Máme pred sebou tretie voľby na post generálneho dozorcu ECAV na Slovensku. Kandidačná porada zostavila na svojom zasadnutí 4. júla 2022 pre tieto voľby nasledujúcu kandidátku: Damankoš Marián, Gärtner Peter, Trepáč Ivan, Vinczeová Renáta. Termíny, v ktorých sa voľby v cirkevných zboroch majú konať, sú 4. 9. 2022, 11. 9. 2022 alebo 18. 9. 2022. Napriek tomu, že pre mnohých môže byť skutočnosť tretích volieb frustrujúca a demotivujúca, chceme vás povzbudiť k účasti na týchto voľbách. Nie vždy prebieha všetko tak, ako by sme si to predstavovali a chceli, ale tak to v živote chodí. Môžeme sa sťažovať a bedákať nad stavom vecí, alebo môžeme urobiť niečo pozitívne pre to, aby sa veci zmenili. Aby ste si mohli utvoriť lepší obraz o kandidátoch, ktorí vstupujú do týchto volieb a mohli sa rozhodnúť, komu dáte svoj hlas, položili sme všetkým kandidátom niekoľko otázok.
Marián Damankoš
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu?
Vnímam to ako prirodzený dôsledok situácie, v ktorej sa nachádza ECAV a sčasti aj ako dôsledok volebného zákona, ktorý platí. V predchádzajúcich dvoch voľbách kandidovali rovnocenní kandidáti, takže aj menší počet neplatných hlasovacích lístkov spôsobil, že ani jeden z nich nezískal viac ako 50 % hlasov. Ten problém tu vždy bol, ibaže sme si ho nepripúšťali, pretože v mnohých predchádzajúcich voľbách bol jediný kandidát.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Za frustrujúce nepovažujem voľby, ale okolnosti, za akých sa konajú. Okrem pandémie, ktorá obmedzovala možnosť účasti na voľbách, sa súčasťou volebného procesu stáva novodobý cirkevný bulvár. Nikdy predtým sa v cirkvi nešírilo toľko poloprávd, dezinformácií i očividných klamstiev, nikdy nebola tak zásadným spôsobom spochybňovaná kandidačná porada, teda porada predsedníctiev seniorátov a dištriktov, ktorí nominujú kandidátov do funkcie generálneho dozorcu. Novinkou je tiež ponúkanie sa niektorých kandidátov – kým v minulosti oslovovali členovia kandidačnej porady členov cirkvi s tým, aby kandidovali do funkcií, dnes sa niektorí kandidáti sami núkajú a obchádzajú členov kandidačnej porady, aby ich navrhli do voľby. Ak nie sú úspešní, spochybňujú voľby, predstaviteľov cirkvi a vytvárajú atmosféru nedemokratickosti. Je to smutné a demotivujúce. Kto nepozná zaužívaný volebný model v našej cirkvi, môže mať pocit, že sa deje niečo nedobré.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Každý volebný systém má svoje výhody aj nevýhody. V ECAV máme zavedený systém kandidačných porád, a to od úrovne volieb v zboroch a seniorátoch až po dištrikty a generálnu cirkev. Kandidáta musí navrhnúť člen kandidačnej porady a musí dostať hlasy nadpolovičnej väčšiny ostatných členov kandidačnej porady. Ak to splní, postupuje do volieb na zborových konventoch. Nie je na tom nič nedemokratické. Veď aj v občianskych voľbách vás musí navrhnúť politická strana, alebo musíte získať určitý počet podpisov od občanov. Ani tam to nie je o tom, že sa sám navrhnem, môžem kandidovať a musia ma zapísať na kandidátnu listinu. Osobne si preto nemyslím, že súčasný model je zlý. Jeho najväčšou slabinou je fakt, že mnohí členovia cirkvi nepoznajú kandidátov, pretože neexistuje niečo ako volebná kampaň. Nechcem volebnú kampaň, ale je treba popracovať na systéme predstavovania kandidátov. V tomto smere absentujú naše médiá, ktoré by mali vo väčšej miere spravodajsky pokrývať dianie cirkvi, aby verejnosť vedela, kto čo robí, aké má názory. Kritici súčasného modelu tiež zvyknú tvrdiť, že predstaviteľov seniorátov, dištriktov a generálnej cirkvi by mali voliť konventy (seniorálny alebo dištriktuálny) a synoda. Mnohých veriacich totiž obťažuje prerušovanie Služieb Božích volebnými konventmi. Myslím, že aj tento model by stál za úvahu.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Úprimne povedané, po prvých voľbách v roku 2021 som nemal chuť vstupovať do tohto procesu. Aj preto som v druhých voľbách nekandidoval napriek viacerým osloveniam. Teraz ma definitívne „zlomila“ alebo motivovala dôvera a opakované oslovovanie pomerne veľkého počtu ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Boli a sú medzi nimi aj ľudia, ktorí nezastávajú žiadne funkcie, ale tiež mnohí členovia kandidačnej porady. Cítim ich podporu a dôveru. Taktiež si veľmi vážim ich podporu. Inou motiváciou je túžba pomáhať pri mnohých užitočných službách, ktoré naša cirkev poskytuje.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
Zatiaľ som nebol zvolený do funkcie generálneho dozorcu, takže nemám pocit, že by som mal oproti predchádzajúcim voľbám ponúkať niečo iné.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Asi najviac sa líšim svojou 12-ročnou skúsenosťou práce vo funkcii predsedu Školského výboru ECAV a dlhoročnou činnosťou v Generálnom presbyterstve. Mojou silnou (pre niekoho slabou) stránkou je snaha o nekonfliktné riešenie problémov.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
„Dbať o duchovný rast cirkvi“ chcem napríklad aj ďalšou podporou vzdelávania, či už prostredníctvom Edukačno‑misijného centra, ktorého vznik som od začiatku presadzoval, alebo cez systematickú podporu evanjelických škôl. Zvyšok považujem za úlohu Zboru biskupov, faráriek a farárov. „Chrániť cirkev a jej jednotu“ je neľahká úloha v situácii, v akej sa nachádzame. Za jednu z dôležitých foriem ochrany cirkvi považujem jej otvorenie verejnosti a transparentnosť. No jednotu cirkvi je treba realizovať vyžadovaním dodržiavania platných predpisov. Napriek tomu, že mám rád poriadok, poznám aj pomery v našej cirkvi, a preto si nemyslím, že jednotu možno dosahovať nejakým zákonníctvom. Veľký priestor vidím v komunikácii s predsedníctvami seniorátov a cirkevných zborov. Práve komunikácia s predsedníctvami seniorátov a cirkevných zborov sa v minulosti dosť podceňovala. Aj minulé vedenie cirkvi prinášalo nové a potrebné podnety, nedokázalo ich však dôveryhodne komunikovať, preto sa nezrealizovali. Tu vidím veľký priestor na komunikáciu a súčasne na hľadanie jednoty v názoroch.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť
do konca?
To sa musíte spýtať mojich priateľov ... Zvyknem však veci doťahovať do konca.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Božiu pomoc, modlitby bratov a sestier, zdravie, porozumenie a dobrú spoluprácu s bratom generálnym biskupom a ľudí ochotných prijať zodpovednosť za vykonanie nejakej úlohy.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Ako sa poznám, asi nikdy nebudem so sebou spokojný. Ak by som však po šiestich rokoch v tejto službe uvidel ECAV, ktorá bude kultivovane a verejne diskutovať aj o tých najťažších témach, na konci rokovania generálneho presbyterstva alebo synody bude tlačová beseda, prípadne podrobný spravodajský výstup, ak sa profesionalizujú viaceré dôležité pozície, rozpočet bude tvorený zo 60% štátnou dotáciou, z 30% z Fondu finančného zabezpečenia a 10% príjmov z nájmov, evanjelické školy sa udržia v terajšej štruktúre, veľkosti a kvalite, evanjelická diakonia udrží súčasný rozsah poskytovaných sociálnych služieb a zvýši ich kvalitu aj transparentnosť, priemerná mzda duchovných bude na úrovni priemernej mzdy v krajine, riadenie cirkvi bude menej komplikované, bol by som spokojný.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Ťažko mi je pomenovať jednu osobu. Pozitívne ma ovplyvňujú a radia mi ľudia z môjho okolia. V prvom rade moja manželka a viacerí priatelia. S nimi zvyknem konzultovať svoje rozhodnutia. Spomedzi dozorcov z môjho okolia sú pre mňa inšpiráciou dištriktuálny dozorca Ľubomír Pankuch, náš prešovský zborový dozorca Miro Čurlík a bardejovský zborový dozorca Jaroslav Foľta. Každý v niečom inom, sú to muži na svojich miestach.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
V náročných funkciách nie som prvý rok, takže neočakávam zvlášť zásadné zmeny vzťahov s priateľmi a už vôbec nie v rodine. Som teda pripravený.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Tak ako doposiaľ. Rodina, fyzická práca pri dome, budem pokračovať v kultivácii našej záhrady vedľa rodičovského domu a možno prebudujem náš altánok na malú chatku...
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Ochotu počúvať argumenty a v prípade nesúhlasu navrhovať alternatívne riešenia.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Ďakujem Pánu Bohu za doterajšiu pomoc a ochranu vo všetkých etapách môjho života. Zároveň ho prosím, aby si vybral takého služobníka/služobníčku, ktorý/á v spolupráci s bratom generálnym biskupom prevedie našu cirkev rozbúrenými vodami súčasnosti do pokojnejších vôd budúcnosti. Ak to bude ja, prosím o Božiu múdrosť.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Peter Gärtner
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu?
