Spomíname na vzácnych evanjelikov: Marie Karla Rafajová

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Marie Karla Rafajová

Pred 125 rokmi sa narodila v Brne DIAKONKA, PREKLADATEĽKA a SPISOVATEĽKA Marie Karla Rafajová. Narodila sa 29. novembra 1896 v Brne a zomrela 11. júla 1978 v Bratislave.

Na želanie rodičov navštevovala dievčenské lýceum Vesna v Brne. Chcela sa stať lekárkou, ale I.svetová vojna jej plány prekazila. Cez vojnu prijala miesto v Zemskom obilnom ústave v Brne. V roku 1920 odchádza do Prahy študovať Vyššiu sociálnu školu. Tu sa okrem štúdia zapája i do činnosti Armády spásy. Neskôr sa stala jej členkou, vstúpila do Kadetnej školy. Po piatich rokoch musela zo zdravotných dôvodov zmeniť zamestnanie. Kristína Royová ju pozvala na Starú Turú liečiť sa. Prišla a v našom meste a na Slovensku zostala natrvalo. Prežila tu celých 50 rokov života. Liečila sa pod dozorom svojej celoživotnej priateľky diakonky Margity Pálovej. Keď prišla Mária Rafajová na Starú Turú, bolo už dielo sestier Royových naširoko rozvinuté. Stala sa spolupracovníčkou Kristíny Royovej a po jej smrti prevzala celú náročnú prácu nielen redaktorskú, ale i charitatívnu - správu všetkých štyroch domovov - sirotinca, nemocnice, Útulne a starobinca Domova bielych hláv, ako i vedenie spolku Vieroslava. Okrem organizačnej práce súvisiacej s prevádzkou domovov prijímala i časté návštevy z domova i zo zahraničia, tlmočila cudzie prejavy, prispievala do edície Světélka, ktorú i sama redigovala. Popri všetkej náročnej organizačnej, hospodárskej a evanjelizačnej činnosti našla si čas i na literárnu tvorbu. Vo vojnových rokoch 1944-45 sa so svojimi spolupracovníčkami zapojila do aktívnej odbojovej činnosti poskytovaním pomoci raneným partizánom a ich rodinám a zabezpečovaním prístrešia rasovo prenasledovaným židovským deťom. Keď im profesor Rudaš spolu s učiteľkou Kavenskou, ktorá učila na Hodulovom vrchu priviedli 10 židovských detí, neodmietli pomoc. Riskovali svoje životy, aby pomohli zachrániť deti pred tábormi smrti. Vtedajšie deti, dnes už dospelí ľudia sa však z úcty doteraz hlásia k sestričkám, ktoré ich vtedy opatrovali, hoci niektorí žijú v USA a vo Švédsku. Za záchranu židovských detí udelil jej štát Izrael in memoriam medailu Spravodlivých medzi národmi.
Po oslobodení pracovala s novým elánom v sociálnej sfére v ústavoch i pri redigovaní Večernice. Keď po roku 1948 všetky ústavy prešli do rúk štátu, slovenská diakonia v Starej Turej zanikla. Sestry diakonky i s vedúcou Máriou Rafajovou odišli do Zemianskeho Podhradia do Okresného domu dôchodcov v bývalom kaštieli Ostrolúckych.
Po zrušení ústavu odišla bývať s Margitou Pálovou na Jazviny (1956 - 1964) na kopanice neďaleko Starej Turej. Odtiaľ sa presťahovali do dvojizbového bytu u Krúpov v Starej Turej. Mária Rafajová svoju priateľku Margitu Pálovú i doopatrovala. Po jej smrti sa presťahovala k svojej sestre Karle Soudkovej do Bratislavy. Zomrela 11.7.1978 v Bratislave a je pochovaná na Ústrednom cintoríne v Brne.

