Text vznikol prepisom diskusnej relácie s Predsedníctvom Evanjelickej cirkvi a v. na Slovensku. Záznam si môžete pozrieť TU
Prečo ste prijali výzvu mediálneho výboru a súhlasili s nahrávaním takejto relácie?
IE: Výzvu sme prijali preto, lebo sme principiálne presvedčení, že treba byť úplne priamy, úprimný a otvorený a že treba hovoriť o veciach, s ktorými my osobne pracujeme, alebo najbližší ľudia okolo nás alebo o takých, ktoré prežíva naša cirkev. Hovorili sme o tom, aká je veľmi dôležitá transparentnosť, transparentnosť úplne vo všetkom. A aj keď skúsenosti sú niekedy také, že človek sa aj snaží byť transparentný, alebo je transparentný, alebo robí možno ešte niečo nad ten štandardný pojem transparentnosti, aj tak vznikajú fámy a konšpirácie. Napriek tomu nechceme rezignovať na princíp transparentnosti a otvorenosti a preto sme prijali aj túto výzvu mediálneho výboru. Uvidíme, čo z toho celého bude.
RV: Áno, ja sa môžem len pridať… Veríme, že aj takýto formát- krátke rozprávanie o aktuálnych témach, si nájde svojich záujemcov a divákov v rámci evanjelickej cirkvi. Ako povedal brat biskup, snažíme sa veci zverejňovať a vysvetľovať, ale vždy sa môže stať, že ľudia si naše texty možno neprečítajú, alebo si ich nevšimnú. Možno v takomto kratšom formáte živých rozhovorov to bude zaujímavejšie a ľudia sa dozvedia aj niečo nové o fungovaní našej cirkvi. Tiež môžeme my ako Predsedníctvo ECAV upriamiť na niečo dôležité pozornosť.
Ako vnímate aktuálnu atmosféru v našej cirkvi?
RV: Atmosféru vnímame v pozitívnom význame, lebo v našej cirkvi sa deje veľmi veľa dobrých vecí, krásnych vecí, krásnych podujatí. Robí sa činnosť v rámci škôl, sociálnych zariadení a podobne. Na druhej strane sú aj veci, ktoré sú možno o nedôvere, o pochybnostiach, o spochybňovaní všetkého, čo vedenie cirkvi navrhne alebo povie. To je možno tá bolestivá stránka alebo smutnejšia stránka z toho pohľadu tých nálad alebo tej atmosféry, ktorú vnímame my v rámci diania v cirkvi.
IE: Áno, atmosféru určuje perspektíva, z ktorej sa človek na cirkev pozerá. Ja som mal v priebehu júna možnosť na tri týždne cestovať po cirkvi s našimi hosťami. Najprv to bola delegácia zo Švédska, potom z Nemecka a potom ešte jeden brat, ktorý prišiel z Nemecka a kázal na Synode. Prešli sme s nimi naozaj celé Slovensko, mnoho cirkevných zborov, diakonických zariadení, škôl a podobne. A človek je tým úplne ohromený, čo všetko cirkev robí, aké rozličné sú prejavy jej svedectva, jej služby. Ja som mal z toho fantastický pocit, bol som veľmi povzbudený, posilnený, plný entuziazmu. Ale samozrejme, ako hovorí sestra generálna dozorkyňa, kto chce nájsť nejakú tému a teraz okolo tej témy budovať nejakú konšpiráciu alebo nedôveru, alebo rozporovať ju a teraz ju živiť a ponúkať, tak to sa robilo, to sa stále robí. Práve z tejto perspektívy sa možno ten pohľad na život cirkvi nemusí javiť ako nádejný a optimistický. Deje sa toľko dobrých vecí a ak sa vyberie jedna a okolo nej sa začne budovať nejaká pochybnosť, to mňa, to nás určite obidvoch, bolí a neteší. Ale ja som v priebehu toho júna bol hrdý na to, ako cirkev žije, ako slúži, ako svedčí.
Čo by situáciu v evanjelickej cirkvi podľa vás mohlo zlepšiť?
IE: To, čo by mohlo atmosféru zlepšiť, by bolo práve to zdieľanie sa s dobrými vecami, s dobrými projektami, programami, s dobrými skúsenosťami a ukázanie toho, čo sa deje. Keď som bol zborový farár, mali sme takú dlhoročnú tradíciu- jesenný dvojdňový zájazd do iného seniorátu alebo do iného regiónu. Účelom bolo ukázať ľuďom život cirkvi z inej perspektívy, ako ho vidia oni iba na jednom mieste. Vždy, keď sme sa vracali z týchto našich zájazdov, kde sme navštívili šesť až osem cirkevných zborov, ľudia boli veľmi povzbudení k pomoci jedným alebo inšpirovaním sa od druhých či napodobnením tretích. Vždy napokon takýto výlet prispel ku kvalite nášho vlastného života. A toto by mohlo prispeť k zlepšeniu situácie celej cirkvi- aby sme navzájom o sebe vedeli, aby sme boli presieťovaní, aby sme si dokázali v láske odovzdať možno aj napomenutie, ale hlavne dobrú inšpiráciu, dobré nápady, povzbudenie k svedectvu a k službe.
RV: Tiež zdieľam tento názor, že je dôležité, aby sme sa nehrali každý, ako keby na tom svojom piesočku, vo vlastnom cirkevnom zbore, ale naozaj zdieľali sa- či v rámci seniorátov, alebo možno aj v nejakých väčších spoločenstvách, na dištriktuálnych podujatiach alebo na celocirkevných podujatiach. Je to vždy príjemné, aj sa stretnúť s tými ľuďmi, mať môžnosť sa inšpirovať, odovzdávať si svoje skúsenosti. To je taká jedna časť tej vnútrocirkevnej práce alebo toho fungovania. Zároveň je dôležité budovať dôveru medzi nami. Aby sme vedeli možno aj akceptovať iný názor a nebrali iný názor ako osobný útok na seba. Vedieť prijať kritiku, ktorú nám niekto dá. Ak je konštruktívna, ak má svoje opodstatnenie a pozadie. Chceme sa baviť aj o kritických veciach, možno o nepríjemných veciach, vedieť ich pomenovať a vedieť ich aj prijať, bez toho aby sme sa museli možno nejako osočovať, urážať alebo ísť do nejakých možno nepríjemných kontroverzií a do osobnej roviny. Mali by sme sa snažiť zostať v tej pragmatickej rovine, aby sme aj konfliktné veci vedeli riešiť v pokoji a v láske.
Po akej cirkvi túžite?
IE: Ja to poviem úplne skrátka, že túžim presne po tej cirkvi, ktorá je zobrazená v jednoduchom symbole ruky: "Vízia na 5 prstov- s Kristom a spolu." Ak si ju nájdete a prečítate si ten jednoduchý text okolo, to je cirkev, po ktorej túžim ja.
RV: Pre mňa je to cirkev, ktorá bude cítiť, že je jedno spoločenstvo. Že všetci sa snažíme hľadať to, na čo tu cirkev je a snažiť sa slúžiť svojimi darmi. Lebo každý máme nejaký dar, každý ho mám v rámci cirkvi, všetci členovia. Aby ho bol ochotný dať ho do služby svojej cirkvi.