Vnímam to ako obraz veľmi zložitej a vážnej situácie, v ktorej sa dnes v Evanjelickej cirkvi nachádzame. Myslím si, že naše cirkevné zbory, cirkev a ľudia, ktorým na nej naozaj záleží, trpia. Súčasťou nášho života, sa akoby po vzore sekularizovaného sveta, stali: politika, bulvár, osočovanie, neúcta a rivalita. Toto všetko ľudí znepokojuje, znechucuje, a tak odmietajú voliť. Domnievam sa, že väčšina chce vidieť „svetlo na konci tunela“ no, žiaľ, zároveň sme svedkami aj presadzovania vlastných záujmov, prehliadania reálnych potrieb v cirkvi a ľudí okolo nás.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Pri členstve v organizácii, akou je ECAV, je dôležité si uvedomiť, čo je našou spoločnou úlohou i osobnou zodpovednosťou každého z nás. Mali by sme sa naučiť dodržiavať a hlavne vedieť akceptovať základné princípy nášho spoločného fungovania, a to podľa platných zásad a nie podľa svojvôle, ktorá radikálne presadzuje vlastné záujmy s heslom: „ak nebude po mojom, tak nebude nijako“. Pozývam k voľbám všetkých, lebo len spoločnými silami možno veci robiť lepšie. Nás – navrhnutých kandidátov mnohí ani nepoznajú. To ani nie je možné, avšak toto by nemalo byť dôvodom na bojkot volieb. Mnohí by si chceli vo funkcii dozorcu predstaviť iného kandidáta, ako je súčasný výber, avšak ani to nie je relevantný dôvod, prečo odmietať účasť na voľbách. Táto cirkev si zaslúži mať zvoleného generálneho dozorcu. Preto prosím všetkých, aby prišli na volebné konventy do svojich cirkevných zborov, využili svoje právo voliť a odovzdali svoj platný hlas. Nech je našou spoločnou snahou smerovať túto cirkev a ľudí v nej k obnoveniu vzájomnej dôvery cestou pokánia, ktorá vedie k upokojeniu zložitej situácie, v ktorej sa nachádzame. Všetci si totiž prajeme cirkev nezaťaženú kauzami a zbytočnými súdmi.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Zatiaľ nebol oficiálne predložený žiadny iný model, takže sa niet k čomu vyjadriť a ani čo uprednostniť. Akákoľvek navrhnutá úprava volebného systému by však mala byť komunikovaná na všetkých úrovniach v cirkvi a až potom by malo byť prijaté záväzné rozhodnutie. Netreba si zatvárať oči pred tým, že niektorých členov cirkvi voľby doslova unavujú a najradšej by túto kompetenciu prenechali len vyšším orgánom. Naopak, niektorí si bez osobnej účasti všetkých členov cirkvi voľby nepripúšťajú. Otázkou je, do akej miery budeme schopní akceptovať názor väčšiny. V súčasnosti sme totiž svedkami spochybňovania všetkého, a to aj bez znalosti, či orientovania sa v problematike. Osobne si myslím, že by sme mali byť schopní nájsť novú, modernú formu volebného systému, napr. aby sa pri voľbách započítaval za každý cirkevný zbor jeden hlas, a to buď na základe hlasovania na konvente alebo na základe hlasovania v presbyterstve. Zaujímavá je aj myšlienka, ktorá by uprednostnila hlasovanie len predsedníctiev jednotlivých COJ. Vo vzťahu ku získaniu mandátu kandidovať by sa mohlo pristúpiť k zohľadneniu odporúčania zo strany cirkevného zboru a seniorátu, odkiaľ kandidát vychádza.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Ku kandidatúre na funkciu generálneho dozorcu ECAV na Slovensku, v zmysle cirkevnoprávnych predpisov spĺňam predpoklady po morálnej, odbornej i zdravotnej stránke, a nie sú mi známe nijaké prekážky mojej voliteľnosti podľa Ústavy ECAV na Slovensku. Plním si povinnosti člena ECAV stanovené v čl. 9 cirkevnej ústavy, spĺňam požiadavky podľa čl. 10 odsek (l) cirkevnej ústavy, nebolo mi uložené disciplinárne opatrenie, nebol som právoplatne odsúdený, nebolo proti mne začaté trestné stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade svojho zvolenia funkciu prijmem a budem ju vykonávať svedomito a čestne, v záujme cirkvi Pánovej a budem stáť pevne a bez výhrad na vieroučných základoch Augsburského vyznania.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
Od ostatných volieb neubehlo veľa času a základné témy sa nemenia.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Nerád hovorím sám o sebe a nerád som stredobodom pozornosti, aj keď si to neraz moje spoločenské aktivity vyžadujú. Viacerí ma považujú aj za workoholika a človeka, ktorý všetko berie príliš vážne. Pravdou síce je, že pri organizácii prác preferujem zodpovednosť, systematickosť pri plánovaní a plnení úloh, pričom dôraz kladiem na dôslednosť. Myslím si však, že viacerí ocenia hlavne moju kolegiálnosť a že sa môžu na mňa kedykoľvek obrátiť s akoukoľvek prosbou. Možno aj práve preto prišlo oslovenie uchádzať sa o post generálneho dozorcu od ľudí, ktorých prácu v cirkvi si aj ja vážim. Ako som už neraz uviedol, cirkev je mojou rodinou a s ňou som spojil aj svoj profesijný život. Tu som spoznal moju manželku, s ktorou sme v roku 1999 začínali náš spoločný rodinný život na fare v Liptovskom Mikuláši. Ako dozorca LOS som úzko spätý s aktivitami nielen nášho seniorátu, ale aj celej cirkvi. Pozorne vnímam témy, ktoré v nej rezonujú a snažím sa k nim hľadať konštruktívne riešenia. Nemám rád slovné spojenie „nedá sa“!
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Otvorená komunikácia smerom dovnútra cirkvi je pri všetkých témach, ktorými v súčasnosti žijeme, tým najdôležitejším spojovacím prvkom jasnej a transparentnej spolupráce, ktorú dnes ponúkam v službe pre ECAV. Pre zabezpečenie chodu cirkvi vo všetkých oblastiach, na ktoré je primárne ustanovená, musíme touto otvorenou komunikáciou hľadať reálne možnosti spoluúčasti jednotlivých organizačných zložiek, funkcionárov, zamestnancov i radových členov cirkvi.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca? Touto anketovou otázkou som oslovil niektorých z mojich priateľov a známych. Môžem povedať, že nám spestrila jedno z popoludní a pri odpovediach sme sa s niektorými i zasmiali. Zhodli sme sa však na tom, že som ochotný spraviť všetko pre to, aby som svoje plány a predsavzatia aj naplnil a verím, že s pomocou Božou a ochotnými spolupracovníkmi sa mi to aj podarí.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Dôraz kladiem na konštruktívnu spoluprácu. Vďaka nej môžeme byť úspešní aj pri náročných projektoch. V tomto smere, cez intenzívnejšiu komunikáciu s dozorcami/dozorkyňami z prostredia života zborov a seniorátov môžeme čerpať mnohé postrehy a nové nápady pre napredovanie celej cirkvi, celého spoločenstva. V tomto smere máme čo doháňať. Generálny dozorca je v predsedníctve cirkvi tým, od ktorého sa vo väčšej miere očakávajú riešenia v oblasti efektívnej organizácie prác, správy majetku a ekonomiky. Pri týchto témach stále je a bude veľa problémov, s ktorými sa stretávame, ktoré rezonujú v našich ušiach, a ktoré treba vedieť vždy jasne pomenovať a pripravovať návrhy na ich riešenia. V cirkevnom prostredí je dopyt po profesionalizácii, cítime personálnu poddimenzovanosť, a tak by cieľom malo byť aj aktívne vyhľadávanie a oslovovanie evanjelikov – profesionálov v oblasti ekonomiky a manažmentu, práva, informatiky, marketingu a médií, riadenia ľudských zdrojov, školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí a ich angažovanie do funkcií a činností v ECAV. Uvedomujem si, že je potrebné hľadať spôsoby súčinnosti v spoločných aktivitách, ktoré nás spájajú a naopak, nevytvárať priestor nedôvery, ktorá nás potom neraz rozdeľuje.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Dúfam, že všetko čo robím, dáva zmysel pre budúcnosť. Nie pre svoj vlastný prospech či ambície. Spokojnosť, predstavy, plány či vízie jedného človeka nie sú ničím, ak nenájdu podporu u ostatných. Som presvedčený, že našou spoločnou túžbou je žiť a spoločne docieliť svet obklopený spravodlivosťou, dobrom, prajnosťou a úprimnosťou voči sebe samým a aj k iným. Som presvedčený, že našou spoločnou túžbou je žiť a nielen prežívať. Uvedomujem si dôležitosť vzájomnej spolupatričnosti, úcty jeden voči druhému a túžim, aby boli naše vzťahy naplnené dôverou a jednotou medzi nami. Prosím nášho Pána, aby sme si dokázali vzájomne pomáhať, aby sme sa znášali a boli jednotní. Túžim po tom, aby mal každý zbor svojho duchovného pastiera, ktorý podnieti ľudí pre prácu v prospech zboru či cirkvi. Aby sme sa všetci tešili na chvíle prežívané v spoločenstve a aby boli pre nás tieto chvíle „lukratívnejšie“ ako čokoľvek iné. Prajem nám všetkým, aby sme vedeli nielen pomenovať a opísať problémy života v našej dobe, ale aby sme vedeli vyjadriť aj svoje kresťanské túžby v nej. Prajem nám všetkým túžbu o rozvoj a napredovanie kresťanstva a kresťanského života v našom prostredí, v našich rodinách.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Príkladom sú mi biblickí hrdinovia viery. Okrem toho si rád pripomínam život a dielo Dr. Martina Luthera. V mojom osobnom živote mi dal Pán Boh dar najbližších ľudí s dobrým a čistým srdcom – starých rodičov, rodičov, ktorí mi odmalička vštepovali zásady poctivého života. Darom sú mi aj ostatní najbližší doma i v spoločnosti priateľov či spoločenstve cirkvi. Vážim si každého z nich a ich životy ma neraz inšpirujú. Každé takéto spomínanie na tých, ktorí nás predišli do večnosti, ale aj dary priateľstva súčasnosti vnímam v prvom rade ako priazeň Božej milosti. Naše stretnutia i milé spomienky by však mali byť sústredené na to, aby sme do popredia vždy stavali Pána Ježiša Krista. Veď Kristus bol všetkým pre Luthera a nech ostane všetkým aj pre nás – potomkom reformácie.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
Svoju kandidatúru vnímam ako pokračovanie svojej služby neordinovaného člena ECAV na Slovensku. Prvý dotyk so službou bol na mládeži, v mojom rodnom cirkevnom zbore v Spišskej Belej. Dnes si na to veľmi rád spomínam. Na mládeži som spoznal aj moju manželku, s ktorou sme začínali náš spoločný rodinný život na fare v Liptovskom Mikuláši. Tu som ako čerstvý absolvent vysokej školy nastúpil na miesto správcu zborového majetku. Manželka, ako učiteľka klavíra, bola a je zborovou kantorkou a ja som sa okrem práce v zbore aktívne zapájal do služby v senioráte, a to ako presbyter a člen vnútromisijného a hospodárskeho výboru. Život v cirkvi bol i je naším životom – cez týždeň i cez víkend. Na fare sa nám narodili aj obidve deti, ktoré vyrastajúc vo farskom prostredí, spoznali, čo sú stretnutia detí, mládeže, spevokolov, zasadnutia presbyterstiev, konventov, či víkendové cirkevné podujatia. V niekoľkých obdobiach som tiež pôsobil aj ako člen Generálneho hospodárskeho výboru ECAV na Slovensku a v súčasnosti som druhé volebné obdobie dozorcom Liptovsko‑oravského seniorátu ECAV na Slovensku. A tak je i dnes naše rodinné prostredie pestro obohatené rôznymi cirkevnými aktivitami a všetci to chápeme ako prirodzenú súčasť nášho spoločného života.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Vo svojom voľnom čase sa rád venujem priateľom, prácam okolo domu a na záhrade, sledovaniu histórie a športu. Rád zájdem na futbalové zápasy, posedím v záhrade s priateľmi, s ktorými si uvaríme guláš. Hlavný relax mi však, paradoxne, poskytuje manuálna práca pri rodinnom dome. V tichu a v pokojnej atmosfére mi dodáva pocit odreagovania i pocit z dobre vykonanej práce, kedy človek môže vidieť dielo vlastných rúk a vnímať dary Božej milosti, akými sú zdravie a spolupatričnosť najbližších.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Modlitba jeden za druhého je to, čo potrebuje každý z nás, preto ďakujem všetkým, ktorí mi adresujú slová a prejavy podpory či priazne, ale hlavne za ich modlitby. Veľmi si to vážim a každú takúto podporu aj vnímam ako prejav dôvery, ktorú nechcem sklamať.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Spoločné vyznanie v modlitbe. „Trojjediný Pane Bože, zachovaj nás v živej viere. Prosím, nech nás od teba nič neoddeľuje. Vyučuj nás Tvojim cestám, aby nás každý náš krok viedol bližšie k Tebe. Pomôž nám, aby sme kráčali podľa Tvojho Slova a príkladu Pána Ježiša Krista, a nie na základe našich pocitov. Pomôž nám budovať si čisté srdcia a úprimné vzťahy s Tebou i medzi nami navzájom. Chráň nás od zraňujúcich myšlienok, slov a skutkov. Obnovuj v nás stále súdržnosť a solidaritu, ducha radosti, ducha služby a ducha sily vytrvať v službe Tebe i blížnym. Prosím Ťa o milosť a Božiu ochranu pre všetkých našich duchovných a laických pracovníkov v cirkvi, pre našu cirkev, pre naše cirkevné zbory a pre všetky naše rodiny. Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo zasľubuješ, aby uprostred všetkých pominuteľných vecí tohto sveta boli naše srdcia upriamené na TEBA. Amen.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ivan Trepáč
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu?