Na duchovný vývoj Marie Rafajovej pôsobilo niekoľko vzácnych osobností. Predovšetkým to bol evanjelický reformovaný farár Václav Pokorný, ktorému do zboru rodina Rafajová chodila. Ďalej triedna profesorka na lýceu Vesna Ružena Pavlenková, ktorá formovala jej charakter vo veku k tomu najvhodnejšom. V neskorších rokoch to boli vedúci pracovníci Armády v Prahe a konečne sestry Royové na Starej Turej.
Marie túžila pôvodne byť lekárkou. Prvá svetová vojna však prekazila tieto jej plány. Neskôr chcela odísť na misijnú školu do Pittsburhgu v USA a stať sa misionárkou. To jej však nedovolili rodičia a tak sa v roku 1920 zapisuje na Vysokú sociálnu školu v Prahe. No však už v prvom semestri sa dostáva do styku s Armádou spásy a keď videla ako sa tam spája práca sociálna s prácou duchovnou, stala sa i cez prudký odpor rodičov jej členkou a vstúpila do ich kadetnej školy.
Prvé verše s duchovným obsahom a preklady piesní uverejňuje v časopise Armády spásy Prapor spásy. V tejto dobe sa zoznamuje s knihami Kristíny Royovej. Nadväzuje s ňou písomný styk a v roku 1925 na Starej Turej dovolenkuje. Duchová atmosféra, ktorú sestry Royové a ich spolupracovníčky šírili ju celkom získala. A tak keď potom ochorela na srdce, prijala ich pozvanie, aby sa prišla na Starú Turú liečiť - a už tam zostala. Stáva sa najbližšou spolupracovníčkou Kristíny Royovej a po jej smrti v roku 1936 jej nástupkyňou vo vedení spolku sestier diakoniek Vieroslava, Domova bielych hláv, sirotinca, v misijnej a literárnej práci /redakcia časopisu Večernica, vydávanie kníh K. Royovej a i./.
Prvá samostatná a tlačou vydaná zbierka jej básní vyšla v roku 1926 na Starej Turej so symbolickým názvom Úzkou cestou. Postupne vychádzajú zbierky básní Za stany, Údolím pokory, Zpod věčných očí a Kam. Blížiacou sa vojnou a národnou tragédiou je inšpirovaná zbierka Avšak, ktorá po vojne vyšla znova v zbierke básní Čekání. Ako píšu recenzenti,zostáva vo svojej poézii verná náboženskej skúsenosti, vzácnej duchovnej lyrike, ktorá všetku obrazovú a myšlienkovú silu ťaží z biblických textov. Slovenské verše V zajatí slova z roku 1944 sú venované jej najbližšej spolupracovníčke Margite Pálovej. Nasledujú ešte zbierky V tme pod křídly, ktorá je vrcholom autorkinej duchovnej lyriky, rukopisná zbierka Navečer a verše Hrstka čemeříc venovaná priateľke, akademickej maliarke MUDr. Anně Kavinovej.
Mnoho básní Marie Rafajovej je roztrúsených v cirkevných časopisoch, najviac v staroturianskej Večernici, ktorú Rafajová redigovala ako spoluredaktorka v rokoch 1928 - 1936 a po smrti Kristíny Royovej samostatne v roku 1937 - 1949, veľa ich zostalo v rukopise a mnohé sa skrývajú v najrôznejších cirkevných spevníkoch. Ako spisovateľka sa Marie Rafajová venovala predovšetkým deťom. Súviselo to s jej prácou v sirotinci na Starej Turej. Patrí sem celý rad drobných próz uverejnených v rokoch 1928 - 1948. Niektoré sú tiež obdobne ako básne,napísané v slovenčine. Veselé zážitky z detstva opisuje v poeticky ladených rozprávkach pre deti, napr. "O nespokojnej halúzke", "Biely obláčik", "O kryštálovej studničke" a iné. Vlastnú mladosť zachytila v autobiograficky zameranej práci pre mládež, v úsmevnej a šťastím prežiarenej knihe, s názvom "Na pasekách" s podtitulom "Léto na valšském venkově".
Významná je i prekladateľská činnosť. Prekladala poéziu i prózu a to z angličtiny, z nemčiny a zo švédštiny. Mimo toho z češtiny do slovenčiny i zo slovenčiny do češtiny. Vrchol náboženskej prekladovej poézie u nás predstavuje zbierka básní "Skala vekov". Verše Marie Rafajovej nenechali ľahostajnými ani hudobníkov. Alexander Havránek uvádza na 80 zhudobnených textov od asi 20 skladateľov - a to nie je všetko. Mnohé skladby a texty Rafajovej sa ešte skrývajú v zásuvkách rôznych autorov v rukopise. Najvýznamnejšie miesto v zhudobnených textoch zaujíma Kantáta 1945, ktorou oslobodenie našej vlasti pozdravil národný umelec Jozef Bohuslav Foerster.
Uvedený neúplný prehľad diela Marie Rafajovej je dokladom nielen jej nadania, ale i úžasnej usilovnosti a pracovitosti. A to pri ostatnej práci a povinnostiach ako riaditeľky Domova bielych hláv, sirotinca, spolku Vieroslava atď. MUDr. Anna Kavinová napísala: "Súpis diel Marie Rafajovej sa dá urobiť, ale je to len polovica jej životného diela. Súpis diela služobnice Božej nie je zapísaný na tejto planéte, avšak celý jej život, služba i tvorba nesú pečať Pána, ktorý ju spájal!"

Staroturiansky spravodaj október 1993
Staroturanský spravodajca, júl 1994, str. 9 gek (Gustáv Rumánek)
Staroturanský spravodajca, november 1996, str. 11 PhDr. Jarmila Slezáčková

Viacerí autori sa podujali do hĺbky zhodnotiť prácu Márie Rafajovej, ale pre súčasníkov to najrukolapnejšie zatiaľ vykonal brat Vladimír Dvořák z Bratskej jednoty baptistov, ktorý zostavil a s vlastný úvodom a štúdiou vydal knihu Mária Rafajová: Za ním (v predaji v kníhkupectve Okno na Panenskej ulici).

Evanjelická Bratislava, List Bratislavského ev. a. v. cirkevného zboru, r. 1996, Dr. Miroslav Kýška: Mária Rafajová a Slovensko, str. 15-21

--------------
Ing. Gustáv Rumánek