Spomíname na vzácnych evanjelikov: Katarína Ruppeldtová

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Katarína Ruppeldtová

Pred 95 rokmi zomrela PUBLICISTKA, OSVETOVÁ a SOCIÁLNA PRACOVNÍČKA Klementína Ruppeldtová. Narodila sa v roku 27.11.1850 v Liptovskom Mikuláši a zomrela 4.8.1926 v Žiline. 
Vyrastala v národne uvedomelom rodinnom prostredí. Jej otcom bol Peter Augustíny (1818 – 1903), mikulášsky obchodník (kupec), matkou Zuzana, rodená Kélerová (1821 – 1905). Otec mal vinicu v Tokaji a doma vináreň, kde sa stretávali štúrovci a kde im hrával aj slávny Piťo. Peter Augustíny bol v meruôsmom roku zajatý a väznený v Debrecíne. Klementína pochádzala z deviatich súrodencov, mnohí z nich boli literáti a stali sa jej oporou i vzorom v jej osvetovej činnosti. Ľudovú a meštiansku školu navštevovala v Liptovskom Sv. Mikuláši, pod vplyvom brata Bohdana sa pokúšala o literárnu a básnickú tvorbu. Keď v roku 1870 evanjelický učiteľ Karol Ruppeldt (1840 – 1909), založil slovenský spevácky spolok Tatran, medzi 51 členmi je ako prvá v zozname zapísaná panna Klema Augustíny a druhá jej sestra Alina Augustíny. Tatran bol úradne schválený v roku 1873. Spolu so slečnami Ľudmilou Scholcz a Žofiou Lang sa Klementína stáva aj členkou výboru Tatrana. Vydajom členstvo dievčat v Tatrane zaniklo, no ako manželka dirigenta a riaditeľa spolku sa starala o Tatran naďalej, ako o svoje ďalšie dieťa. Ruppeldtovcov zosobášil 31. mája 1873 miestny farár Fridrich Baltík a stal sa im i kmotrom. Pod vedením Ruppeldtovcov ožíva požehnaná a systematická činnosť spolku Dobrodej. Prekvitá škola ručných prác, kde sa Klementína úplne realizuje a uplatnila tu i svoje organizátorské schopnosti. Dobrodej práve zásluhou horlivej pokladníčky pani Klementíny prispel sumou 100 zlatých na nový zvon
a zadovážil i nové oltárne rúcho a strieborné svietniky, ktoré dodnes slúžia v evanjelickom tolerančnom chráme. Bolo to v roku 1883, po veľkej ohňovej katastrofe v meste.
V súvislosti s vlastnými záujmami sa venovala Klementína osvetovej spisbe. Dnes ju môžeme smelo nazvať aj priekopníčkou múzejnej činnosti v Liptovskom Mikuláši. Svoje práce uverejňovala v dobových časopisoch Dennica, Živena, Svetlo, Národné noviny, Slovenské pohľady a i. Publikovala články s tematikou zdravovedy, starostlivosti o dieťa, o správnej výžive, o rodinnej a školskej výchove, o boji proti alkoholizmu, príspevky k životopisom osobností, do ktorých vždy pridala i miestopis mesta. Niektoré príspevky preberala a prekladala z českých časopisov. Prekladala aj z nemčiny.
Udržiavala živé styky s českými predstaviteľkami ženského hnutia a touto priateľskou cestou dostala do Prahy na Odbornú ženskú školu aj Máriu Uličnú. Táto učiteľka známa ako slečinka Uličných, celých štyridsať rokov vštepovala vedomosti mikulášskym prváčikom. Pani Klementína spolupracovala s Matúšom Dulom pri príprave exponátov z Liptova na Národopisnú výstavu československú v Prahe v roku 1985. S botanikom a etnografom J. Ľ. Holubym a s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou pracovala na výskume Keď srdce kázalo a rozum slúchal! chotárnych názvov a prímení pre miestopis obcí Liptova. V Časopise Museálnej slovenskej spoločnosti z rokov 1898 – 1900 čítame
v zozname darcov, ktorí prispeli do zbierok Muzeálnej slovenskej spoločnosti, že Klema Ruppeldtová zaslala: menoslov občanov L. Sv. Mikuláša (Vyšného Huštáku, mesta Sv. Mikuláš, Nižného Huštáku), miestopisné dáta obcí Bodíc - podané Máriou Piatkovou, Ižipoviec – podané Jozefínou Frankovou, Trsteného, Ráztok, Ondrašovej, Sv. Anny, Behároviec – podané Jánom Dančíkom z Ondrašovej, Hýb – podané Hermínou Orphanidesovou, Malej Palúdzky – podané Máriou Argajovou, Malej Porúbky - podané Kornéliou Frniakovou, tlačený menoslov kompossesorov Nemeckej Ľupče, miestopisné názvy obcí Žiaru a Smrečian spísané Emanuelom Koričánskym, miestopisné dáta obcí Vrbice a Iľanova, miestopisné dáta obcí Závažnej Poruby, Okoličného, Demänovej, Sokolčov, Smrečian, Žiarov a i. Karol Ruppeldt prispel do zbierok: pre národopisný a starožitný oddiel zaslal vyrezávanú fajku, pre bibliotéku zaslal 31 kníh, pre archív zaslal písaný pamätník Jozefa Srnku s podpismi Šafárika, Štúra, Hodžu, Šuleka, Fejérpatakyho ...
Klementína Ruppeldtová sa stala aj členkou Živeny, podporovala výšivkársku činnosť, získavala predplatiteľky ženských časopisov, organizovala kurzy šitia, kde sama vyučovala. Posledné roky života Klementína prežívala u svojho najmladšieho syna – evanjelického farára a biskupa Fedora Ruppeldta v Žiline, kde 4. augusta 1926 zomrela. Pochovaná bola na mikulášskom cintoríne, ktorý dnes už neexistuje a tak sa jej hrob nezachoval. Keď umrela, jej syn Fedor napísal a vydal smutné verše za matkou pod názvom Mati moja …! Spisovateľka Elena Maróthy Šoltésová o nej napísala, že jej bolo uložené mnoho trápenia a nešťastia, ale nikdy neklesala na duchu.

Mgr. Daniela Fiačanová st.