Situáciu v našej cirkvi, keď ani po dvoch voľbách nemáme zvoleného generálneho dozorcu, vnímam ako neutešenú. Nie je to tragédia, lebo sestra R. Vinczeová sa úlohy zastupujúcej generálnej dozorkyne ujala a vykonáva ju veľmi zodpovedne, no do ideálneho stavu to má ďaleko. Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce.
Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Právo voliť, bez ohľadu na to, či ide o cirkevné alebo sekulárne voľby, je znakom demokracie a hovorí o vyspelosti spoločnosti, o dôvere a aj zodpovednosti. Vyspelá spoločnosť je schopná dať dôveru svojim členom, aby zodpovedne vybrali svojich reprezentantov, v tomto prípade generálneho dozorcu / generálnu dozorkyňu, a ten / tá má zodpovedne plniť svoje poslanie. Rovnako zodpovedne musia postupovať aj členovia kandidačnej porady pre výber kandidátov volieb, aby sa so svojím mandátom osobne zaručili za predložených a schválených kandidátov. Okrem zodpovednosti je dôvodom účasti na voľbách aj aktívny záujem o našu cirkev.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Podľa môjho názoru doterajší model v zásade nie je zlý. Má nastavené parametre tak, aby bol víťaz vybraný legitímne a jednoznačne. Počíta však s tým, že členovia cirkvi budú rešpektovať schválené zákony a pravidlá a na voľbách sa aktívne zúčastnia. Mierne by som však zlepšil činnosť/podmienky kandidačnej porady, aby sa jej členovia mohli podrobnejšie zoznámiť s navrhovanými kandidátmi aj formou osobného vypočutia.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Podobne ako v roku 2021 som bol oslovený vedením cirkvi prijať túto kandidatúru. Zároveň úprimne hovorím, že som človek, ktorý nestojí bokom, keď je potreba konať a poslúžiť pre blaho našej cirkvi. O to sa snažím a tak pracujem v cirkevnom zbore v Žiline, ako aj v predsedníctve Turčianskeho seniorátu. Napokon aj voľba generálneho dozorcu v roku 2021 ukázala, že som v cirkvi našiel dôveru a značne veľký počet podporovateľov. Som presvedčený, že aj v tejto situácii mám cirkvi čo ponúknuť a uplatniť dary, ktoré som od Pána Boha dostal.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
V mojom veku sa človek až tak nemení v zásadách, vo zvykoch ani názoroch. Určite som však bohatší o nové skúsenosti z práce na Pánovej vinici a o nové vzťahy. A o toto všetko dobré sa chcem podeliť.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Som úprimne presvedčený, že moji protikandidáti (aj keď by sa mi na nich viac hodilo pomenovanie spolukandidáti, lebo nám všetkým ide o blaho našej cirkvi) sú veľmi kvalitní a každý z nich by sa zhostil služby generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne veľmi dobre. Ak by som mal hovoriť o sebe, tak moja profesionálna kariéra je spätá s IT poradenstvom a vedením tímov poradcov / konzultantov. Každý z nich je osobnosť s kladmi aj nedostatkami, no ich sila je v tímovej spolupráci. Iba tak vieme dosiahnuť ciele našich projektov a spokojnosť zákazníkov. No tú zhodu v tíme a správne smerovanie treba dosiahnuť. Rešpektovaním múdrosti iných, motiváciou, zápalom pre dobré veci ale aj jasnými pravidlami, ich dodržiavaním a nebojácnym rozhodovaním. A tak je to i v cirkvi. Každý z nás je dôležitým údom / orgánom tela Kristovho, jeho láska nás spája. Okrem uistenia však potrebujeme aj vypočutie, empatiu, smerovanie, bratsko‑sesterské napomenutie. Toto všetko je možné len so živou vodou, ktorou je Kristus.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Trochu som to naznačil v predchádzajúcej otázke. Môj prístup je podporujúci, empatický, hľadajúci spoluprácu a jednotu, lebo tak sme boli stvorení: odlišní, no predsa všetci túžiaci po láske Božej. Žiaľ, poniektorí počúvajú celkom iný hlas, hlas zvodcu, pokušiteľa, neprajníka a tak aj konajú, omámení túžbou, sebaklamom. Ak im však nie je rady po modlitbách a bratsko‑sesterskom napomenutí, nevidím dôvod polievať zlú zelinu.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca?
Nikto nie je stopercentný a ani ja. A každý cieľ je len medzistanica na našej úzkej ceste s Pánom Ježišom. Preto sa budem snažiť splniť svoje zámery, no vždy s pokorou a túžbou, aby sa diala vôľa Pánova a nie moja. Lebo on najlepšie vie, čo je pre nás dobré. Tu by som ešte zvýraznil spojenie „s pokorou“. O to by sme sa my kresťania mali vždy snažiť. A dodal by som, že my sme cirkev a nie spoločenstvo jednotlivcov. A tu aj cesta je cieľ.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
V prvom rade, aby sa k mojej službe priznal Pán, lebo „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia“ (Ž 127,1). Každý človek potrebuje mať svoj domov, preto je veľmi potrebná podpora a pochopenie mojej rodiny aj domáceho cirkevného zboru. No mojím domovom je aj celá naša Evanjelická cirkev Augsburského vyznania na Slovensku. Preto je dôležité, aby sme predstaviteľov našej cirkvi na všetkých úrovniach vnímali ako našich zástupcov a vždy sa snažili stavať na tom dobrom a budovať. Áno, na chyby treba bratsko-sestersky poukázať, no aj to sa dá s láskou a rešpektom.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Toto je veľmi dobrá otázka a často sa používa na to, aby sa respondent iným spôsobom zamyslel nad svojimi víziami. Tu však nejde o moju spokojnosť. Napriek tomu budem veľmi rád, ak by som aj ja mohol povedať: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“ (2Tim 4,7) Lebo keď už sme v Druhom liste Timotejovi, tak tam apoštol Pavel v Roháčkovom preklade hovorí Timotejovi: „Ale ty buď triezvy, vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“ (2Tim 4,5)
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Vďaka Pánu Bohu som mal možnosť zblízka zažiť, ako mnohým vám známy brat Ján Beňuch s láskou a obdarený Božou múdrosťou slúžil vo funkcii zborového a neskôr seniorálneho dozorcu. Po ňom som prevzal pomyselnú štafetu v našom Turčianskom senioráte. Tak sa s veľkou pokorou a obdivom pozerám aj na dozorcov, ktorí v ťažkých časoch podopierali našu cirkev zo všetkých síl. Z duchovných som veľmi vďačný bratovi seniorovi Mariánovi Kaňuchovi a jeho manželke, zborovej farárke Olinke Kaňuchovej za ich duchovné vedenie a podporu. S radosťou však môžem povedať, že sa mi dostalo prijatia a partnerskej spolupráce v cirkvi na všetkých úrovniach, v zbore, senioráte, dištrikte, Synode i s bratmi biskupmi, ktorých si tiež veľmi vážim.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
Trochu ste ma touto otázkou vystrašili. Doteraz sa moje dozorcovanie v zbore a senioráte takto neprejavilo. V práci som sa však vopred dohodol, že si veľmi pravdepodobne znížim pracovný úväzok, aby som sa mohol sústredenejšie venovať práci pre našu cirkev.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Pán mi požehnal veľmi dobrú a chápavú rodinu. S ňou veľmi rád trávim voľný čas doma, v prírode a pri športe. Moji priatelia vedia, že sa amatérsky venujem orientačnému behu. Keďže som s ním začal veľmi neskoro, tak sa stále strácam, no s Božou pomocou už aj nachádzam a v časovom limite dobieham do cieľa.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Od nás všetkých, neordinovaných i ordinovaných, očakáva Pán prinášanie sviežej, biblickej, reformačnej zvesti o vykúpení a novom živote v Kristovi ľuďom dnešnej doby. Preto budem veľmi rád, ak sa stotožníme s Víziou na 5 prstov s mottom „S Kristom a spolu“ a jej výzvou „Zvestovať, Slúžiť, Radovať sa, Bdieť a Podporovať“.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Na záver dovoľte popriať všetko dobré čitateľom EPST. Obzvlášť veľa Božieho požehnania prajem sestre Renáte Vinczeovej, bratom Mariánovi Damankošovi a Petrovi Gärtnerovi, ďalším kandidátom na generálneho dozorcu ECAV, ktorých si ľudsky veľmi vážim a oceňujem ich doterajšiu prácu pre našu cirkev.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Renáta Vinczeová
.jpg)
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu?
Je to smutná situácia. Súčasný volebný systém, keď kandidačná porada nominuje kandidátov do priamych volieb, tu máme dlhú dobu, bolo to akceptované členmi cirkvi, aj samotnými kandidátmi (aj tými, ktorí neboli nominovaní do volieb). Ale iba v posledných rokoch, keď neboli nominovaní do volieb niektorí kandidáti, sa vznáša silná vlna kritiky tohto systému od určitej skupiny a členovia cirkevných zborov sú nabádaní k mareniu volieb. Pričom, ak je nespokojnosť s týmto systémom, legitímna cesta na zmenu je predloženie návrhu na zmenu predpisov o voľbách. Ale nikto za posledné roky nepredložil na synodu žiadny návrh na zmenu zákona. Z toho sa natíska otázka, aký je skutočný zámer tejto skupiny, či ozajstný záujem o zmenu systému, alebo len snaha presadiť konkrétne osoby alebo či hľadanie dôvodov na kritiku členov kandidačnej porady, vedenia cirkvi, aj samotných kandidátov.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Veľa členov cirkvi nepozná naše cirkevnoprávne predpisy detailne a nerozumie, prečo sa voľby stále opakujú, čo v nich môže vyvolávať nepokoj a neistotu. Ale bez ohľadu na to, dovoľujem si poprosiť všetkých, ktorým na našej cirkvi záleží, aby sa na voľbách zúčastnili, aby sa nenechali ovplyvňovať, ale rozhodovali sa podľa svojho vlastného vedomia a svedomia. Naša cirkev potrebuje mať tento post obsadený riadne zvoleným predstaviteľom. Pre mňa je táto prosba aj v úplne osobnej rovine – nedá sa dlhodobo vykonávať zodpovedne funkciu dištriktuálnej dozorkyne a zároveň zastupujúcej generálnej dozorkyne, je to na hranici síl.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Ak by bola vôľa zachovať v cirkvi súčasný model volieb, t. j. že volia všetci členovia cirkvi, mali by sme určite uvažovať o zmene z „absolútneho“ na „relatívny“ väčšinový volebný systém. V praxi to znamená, že voľby by boli iba jednokolové a na zvolenie by nebola potrebná nadpolovičná väčšina volebných hlasov, ale postačovala by „jednoduchá“ väčšina. Na podobnom princípe fungujú aj voľby v štátnej správe a samospráve ( napr. za starostu je zvolený ten, kto získa najviac hlasov zo všetkých kandidátov, bez ohľadu na ich počet). Týmto by sa systém značne zjednodušil. Ak by bola vôľa na zásadnejšiu zmenu, dá sa uvažovať o tom, že by predsedníctva vyšších COJ volili príslušné konventy (seniorálny a dištriktuálny konvent by volil seniorálne a dištriktuálne predsedníctvo) a synoda (predsedníctvo cirkvi). Táto úvaha nevychádza z úmyslu popierať demokraciu v našej cirkvi, ale z faktov, ktoré nám ukazujú, že členovia cirkvi nemajú veľký záujem zúčastňovať sa na priamych voľbách. Svedčí o tom nízka volebná účasť v posledných rokoch pri akýchkoľvek voľbách vyšších COJ a poznáme to aj všetci z reality v cirkevných zboroch – keď sa vyhlási volebný konvent, účasť na Službách Božích je o poznanie nižšia. Preto je potrebné sa otázkou zmeny systému vážne zaoberať.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálnej dozorkyne?
