Slovensko sa rozlúčilo s legendárnym hercom Štefanom Kvietikom. Posledná rozlúčka s touto legendárnou osobnosťou, ikonou slovenskej kinematografie a dlhoročným členom Slovenského národného divadla, sa konala v Katedrále sv. Martina. Na pohrebe sa prihovoril aj Dávid Bázlik, zborový farár v CZ ECAV Bratislava- Petržalka:
Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou... Žalm 23
Drahá zarmútená rodina, vážené smútočné zhromaždenie.
Štefan Kvietik je pre mnohé generácie divákov prototypom muža. Muža a hrdinu, ktorý je nositeľom pevných zásad a hodnôt, akými sú odvaha, neochvejnosť v slove, vytrvalosť, zmysel pre česť, veľkorysosť, ale tiež vášeň. Nebol takým len vo svojich filmových postavách. Takého ste ho poznali v živote aj v rodine.
Nebeský Otec stvoril srdce Štefana Kvietika s vášňou pre život. Všetko, čomu sa počas jeho naplneného života venoval, robil s vášňou. Vášeň pre život je Božou iskrou vloženou do nás, ktorá nás ženie vpred – hľadať odpovede na základné otázky života.
Ako muži často vnímame, že odpovede na tie najhlbšie otázky života nenájdeme doma v obývačke. Cítime, že sa nachádzajú niekde vonku, mimo nás, uprostred výziev života.
Niekto ich nachádza na Tatranských vrcholoch, v divokej prírode, iní v pracovných a životných výzvach.
Vášeň pre život, umenie a krásu života doviedla Štefana Kvietika nielen na tatranské vrcholy, ale aj na samotné vrcholky života. Stal sa legendou.
Avšak zo štítov hôr a výšin života musí každý z nás raz zostúpiť aj do tmavej doliny tieňov. V tej hĺbke temnej doliny sa nachádza niečo, pred čím ako muži utekáme - strach. Strach, že zlyháme, strach, že stratíme svoju hodnotu, že stratíme kontrolu nad svojim životom. Radšej preto utekáme na vrcholy hôr, do diaľok alebo k pracovným projektom.
Kým na vrcholkoch štítov sme obklopený ľuďmi, do doliny tieňov musí zostúpiť každý sám. Hoc obklopený ľuďmi, napokon tou dolinou odchádzame sami.
Avšak v tej temnote doline samoty napokon zistíme, že tam nie sme sami. Tento objav spomína aj žalmista. Hovorí: Nebudem sa báť, lebo Ty si tam so mnou. V tej hĺbke temnej doliny nás čaká Kristus. Tam ho môžeme stretnúť. On totiž do tej vlastnej hlbiny samoty pred svojou smrťou zostúpil tak hlboko, ako nikto iný. Zostúpil tam aj preto, aby nás tam raz mohol čakať. V tej temnej doline nás čaká ako náš Záchranca – náš Spasiteľ.
To je autentické miesto, kde s Ním môžeme spojiť svoj život, kde mu môžeme odovzdať nielen svoj strach, ale aj svoj život a z Jeho rúk môžeme prijať pokoj a nový život.
Dnes sa lúčime s vašim drahým manželom, otcom, starým i prastarým otcom, bratom, švagrom a kamarátom. Robíme tak s vierou, že náš brat Štefan sa v temnej doline svojho odchodu stretol so svojim Spasiteľom a v jeho náručí našiel skutočný pokoj a nový život.
Modlitba:
Nebeský Otec, chceme dnes aj napriek slzám a smútku povedať to jednoduché „ďakujeme“. Ďakujeme za život, ktorý sme poznali a ktorého sme boli súčasťou. S najbližšou rodinou ďakujeme za manžela, otca, starého otca, brata, švagra, priateľa, majstra slova, pedagóga, učiteľa i gazdu.
Buď ti vďaka za jeho vášnivé srdce muža, ktoré si Ty stvoril, aby si obohatil svet a náš život. Vďaka za manželskú lásku, lásku a obetavosť otca, za priateľstvo brata i vernosť kamaráta.
Ďakujeme za priestor, ktorý okolo seba vytvoril. Ten priestor bol tak široký, že sme sa tam vošli my všetci.
Vďaka Ti za jeho schopnosť nielen víťaziť, ale zároveň pomáhať k víťazstvu aj iným.
Odovzdávame Ti ho do Tvojich milostivých rúk so všetkými víťazstvami i prehrami života, vo vedomí, že najväčším víťazstvom je Tvoja láska a Tvoja milosť.
Často Ťa stretával uprostred majestátnej prírody, ktorú tak miloval. Stretával Ťa tam ako Tvorcu a darcu života. Dnes však vieme, že prechádzajúc dolinou tône smrti, Ťa mohol stretnúť ako svojho Záchrancu a Spasiteľa. A preto, je jeho život skrytý v Tebe, Bože.
Zahrň svojim pokojom manželku, deti a jeho najbližších. Zaplň, prosíme to prázdne miesto, ktoré po ňom v jeho rodine teraz zostáva. Zaplň ho svojím pokojom a láskou. Nech je Tebe nášmu Tvorcovi i Spasiteľovi za jeho bohatý a tvorivý život vzdaná česť, chvála a vďaka. Amen!
