Kázeň brata generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka, na centrálnej oslave Roka rodiny 2025, počas priameho prenosu Služieb Božích z CZ ECAV Háj, 4.5.2025.
Drahé sestry a bratia, prosím povstaňte a vypočujte si Slová Písma Svätého. Čítam ich z listu Galatským, zo 6. kapitoly:
V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojim budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery. (Gal 6, 9 – 10)
Drahé sestry a bratia tu v chráme i doma pri televíznych obrazovkách,
dnes sa stretli štyri vzácne veci. Je Tretia nedeľa po Veľkej noci. Má tradičný názov „Radujte sa!“. Prináša nám uistenie, že napriek všetkému i zložitému, čo obsahuje naša existencia, hlbokým životným pocitom tých, ktorí žijú v Ježišovi Kristovi nemusí byť skepsa, ale radosť a nádej.
Zároveň je dnešný deň v kalendároch označený ako Deň matiek. Ako deti myslíme a sme Pánu Bohu vďační za svoje mamy – zosnulé, či žijúce. Ale túto svoju vďačnosť a pozornosť rozširujeme na všetky ženy, či už mohli prežiť svoj život s darom materstva, alebo im tento dar nebol dopriaty. Myslíme na svoje mladšie i staršie sestry v Kristovi. Sme im vďační za ich svedectvo a službu v cirkvi.
Zároveň sa touto nedeľou už pomaly dostávame doprostred roku 2025, ktorý je v našej cirkvi Rokom kresťanskej rodiny a manželstva. Pred 500 rokmi uzavrel manželstvo reformátor Martin Luther s Katarínou z Bóry. Pre nás je vzácnym faktom to, že okrem reformačného úsilia si môžeme Luthera všímať aj ako manžela, otca, muža denných starostí a povinností. A v mnohom je nám príkladom.
A to posledné, štvrté? Na prvý pohľad všedné, ale pritom mimoriadne. Je nedeľa, deň, ktorý nám raz za sedem dní pripomenie víťazstvo nášho Pána Ježiša Krista nad mocou hriechu, zmaru a smrti. Sme spolu ako Jeho cirkev v Jeho mene a radujeme sa z Pánovho vzkriesenia – a to je veľká udalosť! Spoločne počúvame Božie Slovo a to je veľká udalosť! Snažíme sa prakticky prežívať, že v Ježišovi Kristovi nie sme iba anonymní návštevníci bohoslužieb, ale milované Božie deti, sestry a bratia, ktorí majú spoločný údel a poslanie. Zdieľajú spoločnú nádej a tešia sa na spoločné občianstvo v nebeskej vlasti – a to je veľká udalosť!
▪
Ak to celé zhrnieme, uvedomíme si, že dnešný deň nám kladie štyri otázky:
Si ako kresťan skutočne človekom radosti a nádeje?
Si aj človekom vďačným, galantným a všímavým – voči svojej mame, všeobecne voči ženám a sestrám v tvojom okolí?
Berieš ako svoju kľúčovú životnú úlohu to, že si manžel, manželka, rodič, príbuzný?
A napokon: je vo všetkých týchto položkách a ich súvislostiach pre teba dôležitý pohľad Boha a autorita Božieho Slova? Nechávaš sa ním formovať?
▪
My sa v tejto chvíli chceme postaviť pred pohľad Boha a pod autoritu Božieho Slova.
Zdôraznime, že celá táto téma, z ktorej sa ozývajú slová matka, žena, sestra, a taktiež téma roku 2025, z ktorej sa ozývajú slová manžel, manželka, rodičia, deti, rodina, nie je umelo vykonštruovaná. Priniesol ju život. Všetky spomenuté slová a všetky s nimi súvisiace vzťahy sú najnamáhanejšími vzťahmi, v ktorých žijeme. A to nie iba dnes, ale bolo to tak vždy. Je to univerzálna ľudská skúsenosť.
Pozrime sa iba na prvé stránky Biblie. Zobrazujú nám akoby úsvit reálnych ľudských dejín. Prvá manželská konverzácia Adama a Evy obsahovala zvaľovanie viny jeden na druhého. Prvou emóciou medzi bratmi Ábelom a Kainom bola žiarlivosť a hnev. A prvým závažným činom bola vražda Ábela.
Biblia nám týmto vysiela jasné signály. Na jednej strane nás upozorňuje na chaos a temnotu, ktorá je usídlená v ľudských srdciach. Na druhej strane nám hovorí, že tie najväčšie životné úlohy, osobné zápasy a výzvy, ktoré musíme prekonávať, neležia ďaleko od nás, že by sme k nim potrebovali namáhavo putovať, ale sú v našej bezprostrednej blízkosti. Týkajú sa nás a nám najbližších ľudí.