Ako som uviedla aj vo svojom osobnom stanovisku k voľbám, nevedú ma žiadne osobné ambície, ani túžba po funkcii, či nejakých iných výhodách. Oslovilo ma viacero ľudí (asi aj na základe toho, že túto prácu už nejakú dobu vykonávam) a neviem, či som sa rozhodla správne, ale nechcela som sa za každú cenu brániť tejto možnosti. Som pripravená postaviť sa tam, kde má Pán Boh potrebuje. Chcem v pokore slúžiť v tejto cirkvi, a či to bude vo funkcii generálnej dozorkyne alebo na akomkoľvek inom poste, nie je pre mňa osobne prioritné.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
Časový odstup od posledných volieb, keď som kandidovala, je veľmi krátky, nič zásadné sa nezmenilo, a preto ani neviem ponúknuť nič nové. Ponúkam do služby cirkvi seba, so všetkými darmi, ktoré mi Pán Boh nadelil. Ak mi bude aj naďalej dávať dostatok zdravia a sily, tak budem túto prácu vykonávať, ako najlepšie viem.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Som žena, čo je asi najväčšia odlišnosť od ostatných kandidátov a vo viacerých oblastiach práce to prináša aj iný, „ženský“ pohľad na vec. Okrem toho túto funkciu zastávam už viac ako rok v pozícii zastupujúcej dozorkyne, takže podrobne poznám celú agendu, nepotrebujem žiadny čas na „zorientovanie sa“ v tom, ako funguje cirkev na generálnej úrovni, ako pracujú orgány, či GBÚ. Ale všetci kandidáti aktívne pôsobia na rôznych postoch, poznajú situáciu v cirkvi, nie sú to žiadni nováčikovia, takže ktorýkoľvek z nich by bol zvolený, vedel by tiež dosť rýchlo začať plnohodnotne vykonávať túto funkciu.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Aj keď je to takto definované v ústave, myslím, že duchovný rast cirkvi by mal byť v prvom rade úlohou ordinovaných. Úlohu dozorcu/dozorkyne (na ktorejkoľvek úrovni v cirkvi) vidím skôr v oblasti organizačno-hospodárskej, aj keď tieto oblasti spolu veľmi súvisia a nie je možné ich oddeliť. Tak ako teraz na dištriktuálnej úrovni, aj na generálnej úrovni by som v prvom rade mala záujem podporovať pastorálne a misijné akcie pre rôzne kategórie členov cirkvi, pre ordinovaných aj neordinovaných. Podpora misijnej práce je pre mňa prioritná záležitosť, lebo to je základ pre rozvoj cirkvi.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca? To by sme sa museli opýtať mojich priateľov alebo spolupracovníkov, aby to odhadli... Ja sa snažím vždy všetky svoje plány realizovať a dotiahnuť do konca, samozrejme, nie vždy sa to podarí, najmä ak to nezávisí iba odo mňa. V cirkvi je to obzvlášť dosť náročné, vzhľadom na naše komplikované cirkevné predpisy, dlhotrvajúce procesy rozhodovania a schvaľovania v rôznych orgánoch, následne ešte termíny právoplatnosti a pod. Je to málo pružné a v dnešnej rýchlej digitálnej dobe neefektívne.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Na to, aby som zvládala túto službu vykonávať, potrebujem najmä Božie požehnanie, pokoru, trpezlivosť a vytrvalosť. A keby mal deň viac ako iba 24 hodín, nebolo by to zlé...
Predstavte si, že ste zvolená a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojná?
Na túto otázku neviem celkom relevantne odpovedať, lebo ja sa v živote snažím „nemať veľké očakávania“, keďže si myslím, že nám zbytočne prekážajú na našej ceste a komplikujú život. Ak si vytvoríme v mysli nejaký scenár s očakávaným koncom, a toto sa nenapĺňa, je to spúšťačom konfliktov, nespokojnosti, frustrácie a prináša to iba sklamanie. Radšej sa teším z každej maličkosti.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
V okolí mám veľa ľudí, ktorí sú pre mňa v istom zmysle príkladom a ktorí ma ovplyvňujú. Niektorí sú v prostredí cirkvi známejší, iní nie. Menovať ich nebudem, lebo by som niekoho neúmyselne opomenula a mohol by sa uraziť. Pre mňa sú veľkou motiváciou všetci, ktorí slúžia v cirkvi v rôznych oblastiach, vykonávajú množstvo práce, niekedy tej drobnej, mravenčej, ktorú si často nikto nevšimne, ani ju neocení. Napriek tomu slúžia a pomáhajú s láskou, nenápadne, bez toho, že by o tom potrebovali rozprávať, alebo očakávali nejakú formu zadosťučinenia.
V prípade zvolenia na post generálnej dozorkyne sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravená tieto zmeny zvládať? Ja som sa v novej situácii ocitla v máji 2021, odkedy som začala zastávať post zástupkyne generálneho dozorcu, pričom som súčasne aj dištriktuálna dozorkyňa ZD. A nemala som žiadny čas na prípravu, takpovediac „za pochodu“ som sa tomu prispôsobovala ja, moja rodina, civilné zamestnanie, aj priatelia. A musím priznať, že to vôbec nie je jednoduché zvládať, lebo vykonávať zodpovedne obe funkcie si vyžaduje veľa úsilia, energie a času, a je to najmä na úkor najbližších. Aj touto cestou im ďakujem za ich podporu, trpezlivosť a zhovievavosť. Takže pre mňa (na rozdiel od mojich spolukandidátov) by zvolenie do funkcie generálnej dozorkyne znamenalo novú situáciu, ale v opačnom zmysle, lebo by som už nevykonávala funkciu dištriktuálnej dozorkyne, takže by mi určité povinnosti a s tým spojená práca odpadli. Snáď by to znamenalo aj viac voľného času.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje? Pre mňa oddych neznamená „ničnerobenie“. Keďže táto práce je viac psychická, regenerujem alebo relaxujem pri inom druhu aktivít, väčšinou fyzických. Je to najmä práca v záhrade alebo pri starostlivosti o dom (aj také umývanie okien vie byť dobrá činnosť „na vyčistenie hlavy“), tiež sa snažím primerane športovať. Ale keď je zlé počasie alebo sa nedá nič iné robiť, rada si aj niečo dobré prečítam alebo pozriem zaujímavý film.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi? Predovšetkým modlitby o Božie vedenie a požehnanie. Tiež dobrých a ochotných spolupracovníkov, lebo sám človek, nech by bol akýkoľvek usilovný a šikovný, tak toho veľa nezvládne. Máme každý rôzne dary, navzájom sa dopĺňame a tvoríme spolu jeden celok. Len spoločnými silami dokážeme budovať a rozvíjať dielo, ktoré nám je zverené.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Možno to vyznie ako klišé, ale ja si úprimne želám, aby sme snažili s Božou pomocou a našimi spoločnými silami budovať cirkev v živé spoločenstvo, kde stredobodom nebudú naše vlastné záujmy, ale Ježiš Kristus.
Marián Damankoš
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu? Vnímam to ako prirodzený dôsledok situácie, v ktorej sa nachádza ECAV a sčasti aj ako dôsledok volebného zákona, ktorý platí. V predchádzajúcich dvoch voľbách kandidovali rovnocenní kandidáti, takže aj menší počet neplatných hlasovacích lístkov spôsobil, že ani jeden z nich nezískal viac ako 50 % hlasov. Ten problém tu vždy bol, ibaže sme si ho nepripúšťali, pretože v mnohých predchádzajúcich voľbách bol jediný kandidát.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Za frustrujúce nepovažujem voľby, ale okolnosti, za akých sa konajú. Okrem pandémie, ktorá obmedzovala možnosť účasti na voľbách, sa súčasťou volebného procesu stáva novodobý cirkevný bulvár. Nikdy predtým sa v cirkvi nešírilo toľko poloprávd, dezinformácií i očividných klamstiev, nikdy nebola tak zásadným spôsobom spochybňovaná kandidačná porada, teda porada predsedníctiev seniorátov a dištriktov, ktorí nominujú kandidátov do funkcie generálneho dozorcu. Novinkou je tiež ponúkanie sa niektorých kandidátov – kým v minulosti oslovovali členovia kandidačnej porady členov cirkvi s tým, aby kandidovali do funkcií, dnes sa niektorí kandidáti sami núkajú a obchádzajú členov kandidačnej porady, aby ich navrhli do voľby. Ak nie sú úspešní, spochybňujú voľby, predstaviteľov cirkvi a vytvárajú atmosféru nedemokratickosti. Je to smutné a demotivujúce. Kto nepozná zaužívaný volebný model v našej cirkvi, môže mať pocit, že sa deje niečo nedobré.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Každý volebný systém má svoje výhody aj nevýhody. V ECAV máme zavedený systém kandidačných porád, a to od úrovne volieb v zboroch a seniorátoch až po dištrikty a generálnu cirkev. Kandidáta musí navrhnúť člen kandidačnej porady a musí dostať hlasy nadpolovičnej väčšiny ostatných členov kandidačnej porady. Ak to splní, postupuje do volieb na zborových konventoch. Nie je na tom nič nedemokratické. Veď aj v občianskych voľbách vás musí navrhnúť politická strana, alebo musíte získať určitý počet podpisov od občanov. Ani tam to nie je o tom, že sa sám navrhnem, môžem kandidovať a musia ma zapísať na kandidátnu listinu. Osobne si preto nemyslím, že súčasný model je zlý. Jeho najväčšou slabinou je fakt, že mnohí členovia cirkvi nepoznajú kandidátov, pretože neexistuje niečo ako volebná kampaň. Nechcem volebnú kampaň, ale je treba popracovať na systéme predstavovania kandidátov. V tomto smere absentujú naše médiá, ktoré by mali vo väčšej miere spravodajsky pokrývať dianie cirkvi, aby verejnosť vedela, kto čo robí, aké má názory. Kritici súčasného modelu tiež zvyknú tvrdiť, že predstaviteľov seniorátov, dištriktov a generálnej cirkvi by mali voliť konventy (seniorálny alebo dištriktuálny) a synoda. Mnohých veriacich totiž obťažuje prerušovanie Služieb Božích volebnými konventmi. Myslím, že aj tento model by stál za úvahu.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Úprimne povedané, po prvých voľbách v roku 2021 som nemal chuť vstupovať do tohto procesu. Aj preto som v druhých voľbách nekandidoval napriek viacerým osloveniam. Teraz ma definitívne „zlomila“ alebo motivovala dôvera a opakované oslovovanie pomerne veľkého počtu ľudí, ktorých si nesmierne vážim. Boli a sú medzi nimi aj ľudia, ktorí nezastávajú žiadne funkcie, ale tiež mnohí členovia kandidačnej porady. Cítim ich podporu a dôveru. Taktiež si veľmi vážim ich podporu. Inou motiváciou je túžba pomáhať pri mnohých užitočných službách, ktoré naša cirkev poskytuje.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
- Informovanosť a transparentnosť – na synode som navrhol uznesenie, ktorého cieľom bude schváliť cirkevný zákon o transparentnom informovaní a zverejňovaní dôležitých rozhodnutí našich grémií. Dlhodobo nie som spokojný s tým, ako je evanjelická verejnosť informovaná o rozhodnutiach cirkevných grémií. Bol som členom Generálneho presbyterstva, ktoré mnohokrát trvalo 8 – 12 hodín a riešili sa tam veľmi dôležité otázky. Mediálne výstupy však boli veľmi strohé. Evanjelická verejnosť mnohokrát nevedela a nevie, kto a aké témy otváral, prečo nejakým spôsobom uvažoval a podobne. Takto slabo informovaná verejnosť je veľakrát odkázaná na polopravdy, domnienky, či dokonca na manipulatívne informácie. Ako bývalý predseda Školského výboru ECAV som dvanásť rokov mal možnosť vidieť obrovské pracovné nasadenie mnohých ľudí, ale vtedajšiu redakciu našich novín to zaujímalo iba minimálne. Veľmi ma to hnevalo a hnevá. Rád by som teda presadil taký spôsob informovania, ktorý bude založený na faktoch, ale aj na názoroch a možnosti otvorenej diskusie na ťažké témy, ktoré potrebujeme prediskutovať.