Štefan Kvietik zomrel vo veku 90 rokov 21. marca 2025.
Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou... Žalm 23
Drahá zarmútená rodina, vážené smútočné zhromaždenie.
Štefan Kvietik je pre mnohé generácie divákov prototypom muža. Muža a hrdinu, ktorý je nositeľom pevných zásad a hodnôt, akými sú odvaha, neochvejnosť v slove, vytrvalosť, zmysel pre česť, veľkorysosť, ale tiež vášeň. Nebol takým len vo svojich filmových postavách. Takého ste ho poznali v živote aj v rodine.
Nebeský Otec stvoril srdce Štefana Kvietika s vášňou pre život. Všetko, čomu sa počas jeho naplneného života venoval, robil s vášňou. Vášeň pre život je Božou iskrou vloženou do nás, ktorá nás ženie vpred – hľadať odpovede na základné otázky života.
Ako muži často vnímame, že odpovede na tie najhlbšie otázky života nenájdeme doma v obývačke. Cítime, že sa nachádzajú niekde vonku, mimo nás, uprostred výziev života.
Niekto ich nachádza na Tatranských vrcholoch, v divokej prírode, iní v pracovných a životných výzvach.
Vášeň pre život, umenie a krásu života doviedla Štefana Kvietika nielen na tatranské vrcholy, ale aj na samotné vrcholky života. Stal sa legendou.
Avšak zo štítov hôr a výšin života musí každý z nás raz zostúpiť aj do tmavej doliny tieňov. V tej hĺbke temnej doliny sa nachádza niečo, pred čím ako muži utekáme - strach. Strach, že zlyháme, strach, že stratíme svoju hodnotu, že stratíme kontrolu nad svojim životom. Radšej preto utekáme na vrcholy hôr, do diaľok alebo k pracovným projektom.
Kým na vrcholkoch štítov sme obklopený ľuďmi, do doliny tieňov musí zostúpiť každý sám. Hoc obklopený ľuďmi, napokon tou dolinou odchádzame sami.
Avšak v tej temnote doline samoty napokon zistíme, že tam nie sme sami. Tento objav spomína aj žalmista. Hovorí: Nebudem sa báť, lebo Ty si tam so mnou. V tej hĺbke temnej doliny nás čaká Kristus. Tam ho môžeme stretnúť. On totiž do tej vlastnej hlbiny samoty pred svojou smrťou zostúpil tak hlboko, ako nikto iný. Zostúpil tam aj preto, aby nás tam raz mohol čakať. V tej temnej doline nás čaká ako náš Záchranca – náš Spasiteľ.
To je autentické miesto, kde s Ním môžeme spojiť svoj život, kde mu môžeme odovzdať nielen svoj strach, ale aj svoj život a z Jeho rúk môžeme prijať pokoj a nový život.
Dnes sa lúčime s vašim drahým manželom, otcom, starým i prastarým otcom, bratom, švagrom a kamarátom. Robíme tak s vierou, že náš brat Štefan sa v temnej doline svojho odchodu stretol so svojim Spasiteľom a v jeho náručí našiel skutočný pokoj a nový život.
Modlitba:
Nebeský Otec, chceme dnes aj napriek slzám a smútku povedať to jednoduché „ďakujeme“. Ďakujeme za život, ktorý sme poznali a ktorého sme boli súčasťou. S najbližšou rodinou ďakujeme za manžela, otca, starého otca, brata, švagra, priateľa, majstra slova, pedagóga, učiteľa i gazdu.
Buď ti vďaka za jeho vášnivé srdce muža, ktoré si Ty stvoril, aby si obohatil svet a náš život. Vďaka za manželskú lásku, lásku a obetavosť otca, za priateľstvo brata i vernosť kamaráta.
Ďakujeme za priestor, ktorý okolo seba vytvoril. Ten priestor bol tak široký, že sme sa tam vošli my všetci.
Vďaka Ti za jeho schopnosť nielen víťaziť, ale zároveň pomáhať k víťazstvu aj iným.
Odovzdávame Ti ho do Tvojich milostivých rúk so všetkými víťazstvami i prehrami života, vo vedomí, že najväčším víťazstvom je Tvoja láska a Tvoja milosť.
Často Ťa stretával uprostred majestátnej prírody, ktorú tak miloval. Stretával Ťa tam ako Tvorcu a darcu života. Dnes však vieme, že prechádzajúc dolinou tône smrti, Ťa mohol stretnúť ako svojho Záchrancu a Spasiteľa. A preto, je jeho život skrytý v Tebe, Bože.
Zahrň svojim pokojom manželku, deti a jeho najbližších. Zaplň, prosíme to prázdne miesto, ktoré po ňom v jeho rodine teraz zostáva. Zaplň ho svojím pokojom a láskou. Nech je Tebe nášmu Tvorcovi i Spasiteľovi za jeho bohatý a tvorivý život vzdaná česť, chvála a vďaka. Amen!
Štefan Kvietik zomrel vo veku 90 rokov 21. marca 2025.