Milí bratia a milé sestry,
13. júna tohto roku uplynie 500. rokov od chvíle, keď v búrlivých časoch reformácie si na spoločnú cestu manželského života povedali spoločné „áno“ Dr. Martin Luther a Kataríny von Bora. Luther s obľubou citoval jedno príslovie: “Je na manželke, aby jej manžel rád prichádzal domov, a aby mu bolo ľúto, že odchádza,” Úspech akéhokoľvek manželstva závisí od dvoch ľudí, ktorí sú ochotní rásť a meniť sa. Na inom mieste zase vyznáva: „Pokoj a láska v manželstve je dar, ktorý nasleduje hneď za poznaním evanjelia”. Manželstvo nie je založené len na láske, ale aj na Bohu, ktorý ho ustanovil ako požehnanie pre človeka.“ Manželstvo s Katarínou mi bolo miestom, kde som sa učil pokore, službe, odpusteniu aj radosti zo spoločného života.
Milí bratia a milé sestry,
Manželstvo Lutherovcov nebolo dokonalé, bolo však vzácnym naplnením Božieho ustanovenia: „preto opustí muž svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Pri tejto vzácnej historickej príležitosti synoda ECAV vyhlásila v našej cirkvi rok 2025 za rok manželstva a rodiny. Dnes vo sviatok predstavenie Krista Pána v jeruzalemskom chráme ho slávnostne otvárame. Ruky rodičov Jozefa a Márie, ktoré odovzdávajú do náručia staručkého Simeona očakávanú nádej a záchranu – dieťa Ježiš, sa chcú stať mottom roku rodiny – rodina v Božom náručí. V tomto roku túžime upriamiť väčšiu pozornosť na vzťahy v našich domovoch, manželstvách, na ich duchovnú podstatu a hodnoty, ktoré tvoria základ zdravých a pevných rodín. Nosnou celoročnou biblickou výzvou sú slová izraelského vodcu Jozuu: "15 Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. (Joz 24,15). Výzva vysoko aktuálna aj v dnešnej dobe, kde zápasíme s rôznymi druhmi odcudzenia, ekonomickými ťažkosťami, rozvodmi, neverou, absenciou vzorov stabilných vzťahov, pracovnou zaneprázdnenosťou a osamelosťou, rôznymi zlyhaniami vo výchove aj sprevádzaní mladej generácie. Mnohí sa cítia nepochopení a stratení, najmä deti, ktoré sú často obeťami nestabilných vzťahov. Práve preto - Rok rodiny chce byť príležitosťou k obnove manželských, rodinných vzťahov a pripomenúť si hodnoty, ktoré budujú naše domovy.
Domov je založený na poznaní, že v manželstve, v rodine sme si navzájom darom.
Jozuova otázka komu chcete slúžiť, je otázkou životnej orientácie manželstiev a rodín a postavenia Boha, aj blízkych ľudí. Sú naše manželstvá, rodiny, deti, pre nás darom od Boha, sme tu pre nich a chceme im slúžiť? Ak sa z manželstva vytratí dávanie, ostáva len jediná činnosť, že z neho chceme brať. Takto vzniká nebezpečná nerovnováha, ktorá prináša rôzny typy zranení, kde sa začnú stupňovať požiadavky na toho druhého, kde vidíme len chyby toho druhého, ktoré vždy kritizujeme. Koľko násilia, koľkým rozvodom by bolo možné zabrániť, keby sme dokázali viac z lásky dávať do vzťahov ako z nich brať. Koľko radosti by to prinieslo do rodín, keby deti rodičom dávali viac úcty a empatie. Koľko rodín by bolo zachránených keby v pokore dávali viac odpustenia. Aj dnešné manželstvá a rodiny sa môžu meniť na Bohom darovanú zasľúbenú krajinu ak nájdeme Darcu všetkého, ak dávanie bude aj pre nás cestou života.