- Profesionalizácia práce vo viacerých oblastiach. Nie je tajomstvom, že množstvo dôležitej práce v cirkvi robia dobrovoľníci za žiadnu alebo symbolickú mzdu. Dlhé roky nemáme hlavného ekonóma na plný úväzok, nemáme projektového manažéra, nemáme fundraisera (ten, kto hľadá zdroje financovania), správu majetku robili buď amatéri, alebo to robia ľudia popri svojej riadnej práci. Ľahko sa potom kritizuje, ak veci nefungujú, ako by sme očakávali. Už menej sa však vie, za akých podmienok pracujú tí, ktorí nesú zodpovednosť. Toto treba zmeniť.
- Reštrukturalizácia alebo zjednodušenie správy cirkvi. Túto tému by som rád otvoril a doviedol k dôležitým rozhodnutiam. V tomto smere sa desaťročia diskutuje, ale nikdy nepadli konkrétne návrhy a riešenia. Treba nám rozhodnúť, či zostaneme pri súčasnom modeli usporiadania cirkvi, alebo ho zmeníme. Ostaneme pri troch biskupských úradoch alebo to zredukujeme na jeden, dva? Ostanú naše seniorálne predsedníctva zaťažené rovnakou mierou povinností ako doposiaľ, alebo pouvažujeme nad ich odbremenením? Aké služby ponúkneme našim cirkevným zborom? To sú témy, ktoré potrebujú jasné odpovede. Po mnohých rokoch sa táto téma otvára cez peniaze, čo nie je najšťastnejšie riešenie, ak chceme zachovať cirkev aj tam, kde na to nie sú zdroje.
- Systematická podpora evanjelického školstva, ktoré považujem za jednu z najlepších služieb našej cirkvi, ktorú ponúkame cirkevnej i sekulárnej verejnosti. Evanjelické školstvo považujem za druh misijnej činnosti, ktorá nám dáva nevídané príležitosti. Je mi veľmi ľúto, že stále nemáme v cirkvi projektového manažéra alebo fundraisera, ktorý by systematicky pracoval na zabezpečovaní rozvojových programov. Túto tému som otváral na synode a na generálnom presbyterstve viac ako 10 rokov, no zatiaľ bez úspechu.
- Podpora evanjelických sociálnych služieb, či už prostredníctvom Evanjelickej diakonie, v jej strediskách alebo cez aktivity cirkevných zborov, seniorátov, či dištriktov. Tento typ služby, popri evanjelickom školstve, považujem za ďalší dôležitý misijný nástroj našej cirkvi. Verím, že v spolupráci s novou riaditeľkou poskytne naša cirkev moderné sociálne služby nielen pre našich seniorov.
Zatiaľ som nebol zvolený do funkcie generálneho dozorcu, takže nemám pocit, že by som mal oproti predchádzajúcim voľbám ponúkať niečo iné.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Asi najviac sa líšim svojou 12-ročnou skúsenosťou práce vo funkcii predsedu Školského výboru ECAV a dlhoročnou činnosťou v Generálnom presbyterstve. Mojou silnou (pre niekoho slabou) stránkou je snaha o nekonfliktné riešenie problémov.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
„Dbať o duchovný rast cirkvi“ chcem napríklad aj ďalšou podporou vzdelávania, či už prostredníctvom Edukačno‑misijného centra, ktorého vznik som od začiatku presadzoval, alebo cez systematickú podporu evanjelických škôl. Zvyšok považujem za úlohu Zboru biskupov, faráriek a farárov. „Chrániť cirkev a jej jednotu“ je neľahká úloha v situácii, v akej sa nachádzame. Za jednu z dôležitých foriem ochrany cirkvi považujem jej otvorenie verejnosti a transparentnosť. No jednotu cirkvi je treba realizovať vyžadovaním dodržiavania platných predpisov. Napriek tomu, že mám rád poriadok, poznám aj pomery v našej cirkvi, a preto si nemyslím, že jednotu možno dosahovať nejakým zákonníctvom. Veľký priestor vidím v komunikácii s predsedníctvami seniorátov a cirkevných zborov. Práve komunikácia s predsedníctvami seniorátov a cirkevných zborov sa v minulosti dosť podceňovala. Aj minulé vedenie cirkvi prinášalo nové a potrebné podnety, nedokázalo ich však dôveryhodne komunikovať, preto sa nezrealizovali. Tu vidím veľký priestor na komunikáciu a súčasne na hľadanie jednoty v názoroch.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť
do konca?
To sa musíte spýtať mojich priateľov ... Zvyknem však veci doťahovať do konca.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Božiu pomoc, modlitby bratov a sestier, zdravie, porozumenie a dobrú spoluprácu s bratom generálnym biskupom a ľudí ochotných prijať zodpovednosť za vykonanie nejakej úlohy.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Ako sa poznám, asi nikdy nebudem so sebou spokojný. Ak by som však po šiestich rokoch v tejto službe uvidel ECAV, ktorá bude kultivovane a verejne diskutovať aj o tých najťažších témach, na konci rokovania generálneho presbyterstva alebo synody bude tlačová beseda, prípadne podrobný spravodajský výstup, ak sa profesionalizujú viaceré dôležité pozície, rozpočet bude tvorený zo 60% štátnou dotáciou, z 30% z Fondu finančného zabezpečenia a 10% príjmov z nájmov, evanjelické školy sa udržia v terajšej štruktúre, veľkosti a kvalite, evanjelická diakonia udrží súčasný rozsah poskytovaných sociálnych služieb a zvýši ich kvalitu aj transparentnosť, priemerná mzda duchovných bude na úrovni priemernej mzdy v krajine, riadenie cirkvi bude menej komplikované, bol by som spokojný.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Ťažko mi je pomenovať jednu osobu. Pozitívne ma ovplyvňujú a radia mi ľudia z môjho okolia. V prvom rade moja manželka a viacerí priatelia. S nimi zvyknem konzultovať svoje rozhodnutia. Spomedzi dozorcov z môjho okolia sú pre mňa inšpiráciou dištriktuálny dozorca Ľubomír Pankuch, náš prešovský zborový dozorca Miro Čurlík a bardejovský zborový dozorca Jaroslav Foľta. Každý v niečom inom, sú to muži na svojich miestach.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
V náročných funkciách nie som prvý rok, takže neočakávam zvlášť zásadné zmeny vzťahov s priateľmi a už vôbec nie v rodine. Som teda pripravený.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Tak ako doposiaľ. Rodina, fyzická práca pri dome, budem pokračovať v kultivácii našej záhrady vedľa rodičovského domu a možno prebudujem náš altánok na malú chatku...
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Ochotu počúvať argumenty a v prípade nesúhlasu navrhovať alternatívne riešenia.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Ďakujem Pánu Bohu za doterajšiu pomoc a ochranu vo všetkých etapách môjho života. Zároveň ho prosím, aby si vybral takého služobníka/služobníčku, ktorý/á v spolupráci s bratom generálnym biskupom prevedie našu cirkev rozbúrenými vodami súčasnosti do pokojnejších vôd budúcnosti. Ak to bude ja, prosím o Božiu múdrosť.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Peter Gärtner
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu? Vnímam to ako obraz veľmi zložitej a vážnej situácie, v ktorej sa dnes v Evanjelickej cirkvi nachádzame. Myslím si, že naše cirkevné zbory, cirkev a ľudia, ktorým na nej naozaj záleží, trpia. Súčasťou nášho života, sa akoby po vzore sekularizovaného sveta, stali: politika, bulvár, osočovanie, neúcta a rivalita. Toto všetko ľudí znepokojuje, znechucuje, a tak odmietajú voliť. Domnievam sa, že väčšina chce vidieť „svetlo na konci tunela“ no, žiaľ, zároveň sme svedkami aj presadzovania vlastných záujmov, prehliadania reálnych potrieb v cirkvi a ľudí okolo nás.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Pri členstve v organizácii, akou je ECAV, je dôležité si uvedomiť, čo je našou spoločnou úlohou i osobnou zodpovednosťou každého z nás. Mali by sme sa naučiť dodržiavať a hlavne vedieť akceptovať základné princípy nášho spoločného fungovania, a to podľa platných zásad a nie podľa svojvôle, ktorá radikálne presadzuje vlastné záujmy s heslom: „ak nebude po mojom, tak nebude nijako“. Pozývam k voľbám všetkých, lebo len spoločnými silami možno veci robiť lepšie. Nás – navrhnutých kandidátov mnohí ani nepoznajú. To ani nie je možné, avšak toto by nemalo byť dôvodom na bojkot volieb. Mnohí by si chceli vo funkcii dozorcu predstaviť iného kandidáta, ako je súčasný výber, avšak ani to nie je relevantný dôvod, prečo odmietať účasť na voľbách. Táto cirkev si zaslúži mať zvoleného generálneho dozorcu. Preto prosím všetkých, aby prišli na volebné konventy do svojich cirkevných zborov, využili svoje právo voliť a odovzdali svoj platný hlas. Nech je našou spoločnou snahou smerovať túto cirkev a ľudí v nej k obnoveniu vzájomnej dôvery cestou pokánia, ktorá vedie k upokojeniu zložitej situácie, v ktorej sa nachádzame. Všetci si totiž prajeme cirkev nezaťaženú kauzami a zbytočnými súdmi.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Zatiaľ nebol oficiálne predložený žiadny iný model, takže sa niet k čomu vyjadriť a ani čo uprednostniť. Akákoľvek navrhnutá úprava volebného systému by však mala byť komunikovaná na všetkých úrovniach v cirkvi a až potom by malo byť prijaté záväzné rozhodnutie. Netreba si zatvárať oči pred tým, že niektorých členov cirkvi voľby doslova unavujú a najradšej by túto kompetenciu prenechali len vyšším orgánom. Naopak, niektorí si bez osobnej účasti všetkých členov cirkvi voľby nepripúšťajú. Otázkou je, do akej miery budeme schopní akceptovať názor väčšiny. V súčasnosti sme totiž svedkami spochybňovania všetkého, a to aj bez znalosti, či orientovania sa v problematike. Osobne si myslím, že by sme mali byť schopní nájsť novú, modernú formu volebného systému, napr. aby sa pri voľbách započítaval za každý cirkevný zbor jeden hlas, a to buď na základe hlasovania na konvente alebo na základe hlasovania v presbyterstve. Zaujímavá je aj myšlienka, ktorá by uprednostnila hlasovanie len predsedníctiev jednotlivých COJ. Vo vzťahu ku získaniu mandátu kandidovať by sa mohlo pristúpiť k zohľadneniu odporúčania zo strany cirkevného zboru a seniorátu, odkiaľ kandidát vychádza.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Ku kandidatúre na funkciu generálneho dozorcu ECAV na Slovensku, v zmysle cirkevnoprávnych predpisov spĺňam predpoklady po morálnej, odbornej i zdravotnej stránke, a nie sú mi známe nijaké prekážky mojej voliteľnosti podľa Ústavy ECAV na Slovensku. Plním si povinnosti člena ECAV stanovené v čl. 9 cirkevnej ústavy, spĺňam požiadavky podľa čl. 10 odsek (l) cirkevnej ústavy, nebolo mi uložené disciplinárne opatrenie, nebol som právoplatne odsúdený, nebolo proti mne začaté trestné stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade svojho zvolenia funkciu prijmem a budem ju vykonávať svedomito a čestne, v záujme cirkvi Pánovej a budem stáť pevne a bez výhrad na vieroučných základoch Augsburského vyznania.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
- Dôležitou témou bola, je a vždy bude misia v našom vlastnom prostredí a reflektovanie na jej aktuálne potreby. Výzvou pre nás je hľadať možnosti ako zakladať nové zbory na nových miestach, ktoré súvisia s výstavbou nových prímestských častí veľkých miest.