Mimochodom: aj pre toto máme radi Bibliu. Je realistickou knihou. Zobrazuje nám život v jeho pravej podobe. A prináša nám aj Božie nároky na nás – nie v nejakej uletenej, nereálnej podobe, ale reálnej a žiteľnej podobe.
▪
A tak dnes si všimnime a vysoko oceňme práve tento dôležitý moment: Biblia, ako Božie Slovo, reálne zobrazujúce život a prinášajúce reálne Božie nároky na nás, málokedy hovorí o láske človeka k celému ľudstvu. Toto je veľmi iluzórne a Biblia je veľmi praktická a vecná. Na stovkách a stovkách miest nám rozličným spôsobom opakuje jedno: To najdôležitejšie, čo sa v tvojom živote odohráva, sa odohráva priamo pred tvojim nosom. Ten najdôležitejší priestor, v ktorom sa má prejaviť tvoja poslušnosť Bohu, tvoje nasledovanie Krista a dôsledky tvojej viery v Neho, leží na dosah tvojej ruky. Týka sa to najbližších ľudí tvojho života.
▪
Uveďme iba dva príklady. Keď vodca Božieho ľudu Izrael Jozua hovorí o svojom rozhodnutí za každú cenu rešpektovať Boha, hovorí o zväzku „ja a môj dom“. Cíti sa byť bytostne spojený s najbližšími, za ktorých preberá záruku, pre ktorých je autoritou, ktorých život môže bezprostredne formovať, ktorí dávajú podobu jeho životu.
Alebo apoštol Pavel v liste Galatským, odkiaľ bol i kázňový text, vysvetľuje a obhajuje jedinečnosť a nezastupiteľnosť diela Pána Ježiša Krista pre spasenie človeka. Potom pokročí ďalej a hovorí o tom, aké má viera v Pána Ježiša Krista mnohé praktické dôsledky pre život kresťana vo svete. A potom pokročí ešte ďalej a hovorí špeciálne o jednom dôsledku – o láske kresťana. Nie ako o vznešenej ľudskej vlastnosti, ktorej máme v srdciach nekonečné zásoby, ale ako o jednom z dôsledkov našej viery v Pána Ježiša Krista, ktorá z nás – prirodzených sebcov, robí milujúcich ľudí.
A v tejto súvislosti Pavel napíše to, čo tvorí ten už spomínaný realizmus Biblie a realizmus Božích nárokov na nás. Pavel vyzve Galatských, aby ako ľudia, premenení Ježišom Kristom milovali všetkých a dobre robili všetkým. Ale potom dodá: najmä – „domácich viery“.
Kto sú to tí – „domáci viery“? Sú to ľudia v našej najtesnejšej blízkosti. Sme s nimi spojení tými najtesnejšími väzbami. Práve ku tým ma Božie Slovo najintenzívnejšie smeruje, voči nim ma Božie Slovo robí najviac citlivým, ich dôležitosť mi Božie Slovo najdôraznejšie kladie na srdce.
Môžem milovať celé ľudstvo, môžem milovať celú cirkev, môžem sa pred náhodnými neznámymi okoloidúcimi ľuďmi prezentovať ako srdečný človek. Ale ak doma vytváram dusnú atmosféru, ak so svojim príbuzným už roky nekomunikujem, potom moja láska k ľudstvu či k cirkvi je veľmi iluzórnym postojom. Najskôr je to moje alibi, do ktorého utekám keď si uvedomujem, že v skutočnosti som tvrdý, ľahostajný a sebecký človek.
▪
Sestry a bratia, my nechceme a ani dnes sme nechceli iba moralizovať. Nechceme iba konštatovať, v akom zložitom stave sa ocitol svet a naša spoločnosť a aké by to bolo pekné, keby sa človek rozhodol byť dobrý a srdečný.
My žijeme z Pánovho vzkriesenia. Žijeme z úcty voči Jeho dielu spasenia. A túžime byť veľmi všímaví voči dôsledkom Pánovho diela pre náš život, tak, ako nám ich vysvetľuje Božie Slovo a Duch Svätý.
Dnes sme v úvodných liturgických čítaniach počuli z knihy Prísloví o rešpektovaní Boha. Z listu Efezským praktickú aplikáciu Kristovho diela do manželstva muža a ženy. Z evanjelia podľa Jána o hĺbke Kristovej obetavej lásky, ktorá premieňa naše sebectvo. A napokon z listu Galatským, reálnu výzvu: kresťan nelietaj v iluzórnych citoch. Tí najdôležitejší, ktorých sa má dotknúť tvoja láska a dobrota, sú tvoji domáci viery. Ľudia, s ktorými zdieľaš spoločnú strechu a stôl.
Nech tieto posolstvá v tomto vzácnom období i v nám vzácnom roku premieňajú nás osobne a zdokonaľujú naše manželstvá, rodičovské a rodinné vzťahy. Amen.
