tlače alebo vydavateľ. Boli to predovšetkým dvakrát Nový zákon (1720), Konfessí alebo vyznanie viery Augsburskej (1720); Korunka alebo vienok panenský (1720); Havla Žalanského: O cnosti anjelskej (1724); Pavla Jakobei: Modlitebný poklad (1732); Agenda alebo práca cirkevná (1734); veľké a malé spevníky teda Kancionály (prvý v roku 1717), ktoré boli dlho používané českými aj slovenskými evanjelikmi. Tieto kancionály sú popri diele Juraja Tranovského najvýznamnejším príkladom barokovej protestantskej piesňovej tvorby. Ďalej vydal mnohé veľké a malé modlitby, katechizmy (podľa učenia Martina Luthera); Manha teda Obrana evanjelicko-luteránskeho učenia o večeri Pánovej. Svojou vydavateľskou činnosťou značnou mierou v 18. storočí prispel k rozšíreniu českých kníh a evanjelickej viery v Čechách, na Morave, v Sliezsku a na Slovensku.
Jeho kníhtlačiarskym znakom bolo srdce pretnuté mečom a označené krížom, z ktorého vyrastajú tri ruže a pod ktorým je roztvorená kniha. Kleychove knihy boli obľúbené a mnohé z nich sa za niekoľko rokov dočkali rady ďalších vydaní. Kvôli literárnym aktivitám udržiaval Kleych priateľské styky s vynikajúcimi mužmi: s Danielom Krmanom a Samuelom Michaelidesom na Slovensku a Muthmannem v Tešíne.