- Na úrovni generálnej cirkvi by sme mali, v súlade s cieľmi a predmetom činnosti Evanjelickej diakonie, predstaviť verejnosti nové, moderné projekty misijných stredísk, či sociálnych a výchovno-vzdelávacích služieb.
- K aktuálnym otázkam stále patrí reštrukturalizácia cirkvi a to nielen v oblasti jej územného členenia. Túto oblasť by bolo vhodné prepojiť s personálnym auditom a témou financovania. Musíme hľadať reálne možnosti spoluúčasti jednotlivých členov cirkvi na zabezpečenie chodu ECAV a nielen na vykrytie platov duchovných. Zadefinované úlohy a ciele sa musíme naučiť profesionalizovať a prípadne ich vedieť aj zaplatiť. Skrývanie sa za ročný príspevok zo strany cirkevných zborov do spoločnej kasy nebude bez týchto atribútov trvale udržateľný.
- Čaká nás vysporiadať sa s otázkami v súvislosti so správou majetku. Na tohtoročnej Synode sme objasnili skutkový stav a definovali pozíciu spoločnosti Reformata. V oblasti príjmov z majetku je však v súčasnosti cirkev stále v mnohých prípadoch limitovaná nevýhodnými nájomnými zmluvami. Úlohou ostáva vyčísliť výšku investičného dlhu a naplánovať opravy starých, dlhodobo nerekonštruovaných budov. Potrebujeme zároveň určiť formu podielov a definovať oprávnených podielnikov z radov COJ (zborov, seniorátov, dištriktov) na reštituovanom majetku ECAV po hospodárstve v „Beckovskej Vieske“ v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde je cirkev vlastníkom rozsiahlych nehnuteľností. V tejto otázke sme zatiaľ stále v grémiách cirkvi, a to ani po takmer 30 rokoch, nedosiahli zhodu.
- V kontexte uvedených potrieb bude dôležité vyvinúť odvážnejšie riešenia pri novelizácii cirkevných predpisov, lebo niektoré zákony sú podmienené dobou, v ktorej boli prijaté, a tak sú neaktuálne, respektíve nereflektujú na súčasné potreby ani na pomery v spoločnosti.
Od ostatných volieb neubehlo veľa času a základné témy sa nemenia.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Nerád hovorím sám o sebe a nerád som stredobodom pozornosti, aj keď si to neraz moje spoločenské aktivity vyžadujú. Viacerí ma považujú aj za workoholika a človeka, ktorý všetko berie príliš vážne. Pravdou síce je, že pri organizácii prác preferujem zodpovednosť, systematickosť pri plánovaní a plnení úloh, pričom dôraz kladiem na dôslednosť. Myslím si však, že viacerí ocenia hlavne moju kolegiálnosť a že sa môžu na mňa kedykoľvek obrátiť s akoukoľvek prosbou. Možno aj práve preto prišlo oslovenie uchádzať sa o post generálneho dozorcu od ľudí, ktorých prácu v cirkvi si aj ja vážim. Ako som už neraz uviedol, cirkev je mojou rodinou a s ňou som spojil aj svoj profesijný život. Tu som spoznal moju manželku, s ktorou sme v roku 1999 začínali náš spoločný rodinný život na fare v Liptovskom Mikuláši. Ako dozorca LOS som úzko spätý s aktivitami nielen nášho seniorátu, ale aj celej cirkvi. Pozorne vnímam témy, ktoré v nej rezonujú a snažím sa k nim hľadať konštruktívne riešenia. Nemám rád slovné spojenie „nedá sa“!
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Otvorená komunikácia smerom dovnútra cirkvi je pri všetkých témach, ktorými v súčasnosti žijeme, tým najdôležitejším spojovacím prvkom jasnej a transparentnej spolupráce, ktorú dnes ponúkam v službe pre ECAV. Pre zabezpečenie chodu cirkvi vo všetkých oblastiach, na ktoré je primárne ustanovená, musíme touto otvorenou komunikáciou hľadať reálne možnosti spoluúčasti jednotlivých organizačných zložiek, funkcionárov, zamestnancov i radových členov cirkvi.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca? Touto anketovou otázkou som oslovil niektorých z mojich priateľov a známych. Môžem povedať, že nám spestrila jedno z popoludní a pri odpovediach sme sa s niektorými i zasmiali. Zhodli sme sa však na tom, že som ochotný spraviť všetko pre to, aby som svoje plány a predsavzatia aj naplnil a verím, že s pomocou Božou a ochotnými spolupracovníkmi sa mi to aj podarí.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Dôraz kladiem na konštruktívnu spoluprácu. Vďaka nej môžeme byť úspešní aj pri náročných projektoch. V tomto smere, cez intenzívnejšiu komunikáciu s dozorcami/dozorkyňami z prostredia života zborov a seniorátov môžeme čerpať mnohé postrehy a nové nápady pre napredovanie celej cirkvi, celého spoločenstva. V tomto smere máme čo doháňať. Generálny dozorca je v predsedníctve cirkvi tým, od ktorého sa vo väčšej miere očakávajú riešenia v oblasti efektívnej organizácie prác, správy majetku a ekonomiky. Pri týchto témach stále je a bude veľa problémov, s ktorými sa stretávame, ktoré rezonujú v našich ušiach, a ktoré treba vedieť vždy jasne pomenovať a pripravovať návrhy na ich riešenia. V cirkevnom prostredí je dopyt po profesionalizácii, cítime personálnu poddimenzovanosť, a tak by cieľom malo byť aj aktívne vyhľadávanie a oslovovanie evanjelikov – profesionálov v oblasti ekonomiky a manažmentu, práva, informatiky, marketingu a médií, riadenia ľudských zdrojov, školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí a ich angažovanie do funkcií a činností v ECAV. Uvedomujem si, že je potrebné hľadať spôsoby súčinnosti v spoločných aktivitách, ktoré nás spájajú a naopak, nevytvárať priestor nedôvery, ktorá nás potom neraz rozdeľuje.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Dúfam, že všetko čo robím, dáva zmysel pre budúcnosť. Nie pre svoj vlastný prospech či ambície. Spokojnosť, predstavy, plány či vízie jedného človeka nie sú ničím, ak nenájdu podporu u ostatných. Som presvedčený, že našou spoločnou túžbou je žiť a spoločne docieliť svet obklopený spravodlivosťou, dobrom, prajnosťou a úprimnosťou voči sebe samým a aj k iným. Som presvedčený, že našou spoločnou túžbou je žiť a nielen prežívať. Uvedomujem si dôležitosť vzájomnej spolupatričnosti, úcty jeden voči druhému a túžim, aby boli naše vzťahy naplnené dôverou a jednotou medzi nami. Prosím nášho Pána, aby sme si dokázali vzájomne pomáhať, aby sme sa znášali a boli jednotní. Túžim po tom, aby mal každý zbor svojho duchovného pastiera, ktorý podnieti ľudí pre prácu v prospech zboru či cirkvi. Aby sme sa všetci tešili na chvíle prežívané v spoločenstve a aby boli pre nás tieto chvíle „lukratívnejšie“ ako čokoľvek iné. Prajem nám všetkým, aby sme vedeli nielen pomenovať a opísať problémy života v našej dobe, ale aby sme vedeli vyjadriť aj svoje kresťanské túžby v nej. Prajem nám všetkým túžbu o rozvoj a napredovanie kresťanstva a kresťanského života v našom prostredí, v našich rodinách.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Príkladom sú mi biblickí hrdinovia viery. Okrem toho si rád pripomínam život a dielo Dr. Martina Luthera. V mojom osobnom živote mi dal Pán Boh dar najbližších ľudí s dobrým a čistým srdcom – starých rodičov, rodičov, ktorí mi odmalička vštepovali zásady poctivého života. Darom sú mi aj ostatní najbližší doma i v spoločnosti priateľov či spoločenstve cirkvi. Vážim si každého z nich a ich životy ma neraz inšpirujú. Každé takéto spomínanie na tých, ktorí nás predišli do večnosti, ale aj dary priateľstva súčasnosti vnímam v prvom rade ako priazeň Božej milosti. Naše stretnutia i milé spomienky by však mali byť sústredené na to, aby sme do popredia vždy stavali Pána Ježiša Krista. Veď Kristus bol všetkým pre Luthera a nech ostane všetkým aj pre nás – potomkom reformácie.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
Svoju kandidatúru vnímam ako pokračovanie svojej služby neordinovaného člena ECAV na Slovensku. Prvý dotyk so službou bol na mládeži, v mojom rodnom cirkevnom zbore v Spišskej Belej. Dnes si na to veľmi rád spomínam. Na mládeži som spoznal aj moju manželku, s ktorou sme začínali náš spoločný rodinný život na fare v Liptovskom Mikuláši. Tu som ako čerstvý absolvent vysokej školy nastúpil na miesto správcu zborového majetku. Manželka, ako učiteľka klavíra, bola a je zborovou kantorkou a ja som sa okrem práce v zbore aktívne zapájal do služby v senioráte, a to ako presbyter a člen vnútromisijného a hospodárskeho výboru. Život v cirkvi bol i je naším životom – cez týždeň i cez víkend. Na fare sa nám narodili aj obidve deti, ktoré vyrastajúc vo farskom prostredí, spoznali, čo sú stretnutia detí, mládeže, spevokolov, zasadnutia presbyterstiev, konventov, či víkendové cirkevné podujatia. V niekoľkých obdobiach som tiež pôsobil aj ako člen Generálneho hospodárskeho výboru ECAV na Slovensku a v súčasnosti som druhé volebné obdobie dozorcom Liptovsko‑oravského seniorátu ECAV na Slovensku. A tak je i dnes naše rodinné prostredie pestro obohatené rôznymi cirkevnými aktivitami a všetci to chápeme ako prirodzenú súčasť nášho spoločného života.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Vo svojom voľnom čase sa rád venujem priateľom, prácam okolo domu a na záhrade, sledovaniu histórie a športu. Rád zájdem na futbalové zápasy, posedím v záhrade s priateľmi, s ktorými si uvaríme guláš. Hlavný relax mi však, paradoxne, poskytuje manuálna práca pri rodinnom dome. V tichu a v pokojnej atmosfére mi dodáva pocit odreagovania i pocit z dobre vykonanej práce, kedy človek môže vidieť dielo vlastných rúk a vnímať dary Božej milosti, akými sú zdravie a spolupatričnosť najbližších.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Modlitba jeden za druhého je to, čo potrebuje každý z nás, preto ďakujem všetkým, ktorí mi adresujú slová a prejavy podpory či priazne, ale hlavne za ich modlitby. Veľmi si to vážim a každú takúto podporu aj vnímam ako prejav dôvery, ktorú nechcem sklamať.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Spoločné vyznanie v modlitbe. „Trojjediný Pane Bože, zachovaj nás v živej viere. Prosím, nech nás od teba nič neoddeľuje. Vyučuj nás Tvojim cestám, aby nás každý náš krok viedol bližšie k Tebe. Pomôž nám, aby sme kráčali podľa Tvojho Slova a príkladu Pána Ježiša Krista, a nie na základe našich pocitov. Pomôž nám budovať si čisté srdcia a úprimné vzťahy s Tebou i medzi nami navzájom. Chráň nás od zraňujúcich myšlienok, slov a skutkov. Obnovuj v nás stále súdržnosť a solidaritu, ducha radosti, ducha služby a ducha sily vytrvať v službe Tebe i blížnym. Prosím Ťa o milosť a Božiu ochranu pre všetkých našich duchovných a laických pracovníkov v cirkvi, pre našu cirkev, pre naše cirkevné zbory a pre všetky naše rodiny. Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro; pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo zasľubuješ, aby uprostred všetkých pominuteľných vecí tohto sveta boli naše srdcia upriamené na TEBA. Amen.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ivan Trepáč
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu? Situáciu v našej cirkvi, keď ani po dvoch voľbách nemáme zvoleného generálneho dozorcu, vnímam ako neutešenú. Nie je to tragédia, lebo sestra R. Vinczeová sa úlohy zastupujúcej generálnej dozorkyne ujala a vykonáva ju veľmi zodpovedne, no do ideálneho stavu to má ďaleko. Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce.
Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Právo voliť, bez ohľadu na to, či ide o cirkevné alebo sekulárne voľby, je znakom demokracie a hovorí o vyspelosti spoločnosti, o dôvere a aj zodpovednosti. Vyspelá spoločnosť je schopná dať dôveru svojim členom, aby zodpovedne vybrali svojich reprezentantov, v tomto prípade generálneho dozorcu / generálnu dozorkyňu, a ten / tá má zodpovedne plniť svoje poslanie. Rovnako zodpovedne musia postupovať aj členovia kandidačnej porady pre výber kandidátov volieb, aby sa so svojím mandátom osobne zaručili za predložených a schválených kandidátov. Okrem zodpovednosti je dôvodom účasti na voľbách aj aktívny záujem o našu cirkev.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Podľa môjho názoru doterajší model v zásade nie je zlý. Má nastavené parametre tak, aby bol víťaz vybraný legitímne a jednoznačne. Počíta však s tým, že členovia cirkvi budú rešpektovať schválené zákony a pravidlá a na voľbách sa aktívne zúčastnia. Mierne by som však zlepšil činnosť/podmienky kandidačnej porady, aby sa jej členovia mohli podrobnejšie zoznámiť s navrhovanými kandidátmi aj formou osobného vypočutia.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálneho dozorcu?
Podobne ako v roku 2021 som bol oslovený vedením cirkvi prijať túto kandidatúru. Zároveň úprimne hovorím, že som človek, ktorý nestojí bokom, keď je potreba konať a poslúžiť pre blaho našej cirkvi. O to sa snažím a tak pracujem v cirkevnom zbore v Žiline, ako aj v predsedníctve Turčianskeho seniorátu. Napokon aj voľba generálneho dozorcu v roku 2021 ukázala, že som v cirkvi našiel dôveru a značne veľký počet podporovateľov. Som presvedčený, že aj v tejto situácii mám cirkvi čo ponúknuť a uplatniť dary, ktoré som od Pána Boha dostal.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
- Partnersky komunikovať s členmi GP, GHV, GBÚ, predstaviteľmi seniorátov a cirkevných zborov.
- Garantovať, byť aktívny a niesť spoluzodpovednosť pri nastavovaní efektívneho modelu financovania potrieb ECAV z vlastných zdrojov, teda nutného dofinancovania potrieb cirkvi (Zákon o financovaní cirkvi). Garantovať transparentnosť, kontrolovateľnosť, efektivitu a solidárnosť celého systému.
- V súvislosti s potrebou finančného zabezpečenia činnosti ECAV byť tiež aktívny a niesť spoluzodpovednosť vo vnútrocirkevnej diskusii o nutnosti reštrukturalizácie cirkevných zborov z hľadiska ich veľkosti, respektíve ich schopnosti byť matkocirkvou so všetkými jej povinnosťami, tiež efektívneho rozloženia personálnych síl ordinovaných, možnej revízie hraníc seniorátov z hľadiska lepšej komunikácie, posilnenia špeciálnych služieb (nemocnice, vysokoškoláci, misia, pastorálne poradenstvo).
- Podporovať a podieľať sa na zintenzívnení misijnej činnosti ECAV na všetkých jej úrovniach. Podporovať činnosť Vnútromisijného výboru ECAV a Edukačno‑misijného centra. Úzko spolupracovať s Tranosciom, s EBF UK v Bratislave, Ekumenickou pastoračnou službou. Mať korektný, partnerský a produktívny vzťah s misijnými, vzdelávacími a komunitnými subjektmi, zriadenými v prostredí ECAV, alebo lojálnymi s ECAV.
- Pozývať, povzbudzovať, motivovať a spájať ľudí, spoločenstvá, myšlienky, projekty, nápady, vízie, finančné, materiálne a priestorové zdroje do širokej, čo najviac jednotnej a pestrej siete, za účelom zvestovania evanjelia, vedenia ľudí ku Kristovi, svedectva a služby ľuďom dnešných čias. Dbať o jednotu, láskavé vzťahy, nosné spoločenstvo, vzájomné previazanie, podporovanie sa, ale tiež poriadok, zákonnosť a nestrannosť v posudzovaní dodržiavania pravidiel. Priniesť viac radosti a nádeje do spoločenstiev.
V mojom veku sa človek až tak nemení v zásadách, vo zvykoch ani názoroch. Určite som však bohatší o nové skúsenosti z práce na Pánovej vinici a o nové vzťahy. A o toto všetko dobré sa chcem podeliť.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Som úprimne presvedčený, že moji protikandidáti (aj keď by sa mi na nich viac hodilo pomenovanie spolukandidáti, lebo nám všetkým ide o blaho našej cirkvi) sú veľmi kvalitní a každý z nich by sa zhostil služby generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne veľmi dobre. Ak by som mal hovoriť o sebe, tak moja profesionálna kariéra je spätá s IT poradenstvom a vedením tímov poradcov / konzultantov. Každý z nich je osobnosť s kladmi aj nedostatkami, no ich sila je v tímovej spolupráci. Iba tak vieme dosiahnuť ciele našich projektov a spokojnosť zákazníkov. No tú zhodu v tíme a správne smerovanie treba dosiahnuť. Rešpektovaním múdrosti iných, motiváciou, zápalom pre dobré veci ale aj jasnými pravidlami, ich dodržiavaním a nebojácnym rozhodovaním. A tak je to i v cirkvi. Každý z nás je dôležitým údom / orgánom tela Kristovho, jeho láska nás spája. Okrem uistenia však potrebujeme aj vypočutie, empatiu, smerovanie, bratsko‑sesterské napomenutie. Toto všetko je možné len so živou vodou, ktorou je Kristus.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Trochu som to naznačil v predchádzajúcej otázke. Môj prístup je podporujúci, empatický, hľadajúci spoluprácu a jednotu, lebo tak sme boli stvorení: odlišní, no predsa všetci túžiaci po láske Božej. Žiaľ, poniektorí počúvajú celkom iný hlas, hlas zvodcu, pokušiteľa, neprajníka a tak aj konajú, omámení túžbou, sebaklamom. Ak im však nie je rady po modlitbách a bratsko‑sesterskom napomenutí, nevidím dôvod polievať zlú zelinu.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca?
Nikto nie je stopercentný a ani ja. A každý cieľ je len medzistanica na našej úzkej ceste s Pánom Ježišom. Preto sa budem snažiť splniť svoje zámery, no vždy s pokorou a túžbou, aby sa diala vôľa Pánova a nie moja. Lebo on najlepšie vie, čo je pre nás dobré. Tu by som ešte zvýraznil spojenie „s pokorou“. O to by sme sa my kresťania mali vždy snažiť. A dodal by som, že my sme cirkev a nie spoločenstvo jednotlivcov. A tu aj cesta je cieľ.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
V prvom rade, aby sa k mojej službe priznal Pán, lebo „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia“ (Ž 127,1). Každý človek potrebuje mať svoj domov, preto je veľmi potrebná podpora a pochopenie mojej rodiny aj domáceho cirkevného zboru. No mojím domovom je aj celá naša Evanjelická cirkev Augsburského vyznania na Slovensku. Preto je dôležité, aby sme predstaviteľov našej cirkvi na všetkých úrovniach vnímali ako našich zástupcov a vždy sa snažili stavať na tom dobrom a budovať. Áno, na chyby treba bratsko-sestersky poukázať, no aj to sa dá s láskou a rešpektom.
Predstavte si, že ste zvolený a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojný?
Toto je veľmi dobrá otázka a často sa používa na to, aby sa respondent iným spôsobom zamyslel nad svojimi víziami. Tu však nejde o moju spokojnosť. Napriek tomu budem veľmi rád, ak by som aj ja mohol povedať: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.“ (2Tim 4,7) Lebo keď už sme v Druhom liste Timotejovi, tak tam apoštol Pavel v Roháčkovom preklade hovorí Timotejovi: „Ale ty buď triezvy, vo všetkom trp, čo prijde zlé, konaj dielo evanjelistu, vykonaj svoju službu.“ (2Tim 4,5)
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
Vďaka Pánu Bohu som mal možnosť zblízka zažiť, ako mnohým vám známy brat Ján Beňuch s láskou a obdarený Božou múdrosťou slúžil vo funkcii zborového a neskôr seniorálneho dozorcu. Po ňom som prevzal pomyselnú štafetu v našom Turčianskom senioráte. Tak sa s veľkou pokorou a obdivom pozerám aj na dozorcov, ktorí v ťažkých časoch podopierali našu cirkev zo všetkých síl. Z duchovných som veľmi vďačný bratovi seniorovi Mariánovi Kaňuchovi a jeho manželke, zborovej farárke Olinke Kaňuchovej za ich duchovné vedenie a podporu. S radosťou však môžem povedať, že sa mi dostalo prijatia a partnerskej spolupráce v cirkvi na všetkých úrovniach, v zbore, senioráte, dištrikte, Synode i s bratmi biskupmi, ktorých si tiež veľmi vážim.
V prípade zvolenia na post generálneho dozorcu sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravený tieto zmeny zvládať?
Trochu ste ma touto otázkou vystrašili. Doteraz sa moje dozorcovanie v zbore a senioráte takto neprejavilo. V práci som sa však vopred dohodol, že si veľmi pravdepodobne znížim pracovný úväzok, aby som sa mohol sústredenejšie venovať práci pre našu cirkev.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje?
Pán mi požehnal veľmi dobrú a chápavú rodinu. S ňou veľmi rád trávim voľný čas doma, v prírode a pri športe. Moji priatelia vedia, že sa amatérsky venujem orientačnému behu. Keďže som s ním začal veľmi neskoro, tak sa stále strácam, no s Božou pomocou už aj nachádzam a v časovom limite dobieham do cieľa.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi?
Od nás všetkých, neordinovaných i ordinovaných, očakáva Pán prinášanie sviežej, biblickej, reformačnej zvesti o vykúpení a novom živote v Kristovi ľuďom dnešnej doby. Preto budem veľmi rád, ak sa stotožníme s Víziou na 5 prstov s mottom „S Kristom a spolu“ a jej výzvou „Zvestovať, Slúžiť, Radovať sa, Bdieť a Podporovať“.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Na záver dovoľte popriať všetko dobré čitateľom EPST. Obzvlášť veľa Božieho požehnania prajem sestre Renáte Vinczeovej, bratom Mariánovi Damankošovi a Petrovi Gärtnerovi, ďalším kandidátom na generálneho dozorcu ECAV, ktorých si ľudsky veľmi vážim a oceňujem ich doterajšiu prácu pre našu cirkev.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Renáta Vinczeová
V predchádzajúcich voľbách nebol post generálneho dozorcu / generálnej dozorkyne obsadený. Čakajú nás tretie voľby. Ako vnímate túto situáciu? Je to smutná situácia. Súčasný volebný systém, keď kandidačná porada nominuje kandidátov do priamych volieb, tu máme dlhú dobu, bolo to akceptované členmi cirkvi, aj samotnými kandidátmi (aj tými, ktorí neboli nominovaní do volieb). Ale iba v posledných rokoch, keď neboli nominovaní do volieb niektorí kandidáti, sa vznáša silná vlna kritiky tohto systému od určitej skupiny a členovia cirkevných zborov sú nabádaní k mareniu volieb. Pričom, ak je nespokojnosť s týmto systémom, legitímna cesta na zmenu je predloženie návrhu na zmenu predpisov o voľbách. Ale nikto za posledné roky nepredložil na synodu žiadny návrh na zmenu zákona. Z toho sa natíska otázka, aký je skutočný zámer tejto skupiny, či ozajstný záujem o zmenu systému, alebo len snaha presadiť konkrétne osoby alebo či hľadanie dôvodov na kritiku členov kandidačnej porady, vedenia cirkvi, aj samotných kandidátov.
