Martin Braxatoris Sládkovičov, významný slovenský prozaik, básnik, redaktor a prekladateľ sa narodil 22. mája 1863 v Radvani. Bol synom Andreja Sládkoviča, jedného
z našich najväčších básnikov. Podstatnú časť svojho života prežil v Senici, kde bol 42 rokov evanjelickým farárom. Popri tejto svojej náročnej službe bol aj kronikárom mesta. Celý svoj život bol literárne činný.
Práve v Senici (MYS) sme si koncom mája pripomenuli túto významnú osobnosť nielen nášho mesta, ale i celej slovenskej histórie. Spomienkové popoludnie pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia sa konalo zborovej sieni v Senici. Prítomní mali možnosť oboznámiť sa s jeho životom i jeho bohatou literárnou tvorbou. Recitovali sa jeho básne, čítali jeho texty, za hudobného doprovodu sa spievali piesne, v ktorých bol autorom textu. Mnohí si so záujmom prelistovali i prečítali jedno číslo mesačníka Noviny malých z roku 1907, ktorého bol redaktorom. Celkove svojimi prácami podstatne zasiahol do literatúry pre deti a mládež a venoval im veľa zo svojej tvorby.
Jeho prvé literárne práce boli prevažne s náboženskou tematikou. Publikoval ich v Cirkevných listoch, Slovenských pohľadoch a v kalendároch. Tvoril väčšinou poéziu, zo začiatku publikoval v časopisoch, neskôr v zbierkach. Významná bola jeho prekladateľská činnosť - prekladal z nemeckej, ruskej a maďarskej literatúry. Mnohé z jeho prekladov vyšli v časopisoch, niektoré vydal knižne. Vydal aj tri zväzky kázní. Bol zostavovateľom Agendy z roku1922. Jeho literárny činnosť bola veľmi rozsiahla, ale možno jeho práca nebola celkom docenená.
V senickom kostole je i malá spomienková izba Martina Braxatorisa. Na čestnom mieste je tu jeho busta v susedstve portrétov ďalších významných evanjelických osobností mesta.
Martina Braxatoris zomrel 26. augusta 1934. Jeho ušľachtilé srdce dotĺklo v práci pri príprave 150. výročia posvätenia senického chrámu, s ktorým bol toľké roky spätý. Výročia, ktoré bolo 29. augusta 1934, sa už nedožil.
Na záver spomienkového popoludnia boli položené kvety na jeho hrob, kde odpočíva na čestnom mieste v strede senického cintorína.
z našich najväčších básnikov. Podstatnú časť svojho života prežil v Senici, kde bol 42 rokov evanjelickým farárom. Popri tejto svojej náročnej službe bol aj kronikárom mesta. Celý svoj život bol literárne činný.
Práve v Senici (MYS) sme si koncom mája pripomenuli túto významnú osobnosť nielen nášho mesta, ale i celej slovenskej histórie. Spomienkové popoludnie pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia sa konalo zborovej sieni v Senici. Prítomní mali možnosť oboznámiť sa s jeho životom i jeho bohatou literárnou tvorbou. Recitovali sa jeho básne, čítali jeho texty, za hudobného doprovodu sa spievali piesne, v ktorých bol autorom textu. Mnohí si so záujmom prelistovali i prečítali jedno číslo mesačníka Noviny malých z roku 1907, ktorého bol redaktorom. Celkove svojimi prácami podstatne zasiahol do literatúry pre deti a mládež a venoval im veľa zo svojej tvorby.
Jeho prvé literárne práce boli prevažne s náboženskou tematikou. Publikoval ich v Cirkevných listoch, Slovenských pohľadoch a v kalendároch. Tvoril väčšinou poéziu, zo začiatku publikoval v časopisoch, neskôr v zbierkach. Významná bola jeho prekladateľská činnosť - prekladal z nemeckej, ruskej a maďarskej literatúry. Mnohé z jeho prekladov vyšli v časopisoch, niektoré vydal knižne. Vydal aj tri zväzky kázní. Bol zostavovateľom Agendy z roku1922. Jeho literárny činnosť bola veľmi rozsiahla, ale možno jeho práca nebola celkom docenená.
V senickom kostole je i malá spomienková izba Martina Braxatorisa. Na čestnom mieste je tu jeho busta v susedstve portrétov ďalších významných evanjelických osobností mesta.
Martina Braxatoris zomrel 26. augusta 1934. Jeho ušľachtilé srdce dotĺklo v práci pri príprave 150. výročia posvätenia senického chrámu, s ktorým bol toľké roky spätý. Výročia, ktoré bolo 29. augusta 1934, sa už nedožil.
Na záver spomienkového popoludnia boli položené kvety na jeho hrob, kde odpočíva na čestnom mieste v strede senického cintorína.