Uplynulo 40 rokov od úmrtia BÁSNIKA, PUBLICISTU a ORGANIZÁTORA KULTÚRNEHO ŽIVOTA Jána Smreka. Narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom a zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Po smrti otca našiel útočisko v evanjelickom sirotinci v Modre, kde sa ho ujal evanjelický farár Samuel Zoch. V Modre vyštudoval učiteľský ústav. Už ako stredoškolák externe spolupracoval s Národnými novinami v Martine. Šesť semestrov študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára.
Ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave pôsobil k od roku 1924, neskôr v rokoch 1925 až 1929 v martinských Národných novinách. V rokoch 1930-1938 pracoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve a založil tam Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde založil a redigoval literárny mesačník Elán. Na začiatku druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave. V roku 1944 vládne kruhy časopis Elán zakázali, podarilo sa ho obnoviť až v rokoch 1946-1947. Funkciu prednostu kultúrneho odboru Povereníctva informácií zastával Ján Smrek od roku 1945, angažoval sa v prospech Demokratickej strany. Po roku 1948 pôsobil Smrek ako samostatný umelec, bol politicky diskriminovaný.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945), Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965). Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993). Venoval sa aj poézii pre deti. Publikoval zbierky Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956). Napísal libretá k operám Jána Cikkera Beg Bajazid (1957) a Mr. Scrooge (1963).
Ján Smrek zomrel vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
V slávnej rímskej kaviarni Antico Caffe Greco na Via Condotti odhalili v januári 2003 bronzový reliéf, ktorého autorkou je slovenská umelkyňa Ľudmila Cvengrošová. Je venovaný trojici významných slovenských básnikov - Jánovi Kollárovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárymu, ktorí navštívili Rím i známu kaviareň a venovali jej priestor vo svojich dielach. Osobnosť a poéziu Jána Smreka bolo možné spoznať na výstave Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918–1949) v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave v decembri 2011.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Po smrti otca našiel útočisko v evanjelickom sirotinci v Modre, kde sa ho ujal evanjelický farár Samuel Zoch. V Modre vyštudoval učiteľský ústav. Už ako stredoškolák externe spolupracoval s Národnými novinami v Martine. Šesť semestrov študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala práca novinára.
Ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave pôsobil k od roku 1924, neskôr v rokoch 1925 až 1929 v martinských Národných novinách. V rokoch 1930-1938 pracoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve a založil tam Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Kvôli tejto práci sa v roku 1930 presťahoval do Prahy, kde založil a redigoval literárny mesačník Elán. Na začiatku druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave. V roku 1944 vládne kruhy časopis Elán zakázali, podarilo sa ho obnoviť až v rokoch 1946-1947. Funkciu prednostu kultúrneho odboru Povereníctva informácií zastával Ján Smrek od roku 1945, angažoval sa v prospech Demokratickej strany. Po roku 1948 pôsobil Smrek ako samostatný umelec, bol politicky diskriminovaný.
Knižne debutoval v roku 1922 básnickou zbierkou Odsúdený k večitej žízni, v ktorej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie, prihlásil sa k filozofii vitalizmu ako životnému výrazu hlásajúcemu aktivitu a životný elán. Takými sú aj ďalšie zbierky Božské uzly (1929), Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene vyjadril v knihe Básnik a žena (1934). Ďalej mu vyšli zbierky Zrno (1934), Hostina (1944), Studňa (1945), Obraz sveta (1958), Struny (1963), Nerušte moje kruhy (1965). Z pozostalosti mu vyšiel výber básní Noc, láska a poézia (1987). Básnické svedectvo o časoch komunistickej diktatúry vyjadrujú básne v zbierke Proti noci (1993). Venoval sa aj poézii pre deti. Publikoval zbierky Maľovaná abeceda (1954) a Machule (1956). Napísal libretá k operám Jána Cikkera Beg Bajazid (1957) a Mr. Scrooge (1963).
Ján Smrek zomrel vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
V slávnej rímskej kaviarni Antico Caffe Greco na Via Condotti odhalili v januári 2003 bronzový reliéf, ktorého autorkou je slovenská umelkyňa Ľudmila Cvengrošová. Je venovaný trojici významných slovenských básnikov - Jánovi Kollárovi, Jánovi Smrekovi a Štefanovi Žárymu, ktorí navštívili Rím i známu kaviareň a venovali jej priestor vo svojich dielach. Osobnosť a poéziu Jána Smreka bolo možné spoznať na výstave Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu (1918–1949) v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave v decembri 2011.