Jozua v dnešnom texte vyznáva : JA a môj dom budeme slúžiť Hospodinu. Hovorí, že sa spoločne ako rodina chcú dívať jedným smerom. Milovať neznamená pozerať sa jeden a druhého, ale pozerať sa spoločne rovnakým smerom. Ak sa pozeráme len jeden na druhého, postupom času prichádzame aj na nedostatky. Ak láska je založená len kvalitách toho druhého, postupom času ochladne. Milovať teda znamená nielen pozerať jeden na druhého, ale pozerať spoločne rovnakým smerom. A Józua hovorí, že smer pre jeho rodinu je služba Hospodinu. Láska ako podoba služby. V službe koho, alebo čoho stoja naše rodiny? V Jozuovej domácnosti vládla jednota – ja a môj dom... Jednota je životne dôležitá. A to nielen v myslení, ale aj v konaní. Je dôležité, aby sme jednotne vychovávali svoje deti. Aby to, čo povie otec, povedala aj mama a naopak. Aby deti zažili, že rodičia sú zjednotení nielen navzájom, ale aj s Bohom.
Preto je dôležité denne naplňať slová manželskej prísahy - "Neopustiť – stáť pri sebe", v dobrom, aj zlom, v zdraví aj chorobe, v šťastí aj nešťastí, prejaviť akú hodnotu, za koľko nám stojí náš partner. Milovať a starať sa o druhého napĺňať jeho potreby je dokonalým prejavom lásky – nie iba slovom, ale aj skutkom. Vernosť je putom jednoty a základným pilierom vzájomnej dôvery. Stáť o seba a pri sebe, milovať a starať sa o druhého, zostať verní a prehlbovať dôveru to sú základy bezpečného domova, nielen pre manželov, ale aj zdravé a šťastné prostredie pre deti.
Chceme však v tomto roku myslieť aj na rodiny, ktoré sú poznačené tragédiami – rozvodmi, stratou blízkych či inými ranami života. Práve týmto rodinám chceme venovať zvláštnu starostlivosť, aby našli uzdravenie a nový začiatok.
Drahí bratia a sestry, tento rok chce postaviť pred naše rodiny a manželstvá dôležitú otázku – vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť. Jozua dal jasnú odpoveď: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu.“ Nech sú tieto slová aj naším rozhodnutím. Nech sa naše domovy stanú miestami, kde Boh prebýva, kde je láska silnejšia než konflikt a kde naše deti rastú v istote, že ich rodina je pevnou oporou v meniacom sa svete.
Nech nám Boh dá múdrosť a silu, aby tento Rok rodiny bol časom obnovy a požehnania pre naše domovy, cirkev aj celú spoločnosť. Amen.
13. júna tohto roku uplynie 500. rokov od chvíle, keď v búrlivých časoch reformácie si na spoločnú cestu manželského života povedali spoločné „áno“ Dr. Martin Luther a Kataríny von Bora. Luther s obľubou citoval jedno príslovie: “Je na manželke, aby jej manžel rád prichádzal domov, a aby mu bolo ľúto, že odchádza,” Úspech akéhokoľvek manželstva závisí od dvoch ľudí, ktorí sú ochotní rásť a meniť sa. Na inom mieste zase vyznáva: „Pokoj a láska v manželstve je dar, ktorý nasleduje hneď za poznaním evanjelia”. Manželstvo nie je založené len na láske, ale aj na Bohu, ktorý ho ustanovil ako požehnanie pre človeka.“ Manželstvo s Katarínou mi bolo miestom, kde som sa učil pokore, službe, odpusteniu aj radosti zo spoločného života.
Milí bratia a milé sestry,
Manželstvo Lutherovcov nebolo dokonalé, bolo však vzácnym naplnením Božieho ustanovenia: „preto opustí muž svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Pri tejto vzácnej historickej príležitosti synoda ECAV vyhlásila v našej cirkvi rok 2025 za rok manželstva a rodiny. Dnes vo sviatok predstavenie Krista Pána v jeruzalemskom chráme ho slávnostne otvárame. Ruky rodičov Jozefa a Márie, ktoré odovzdávajú do náručia staručkého Simeona očakávanú nádej a záchranu – dieťa Ježiš, sa chcú stať mottom roku rodiny – rodina v Božom náručí. V tomto roku túžime upriamiť väčšiu pozornosť na vzťahy v našich domovoch, manželstvách, na ich duchovnú podstatu a hodnoty, ktoré tvoria základ zdravých a pevných rodín. Nosnou celoročnou biblickou výzvou sú slová izraelského vodcu Jozuu: "15 Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi. (Joz 24,15). Výzva vysoko aktuálna aj v dnešnej dobe, kde zápasíme s rôznymi druhmi odcudzenia, ekonomickými ťažkosťami, rozvodmi, neverou, absenciou vzorov stabilných vzťahov, pracovnou zaneprázdnenosťou a osamelosťou, rôznymi zlyhaniami vo výchove aj sprevádzaní mladej generácie. Mnohí sa cítia nepochopení a stratení, najmä deti, ktoré sú často obeťami nestabilných vzťahov. Práve preto - Rok rodiny chce byť príležitosťou k obnove manželských, rodinných vzťahov a pripomenúť si hodnoty, ktoré budujú naše domovy.
