PÔST – ČAS DUCHOVNEJ PRÍPRAVY NA SLÁVENIE JEŽIŠOVHO VZKRIESENIA

PÔST – ČAS DUCHOVNEJ PRÍPRAVY NA SLÁVENIE JEŽIŠOVHO VZKRIESENIA

Pôst je 40 dní trvajúce obdobie pred Veľkou nocou. Nedele sa do neho nepočítajú, zostávajú dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. 

V pôstnom období si viac ako inokedy pripomíname nevinnú obeť Pána Ježiša pre nás. 

Obdobie pôstu je časom duchovnej prípravy na slávenie Ježišovho vzkriesenia (veľkonočných sviatkov). Je pozvaním, aby sme v modlitbách, účasťou na službách Božích i osobným čítaním Biblie dovolili Bohu „upratať“ v našom vnútri. Tiež, aby sme Pánovi ďakovali za Jeho lásku a prijímali od Neho silu pre kresťanský život a pomoc ľuďom. K tomu sme posilňovaní pri Večeri Pánovej, ktorá sa v pôstnom období prisluhuje častejšie. 

Pán Ježiš považuje za samozrejmé, že aj my, Jeho nasledovníci, sa postíme (Matúš 6, 16a). Postenie – schopnosť vzdania sa niečoho, sebazaprenie – vnútorná disciplína sú pomocou, aby pri nás neplatilo: Duch je síce  pripravený ísť po ceste nasledovania Krista, ale telo je mdlé – slabé, nepripravené podstúpiť námahu. Bez zriekania sa toho, čo je prekážkou nášho vzťahu s Bohom a ľuďmi, však nemá veľký zmysel telesne sa postiť sa, vzdať sa pokrmu,. Už v 4. storočí Bazil Veľký povedal: „Je zbytočné sa postiť od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní. Neješ mäso, ale požieraš svojho brata“ (por. Izaiáš 58, 1 – 11).
Pôst má zostať záležitosťou medzi Bohom a človekom „s vylúčením verejnosti“, nie skutkom, ktorým sa snažíme iných ohurovať či získať si zásluhy u Boha (Matúš 6, 16 – 18). 

DO PREDVEĽKONOČNÉHO OBDOBIA PATRÍ ŠESŤ NEDIEĽ. 
Prvá –  zdôrazňuje odriekanie sa diabla. Jej evanjelium (Mt 4, 1 – 11) pripomína, že – na rozdiel od Adama v raji (1. Mojžišova 3, 1 – 7), Ježiš  (nový Adam) v pokúšaní diablom obstál. V boji s pokušením chce Pán pomáhať aj nám (1. Korintským 10, 13). 
Druhá – jej názov Reminiscere (Rozpomeň sa, pamätaj na svoje zľutovanie) podľa Žalmu 25, 6, stavia do stredu Božie zmilovanie. Biblické texty pre túto nedeľu prízvukujú odriekanie sa svetských – pohanských spôsobov (1. Tesalonickým 4, 1 – 7) a zápas o účasť na  Božej milosti darovanej nám v Kristovi (Matúš 15, 21 – 28). 
Tretia – podľa Žalmu 25, 15 – 16 nazvaná Oculi (Oči), pozýva upierať oči na Hospodina. Pred Ním neobstoja ani zlé mocnosti (Lukáš 11, 14 – 28). 
Štvrtá –  nazvaná Laetare (Radujte sa) podľa Izaiáša 66, 10. Evanjelium nedele zvestuje posolstvo o Ježišovi – chlebe života (Ján 6, 1 – 15).
Piata – je predpašiovou nedeľou. Na službách Božích sa čítajú texty zo Starej zmluvy predpovedajúce utrpenie a smrť Ježiša Krista. Ústia do prípravných dejov Pánovho utrpenia a smrti. Názov nedele, Smrtná,  pripomína, ako najvyššia židovská rada rozhodla o Ježišovej smrti (Ján 11, 45 – 57).  
Šiesta (Kvetná či Palmová) – jej názov pripomína Ježišov slávnostný vjazd do Jeruzalema, keď ho zástupy vítali palmovými ratolesťami a kvetmi. Na Kvetnú nedeľu a Veľký piatok sa čítajú pašie (z „passio Christi“) – deje utrpenia Krista z evanjelií. 
PO KVETNEJ NEDELI NASLEDUJE TICHÝ (VEĽKÝ) TÝŽDEŇ SO SVIATKAMI: 
Zelený štvrtok – pamiatka ustanovenia Večere Pánovej (VP). Ježiš ju ustanovil, keď posledný raz večeral s učeníkmi. V ranej kresťanskej cirkvi boli vo štvrtok pred Veľkou nocou opätovne prijímaní k Pánovmu stolu tí, ktorým z dôvodu, že zapreli vieru v Krista alebo pre iné vážne previnenia, bola odopretá možnosť prijímania VP, boli pod cirkevnou disciplínou. Podľa ich sĺz pokánia (starogermánske: greinen – nariekať, plakať), no zároveň i sĺz dojemnej radosti týchto ľudí z odpustenia hriechov a obnovenia možnosti prijímať VP, došlo k označeniu Greindonnerstag (Plačlivý štvrtok). Z neho skomolením vznikol názov Gründonnerstag (Zelený štvrtok). Verejní hriešnici boli sťa suché ratolesti, ktoré sa  oľutovaním hriechov a prijatím odpustenia  opäť „zazelenali“. 
Veľký piatok – pamiatka ukrižovania a smrti Ježiša pre nás. Veľký piatok je veľkým, lebo nie je malou, ale veľkou vecou, keď za nás Pán Ježiš obetoval z lásky svoj nevinný život. Veľký piatok je veľkým aj preto, lebo nás stavia pred veľké rozhodnutie: Ako odpoviem na veľkú Ježišovu lásku ku mne?   
Biela sobota – Pánovo telo odpočívalo v hrobe zavinuté v bielom plátne. V prvotnej cirkvi  boli spravidla pokrstení noví členovia cirkvi v noci z Bielej soboty na veľkonočnú nedeľu. Od bielej farby ich odevu  sa odvodzuje Biela sobota. 
Veľkonočná nedeľa – je koncom pôstneho obdobia a oslavou Ježišovho vzkriesenia – víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Vzkriesenie pre našu spásu ukrižovaného Ježiša je najdôležitejším sviatkom kresťanstva. „Ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera ... ešte vždy ste vo svojich hriechoch. Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych.“ (1. Korintským 15, 13 . 17b . 20)    
Veľkonočný  pondelok  – pozostatok z predošlého viacdňového slávenia Veľkej noci.
Každá nedeľa je „malou Veľkou nocou“ – pripomenutím  vzkriesenia Pána Ježiša. Výstižne to vyjadruje slovo nedeľa v ruštine: воскресенье (voskresenie – vzkriesenie). „Neopúšťajme svoje zhromaždenia“ (Židom 10, 23), veď Ježišovi „Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu česť a sláva naveky vekov. Amen.“ (1. Timoteovi 1, 17)