Drahé sestry a bratia, prosím povstaňte a vypočujte si Slová Písma Svätého. Čítam ich z listu Galatským, zo 6. kapitoly:
V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojim budeme žať. A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery. (Gal 6, 9 – 10)
Drahé sestry a bratia tu v chráme i doma pri televíznych obrazovkách,
dnes sa stretli štyri vzácne veci. Je Tretia nedeľa po Veľkej noci. Má tradičný názov „Radujte sa!“. Prináša nám uistenie, že napriek všetkému i zložitému, čo obsahuje naša existencia, hlbokým životným pocitom tých, ktorí žijú v Ježišovi Kristovi nemusí byť skepsa, ale radosť a nádej.
Zároveň je dnešný deň v kalendároch označený ako Deň matiek. Ako deti myslíme a sme Pánu Bohu vďační za svoje mamy – zosnulé, či žijúce. Ale túto svoju vďačnosť a pozornosť rozširujeme na všetky ženy, či už mohli prežiť svoj život s darom materstva, alebo im tento dar nebol dopriaty. Myslíme na svoje mladšie i staršie sestry v Kristovi. Sme im vďační za ich svedectvo a službu v cirkvi.
Zároveň sa touto nedeľou už pomaly dostávame doprostred roku 2025, ktorý je v našej cirkvi Rokom kresťanskej rodiny a manželstva. Pred 500 rokmi uzavrel manželstvo reformátor Martin Luther s Katarínou z Bóry. Pre nás je vzácnym faktom to, že okrem reformačného úsilia si môžeme Luthera všímať aj ako manžela, otca, muža denných starostí a povinností. A v mnohom je nám príkladom.
A to posledné, štvrté? Na prvý pohľad všedné, ale pritom mimoriadne. Je nedeľa, deň, ktorý nám raz za sedem dní pripomenie víťazstvo nášho Pána Ježiša Krista nad mocou hriechu, zmaru a smrti. Sme spolu ako Jeho cirkev v Jeho mene a radujeme sa z Pánovho vzkriesenia – a to je veľká udalosť! Spoločne počúvame Božie Slovo a to je veľká udalosť! Snažíme sa prakticky prežívať, že v Ježišovi Kristovi nie sme iba anonymní návštevníci bohoslužieb, ale milované Božie deti, sestry a bratia, ktorí majú spoločný údel a poslanie. Zdieľajú spoločnú nádej a tešia sa na spoločné občianstvo v nebeskej vlasti – a to je veľká udalosť!
▪
Ak to celé zhrnieme, uvedomíme si, že dnešný deň nám kladie štyri otázky:
Si ako kresťan skutočne človekom radosti a nádeje?
Si aj človekom vďačným, galantným a všímavým – voči svojej mame, všeobecne voči ženám a sestrám v tvojom okolí?
Berieš ako svoju kľúčovú životnú úlohu to, že si manžel, manželka, rodič, príbuzný?
A napokon: je vo všetkých týchto položkách a ich súvislostiach pre teba dôležitý pohľad Boha a autorita Božieho Slova? Nechávaš sa ním formovať?
▪
My sa v tejto chvíli chceme postaviť pred pohľad Boha a pod autoritu Božieho Slova.
Zdôraznime, že celá táto téma, z ktorej sa ozývajú slová matka, žena, sestra, a taktiež téma roku 2025, z ktorej sa ozývajú slová manžel, manželka, rodičia, deti, rodina, nie je umelo vykonštruovaná. Priniesol ju život. Všetky spomenuté slová a všetky s nimi súvisiace vzťahy sú najnamáhanejšími vzťahmi, v ktorých žijeme. A to nie iba dnes, ale bolo to tak vždy. Je to univerzálna ľudská skúsenosť.
Pozrime sa iba na prvé stránky Biblie. Zobrazujú nám akoby úsvit reálnych ľudských dejín. Prvá manželská konverzácia Adama a Evy obsahovala zvaľovanie viny jeden na druhého. Prvou emóciou medzi bratmi Ábelom a Kainom bola žiarlivosť a hnev. A prvým závažným činom bola vražda Ábela.
Biblia nám týmto vysiela jasné signály. Na jednej strane nás upozorňuje na chaos a temnotu, ktorá je usídlená v ľudských srdciach. Na druhej strane nám hovorí, že tie najväčšie životné úlohy, osobné zápasy a výzvy, ktoré musíme prekonávať, neležia ďaleko od nás, že by sme k nim potrebovali namáhavo putovať, ale sú v našej bezprostrednej blízkosti. Týkajú sa nás a nám najbližších ľudí.