Domov je založený na poznaní, že v manželstve, v rodine sme si navzájom darom.
Jozuova otázka komu chcete slúžiť, je otázkou životnej orientácie manželstiev a rodín a postavenia Boha, aj blízkych ľudí. Sú naše manželstvá, rodiny, deti, pre nás darom od Boha, sme tu pre nich a chceme im slúžiť? Ak sa z manželstva vytratí dávanie, ostáva len jediná činnosť, že z neho chceme brať. Takto vzniká nebezpečná nerovnováha, ktorá prináša rôzny typy zranení, kde sa začnú stupňovať požiadavky na toho druhého, kde vidíme len chyby toho druhého, ktoré vždy kritizujeme. Koľko násilia, koľkým rozvodom by bolo možné zabrániť, keby sme dokázali viac z lásky dávať do vzťahov ako z nich brať. Koľko radosti by to prinieslo do rodín, keby deti rodičom dávali viac úcty a empatie. Koľko rodín by bolo zachránených keby v pokore dávali viac odpustenia. Aj dnešné manželstvá a rodiny sa môžu meniť na Bohom darovanú zasľúbenú krajinu ak nájdeme Darcu všetkého, ak dávanie bude aj pre nás cestou života.
Jozua v dnešnom texte vyznáva : JA a môj dom budeme slúžiť Hospodinu. Hovorí, že sa spoločne ako rodina chcú dívať jedným smerom. Milovať neznamená pozerať sa jeden a druhého, ale pozerať sa spoločne rovnakým smerom. Ak sa pozeráme len jeden na druhého, postupom času prichádzame aj na nedostatky. Ak láska je založená len kvalitách toho druhého, postupom času ochladne. Milovať teda znamená nielen pozerať jeden na druhého, ale pozerať spoločne rovnakým smerom. A Józua hovorí, že smer pre jeho rodinu je služba Hospodinu. Láska ako podoba služby. V službe koho, alebo čoho stoja naše rodiny? V Jozuovej domácnosti vládla jednota – ja a môj dom... Jednota je životne dôležitá. A to nielen v myslení, ale aj v konaní. Je dôležité, aby sme jednotne vychovávali svoje deti. Aby to, čo povie otec, povedala aj mama a naopak. Aby deti zažili, že rodičia sú zjednotení nielen navzájom, ale aj s Bohom.
Preto je dôležité denne naplňať slová manželskej prísahy - "Neopustiť – stáť pri sebe", v dobrom, aj zlom, v zdraví aj chorobe, v šťastí aj nešťastí, prejaviť akú hodnotu, za koľko nám stojí náš partner. Milovať a starať sa o druhého napĺňať jeho potreby je dokonalým prejavom lásky – nie iba slovom, ale aj skutkom. Vernosť je putom jednoty a základným pilierom vzájomnej dôvery. Stáť o seba a pri sebe, milovať a starať sa o druhého, zostať verní a prehlbovať dôveru to sú základy bezpečného domova, nielen pre manželov, ale aj zdravé a šťastné prostredie pre deti.
Chceme však v tomto roku myslieť aj na rodiny, ktoré sú poznačené tragédiami – rozvodmi, stratou blízkych či inými ranami života. Práve týmto rodinám chceme venovať zvláštnu starostlivosť, aby našli uzdravenie a nový začiatok.
Drahí bratia a sestry, tento rok chce postaviť pred naše rodiny a manželstvá dôležitú otázku – vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť. Jozua dal jasnú odpoveď: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu.“ Nech sú tieto slová aj naším rozhodnutím. Nech sa naše domovy stanú miestami, kde Boh prebýva, kde je láska silnejšia než konflikt a kde naše deti rastú v istote, že ich rodina je pevnou oporou v meniacom sa svete.
Nech nám Boh dá múdrosť a silu, aby tento Rok rodiny bol časom obnovy a požehnania pre naše domovy, cirkev aj celú spoločnosť. Amen.