Dnes si pripomíname 160 rokov od narodenia HUDOBNÉHO SKLADATEĽA, PEDAGÓGA, ZBORMAJSTVA a PUBLICISTU Ľudovíta Izáka. Narodil sa 13. apríla 1862 v Banskej Štiavnici a zomrel v marci 1927 vo Zvolene.
Učiteľ, zbormajster a hudobný skladateľ Ľudovít Izák sa narodil v roku 1862 v Banskej Štiavnici. Zomrel v roku 1927 vo Zvolene. Pochádzal z uvedomelej slov. rodiny. Po získaní základného vzdelania a maturity na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a v rokoch 1882 - 1886 študoval na Učiteľskom ústave v Leviciach, ktorý absolvoval v roku 1886. V 1. septembra tohto roka sa dostal do hlavného mesta vtedajšieho Uhorska.
IzakLuB3Vyše tridsaťročné budapeštianske pôsobenie (od 1. septembra 1886 do 21. júna 1919) tejto výnimočnej osobnosti slovenskej kultúrnej minulosti sa viaže k Lutherovmu dvoru na dnešnej Rákócziho ceste, na bývalej Kerepešskej ceste. Ľudovít Izák pôsobil ako pedagóg v slovenskej „zmiešanej“ evanjelickej škole aug. vierovyznania. Učil v nerozdelenej štvortriedke. Miesto učiteľa obsadil ako 24-ročný mladý učiteľ. V slovenskej evanjelickej škole vyučoval deti po maďarsky, po nemecky a po slovensky, popritom bol i organistom u svojho svokra, biskupa D. Bacháta.
Izák si v roku 1887 vzal za manželku Emíliu, mladšiu dcéru slovenského evanjelického farára Daniela Bacháta. Na Lutherovom dvore pôsobiaci peštiansky biskup je však známy aj ako slovenský spisovateľ a básnik tvoriaci pod pseudonymom Miloslav Dumný. Izákovcom sa v Pešti narodilo päť detí, ale niekoľko dní po poslednom pôrode Emília vo veku 36 rokov zomrela (1902). Najmenší Janko mal iba 5 dní, keď osirel.
Hudobne nadaný komponista a kantor-učiteľ sa vzdelával i v čase svojho pôsobenia v Budapešti. V rokoch 1893 - 1895 študoval v Budapešti na konzervatóriu skladbu. V dôsledku politických udalostí po vyše tridsaťročnom pôsobení v Budapešti, bol Izák prinútený presťahovať sa do nového štátu. Jeho deti odišli na Slovensko skôr s rodinami známych. Izák si len veľmi ťažko zvykal na nový život na Slovensku. Ostal odtrhnutý od „ochrannej siete“ Lutherovho dvora, kde mal blízko pri sebe rodinu a priateľov, kde mal autoritu, kde bol obklopený ľuďmi, s ktorými po večeroch sedával v kaviarňach, stretával sa s nimi na spolkových programoch alebo ako dirigent v speváckych zboroch. To všetko z jedného dňa na druhý stroskotalo. Jeho rodina a dobrí priatelia sa rozpŕchli po celom Slovensku. Zmeny v politickom, spoločenskom a osobnom živote, strata bytu a učiteľskej práce ho celkom zničili. Na Slovensku mu ponúkli prácu. Začal pracovať ako dočasný správca školy v Malackách a potom v rokoch 1919 - 1926 pôsobil ako správca v dosť zničenej chlapčenskej škole vo Zvolene. Tu mal neskôr možnosť založiť hudobnú školu. V tejto inštitúcii pracoval až do dôchodku. Zhoršujúce sa zdravie ho donútilo presťahovať sa k dcére do Kremnice. Mal iba 65 rokov, keď na jar v roku 1927 umrel.