Mimochodom: aj pre toto máme radi Bibliu. Je realistickou knihou. Zobrazuje nám život v jeho pravej podobe. A prináša nám aj Božie nároky na nás – nie v nejakej uletenej, nereálnej podobe, ale reálnej a žiteľnej podobe.
▪
A tak dnes si všimnime a vysoko oceňme práve tento dôležitý moment: Biblia, ako Božie Slovo, reálne zobrazujúce život a prinášajúce reálne Božie nároky na nás, málokedy hovorí o láske človeka k celému ľudstvu. Toto je veľmi iluzórne a Biblia je veľmi praktická a vecná. Na stovkách a stovkách miest nám rozličným spôsobom opakuje jedno: To najdôležitejšie, čo sa v tvojom živote odohráva, sa odohráva priamo pred tvojim nosom. Ten najdôležitejší priestor, v ktorom sa má prejaviť tvoja poslušnosť Bohu, tvoje nasledovanie Krista a dôsledky tvojej viery v Neho, leží na dosah tvojej ruky. Týka sa to najbližších ľudí tvojho života.
▪
Uveďme iba dva príklady. Keď vodca Božieho ľudu Izrael Jozua hovorí o svojom rozhodnutí za každú cenu rešpektovať Boha, hovorí o zväzku „ja a môj dom“. Cíti sa byť bytostne spojený s najbližšími, za ktorých preberá záruku, pre ktorých je autoritou, ktorých život môže bezprostredne formovať, ktorí dávajú podobu jeho životu.
Alebo apoštol Pavel v liste Galatským, odkiaľ bol i kázňový text, vysvetľuje a obhajuje jedinečnosť a nezastupiteľnosť diela Pána Ježiša Krista pre spasenie človeka. Potom pokročí ďalej a hovorí o tom, aké má viera v Pána Ježiša Krista mnohé praktické dôsledky pre život kresťana vo svete. A potom pokročí ešte ďalej a hovorí špeciálne o jednom dôsledku – o láske kresťana. Nie ako o vznešenej ľudskej vlastnosti, ktorej máme v srdciach nekonečné zásoby, ale ako o jednom z dôsledkov našej viery v Pána Ježiša Krista, ktorá z nás – prirodzených sebcov, robí milujúcich ľudí.
A v tejto súvislosti Pavel napíše to, čo tvorí ten už spomínaný realizmus Biblie a realizmus Božích nárokov na nás. Pavel vyzve Galatských, aby ako ľudia, premenení Ježišom Kristom milovali všetkých a dobre robili všetkým. Ale potom dodá: najmä – „domácich viery“.
Kto sú to tí – „domáci viery“? Sú to ľudia v našej najtesnejšej blízkosti. Sme s nimi spojení tými najtesnejšími väzbami. Práve ku tým ma Božie Slovo najintenzívnejšie smeruje, voči nim ma Božie Slovo robí najviac citlivým, ich dôležitosť mi Božie Slovo najdôraznejšie kladie na srdce.
Môžem milovať celé ľudstvo, môžem milovať celú cirkev, môžem sa pred náhodnými neznámymi okoloidúcimi ľuďmi prezentovať ako srdečný človek. Ale ak doma vytváram dusnú atmosféru, ak so svojim príbuzným už roky nekomunikujem, potom moja láska k ľudstvu či k cirkvi je veľmi iluzórnym postojom. Najskôr je to moje alibi, do ktorého utekám keď si uvedomujem, že v skutočnosti som tvrdý, ľahostajný a sebecký človek.
▪
Sestry a bratia, my nechceme a ani dnes sme nechceli iba moralizovať. Nechceme iba konštatovať, v akom zložitom stave sa ocitol svet a naša spoločnosť a aké by to bolo pekné, keby sa človek rozhodol byť dobrý a srdečný.
My žijeme z Pánovho vzkriesenia. Žijeme z úcty voči Jeho dielu spasenia. A túžime byť veľmi všímaví voči dôsledkom Pánovho diela pre náš život, tak, ako nám ich vysvetľuje Božie Slovo a Duch Svätý.
Dnes sme v úvodných liturgických čítaniach počuli z knihy Prísloví o rešpektovaní Boha. Z listu Efezským praktickú aplikáciu Kristovho diela do manželstva muža a ženy. Z evanjelia podľa Jána o hĺbke Kristovej obetavej lásky, ktorá premieňa naše sebectvo. A napokon z listu Galatským, reálnu výzvu: kresťan nelietaj v iluzórnych citoch. Tí najdôležitejší, ktorých sa má dotknúť tvoja láska a dobrota, sú tvoji domáci viery. Ľudia, s ktorými zdieľaš spoločnú strechu a stôl.
Nech tieto posolstvá v tomto vzácnom období i v nám vzácnom roku premieňajú nás osobne a zdokonaľujú naše manželstvá, rodičovské a rodinné vzťahy. Amen.