Tretie voľby v priebehu krátkeho času vnímajú mnohí členovia našej cirkvi ako frustrujúce. Čo je podľa vás dôvod, pre ktorý by sa na nich mali členovia cirkvi zúčastniť?
Veľa členov cirkvi nepozná naše cirkevnoprávne predpisy detailne a nerozumie, prečo sa voľby stále opakujú, čo v nich môže vyvolávať nepokoj a neistotu. Ale bez ohľadu na to, dovoľujem si poprosiť všetkých, ktorým na našej cirkvi záleží, aby sa na voľbách zúčastnili, aby sa nenechali ovplyvňovať, ale rozhodovali sa podľa svojho vlastného vedomia a svedomia. Naša cirkev potrebuje mať tento post obsadený riadne zvoleným predstaviteľom. Pre mňa je táto prosba aj v úplne osobnej rovine – nedá sa dlhodobo vykonávať zodpovedne funkciu dištriktuálnej dozorkyne a zároveň zastupujúcej generálnej dozorkyne, je to na hranici síl.
Existujú aj iné modely volieb. Aký model volieb by ste uprednostnili?
Ak by bola vôľa zachovať v cirkvi súčasný model volieb, t. j. že volia všetci členovia cirkvi, mali by sme určite uvažovať o zmene z „absolútneho“ na „relatívny“ väčšinový volebný systém. V praxi to znamená, že voľby by boli iba jednokolové a na zvolenie by nebola potrebná nadpolovičná väčšina volebných hlasov, ale postačovala by „jednoduchá“ väčšina. Na podobnom princípe fungujú aj voľby v štátnej správe a samospráve ( napr. za starostu je zvolený ten, kto získa najviac hlasov zo všetkých kandidátov, bez ohľadu na ich počet). Týmto by sa systém značne zjednodušil. Ak by bola vôľa na zásadnejšiu zmenu, dá sa uvažovať o tom, že by predsedníctva vyšších COJ volili príslušné konventy (seniorálny a dištriktuálny konvent by volil seniorálne a dištriktuálne predsedníctvo) a synoda (predsedníctvo cirkvi). Táto úvaha nevychádza z úmyslu popierať demokraciu v našej cirkvi, ale z faktov, ktoré nám ukazujú, že členovia cirkvi nemajú veľký záujem zúčastňovať sa na priamych voľbách. Svedčí o tom nízka volebná účasť v posledných rokoch pri akýchkoľvek voľbách vyšších COJ a poznáme to aj všetci z reality v cirkevných zboroch – keď sa vyhlási volebný konvent, účasť na Službách Božích je o poznanie nižšia. Preto je potrebné sa otázkou zmeny systému vážne zaoberať.
Čo vás motivovalo ísť znovu takpovediac „s kožou na trh“ a kandidovať na post generálnej dozorkyne?
Ako som uviedla aj vo svojom osobnom stanovisku k voľbám, nevedú ma žiadne osobné ambície, ani túžba po funkcii, či nejakých iných výhodách. Oslovilo ma viacero ľudí (asi aj na základe toho, že túto prácu už nejakú dobu vykonávam) a neviem, či som sa rozhodla správne, ale nechcela som sa za každú cenu brániť tejto možnosti. Som pripravená postaviť sa tam, kde má Pán Boh potrebuje. Chcem v pokore slúžiť v tejto cirkvi, a či to bude vo funkcii generálnej dozorkyne alebo na akomkoľvek inom poste, nie je pre mňa osobne prioritné.
Predstavte, prosím, v piatich heslách svoj volebný program: Čo je pre vás zásadné?
- podpora a rozvoj misie, hľadanie nových foriem práce,
- menej „formalizmu“, väčší dôraz na osobný vzťah s Ježišom,
- osobná angažovanosť členov cirkvi, aj v oblasti pastorálnej a duchovnej, aj hospodárskej,
- transparentnosť vo financovaní, zverejňovanie informácií,
- zefektívnenie štruktúr, predpisov, administratívy, využívanie digitalizácie.
Časový odstup od posledných volieb, keď som kandidovala, je veľmi krátky, nič zásadné sa nezmenilo, a preto ani neviem ponúknuť nič nové. Ponúkam do služby cirkvi seba, so všetkými darmi, ktoré mi Pán Boh nadelil. Ak mi bude aj naďalej dávať dostatok zdravia a sily, tak budem túto prácu vykonávať, ako najlepšie viem.
V čom si myslíte, že sa líšite od ostatných kandidátov? Aká je vaša silná stránka?
Som žena, čo je asi najväčšia odlišnosť od ostatných kandidátov a vo viacerých oblastiach práce to prináša aj iný, „ženský“ pohľad na vec. Okrem toho túto funkciu zastávam už viac ako rok v pozícii zastupujúcej dozorkyne, takže podrobne poznám celú agendu, nepotrebujem žiadny čas na „zorientovanie sa“ v tom, ako funguje cirkev na generálnej úrovni, ako pracujú orgány, či GBÚ. Ale všetci kandidáti aktívne pôsobia na rôznych postoch, poznajú situáciu v cirkvi, nie sú to žiadni nováčikovia, takže ktorýkoľvek z nich by bol zvolený, vedel by tiež dosť rýchlo začať plnohodnotne vykonávať túto funkciu.
Ústava ECAV na Slovensku definuje úlohy, ktoré má generálny dozorca / generálna dozorkyňa plniť. Prvou z nich je „dbať o duchovný rast cirkvi, chrániť cirkev a jej jednotu“. Aký je váš potenciál v tejto úlohe? Ako chcete naplniť v praxi tento princíp?
Aj keď je to takto definované v ústave, myslím, že duchovný rast cirkvi by mal byť v prvom rade úlohou ordinovaných. Úlohu dozorcu/dozorkyne (na ktorejkoľvek úrovni v cirkvi) vidím skôr v oblasti organizačno-hospodárskej, aj keď tieto oblasti spolu veľmi súvisia a nie je možné ich oddeliť. Tak ako teraz na dištriktuálnej úrovni, aj na generálnej úrovni by som v prvom rade mala záujem podporovať pastorálne a misijné akcie pre rôzne kategórie členov cirkvi, pre ordinovaných aj neordinovaných. Podpora misijnej práce je pre mňa prioritná záležitosť, lebo to je základ pre rozvoj cirkvi.
Keby sme sa opýtali vašich priateľov, na koľko percent by odhadli, že zvládnete svoje zámery dotiahnuť do konca? To by sme sa museli opýtať mojich priateľov alebo spolupracovníkov, aby to odhadli... Ja sa snažím vždy všetky svoje plány realizovať a dotiahnuť do konca, samozrejme, nie vždy sa to podarí, najmä ak to nezávisí iba odo mňa. V cirkvi je to obzvlášť dosť náročné, vzhľadom na naše komplikované cirkevné predpisy, dlhotrvajúce procesy rozhodovania a schvaľovania v rôznych orgánoch, následne ešte termíny právoplatnosti a pod. Je to málo pružné a v dnešnej rýchlej digitálnej dobe neefektívne.
Čo potrebujete na to, aby ste zvládli túto službu vykonávať?
Na to, aby som zvládala túto službu vykonávať, potrebujem najmä Božie požehnanie, pokoru, trpezlivosť a vytrvalosť. A keby mal deň viac ako iba 24 hodín, nebolo by to zlé...
Predstavte si, že ste zvolená a ste na konci svojho funkčného obdobia. Za akých okolností budete spokojná?
Na túto otázku neviem celkom relevantne odpovedať, lebo ja sa v živote snažím „nemať veľké očakávania“, keďže si myslím, že nám zbytočne prekážajú na našej ceste a komplikujú život. Ak si vytvoríme v mysli nejaký scenár s očakávaným koncom, a toto sa nenapĺňa, je to spúšťačom konfliktov, nespokojnosti, frustrácie a prináša to iba sklamanie. Radšej sa teším z každej maličkosti.
V Liste Židom je napísané: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid 13,7) Kto vo vašom okolí má na vás zvlášť dobrý vplyv? Kto je váš vzor pre túto úlohu a prečo?
V okolí mám veľa ľudí, ktorí sú pre mňa v istom zmysle príkladom a ktorí ma ovplyvňujú. Niektorí sú v prostredí cirkvi známejší, iní nie. Menovať ich nebudem, lebo by som niekoho neúmyselne opomenula a mohol by sa uraziť. Pre mňa sú veľkou motiváciou všetci, ktorí slúžia v cirkvi v rôznych oblastiach, vykonávajú množstvo práce, niekedy tej drobnej, mravenčej, ktorú si často nikto nevšimne, ani ju neocení. Napriek tomu slúžia a pomáhajú s láskou, nenápadne, bez toho, že by o tom potrebovali rozprávať, alebo očakávali nejakú formu zadosťučinenia.
V prípade zvolenia na post generálnej dozorkyne sa ocitnete v novej situácii. Táto nová situácia je obvykle sprevádzaná zmenou vzťahov v rodine, s priateľmi, s kolegami. Ako ste pripravená tieto zmeny zvládať? Ja som sa v novej situácii ocitla v máji 2021, odkedy som začala zastávať post zástupkyne generálneho dozorcu, pričom som súčasne aj dištriktuálna dozorkyňa ZD. A nemala som žiadny čas na prípravu, takpovediac „za pochodu“ som sa tomu prispôsobovala ja, moja rodina, civilné zamestnanie, aj priatelia. A musím priznať, že to vôbec nie je jednoduché zvládať, lebo vykonávať zodpovedne obe funkcie si vyžaduje veľa úsilia, energie a času, a je to najmä na úkor najbližších. Aj touto cestou im ďakujem za ich podporu, trpezlivosť a zhovievavosť. Takže pre mňa (na rozdiel od mojich spolukandidátov) by zvolenie do funkcie generálnej dozorkyne znamenalo novú situáciu, ale v opačnom zmysle, lebo by som už nevykonávala funkciu dištriktuálnej dozorkyne, takže by mi určité povinnosti a s tým spojená práca odpadli. Snáď by to znamenalo aj viac voľného času.
Úloha, ktorá je pred vami, je náročná a vyčerpávajúca. Ako sa postaráte o oddych, resp. svoju regeneráciu, keď sa od vás tak veľa vyžaduje? Pre mňa oddych neznamená „ničnerobenie“. Keďže táto práce je viac psychická, regenerujem alebo relaxujem pri inom druhu aktivít, väčšinou fyzických. Je to najmä práca v záhrade alebo pri starostlivosti o dom (aj také umývanie okien vie byť dobrá činnosť „na vyčistenie hlavy“), tiež sa snažím primerane športovať. Ale keď je zlé počasie alebo sa nedá nič iné robiť, rada si aj niečo dobré prečítam alebo pozriem zaujímavý film.
Čo potrebujete od nás, členov cirkvi? Predovšetkým modlitby o Božie vedenie a požehnanie. Tiež dobrých a ochotných spolupracovníkov, lebo sám človek, nech by bol akýkoľvek usilovný a šikovný, tak toho veľa nezvládne. Máme každý rôzne dary, navzájom sa dopĺňame a tvoríme spolu jeden celok. Len spoločnými silami dokážeme budovať a rozvíjať dielo, ktoré nám je zverené.
Je niečo, čo by podľa vás malo zaznieť na záver tohto rozhovoru?
Možno to vyznie ako klišé, ale ja si úprimne želám, aby sme snažili s Božou pomocou a našimi spoločnými silami budovať cirkev v živé spoločenstvo, kde stredobodom nebudú naše vlastné záujmy, ale Ježiš Kristus.