Program rokovania SYNODY ECAV na Slovensku sa začal slávnostnými Službami Božími v priestoroch kúpeľov Nimnica. Kazateľom bol brat Jörg Schneider z partnerskej Evanjelickej krajinskej cirkvi vo Würtembersku. Preklad kázne vám prinášame v plnom znení.
SZ text I - 1Kráľov 19,1-9
NZ text II -Mk 1,32-39
SZ text I - 1Kráľov 19,1-9
NZ text II -Mk 1,32-39
Milé sestry a milí bratia,
motto Vašej výročnej správy „i zastal Ježiš“ otvára rozmanité pohľady na náš súkromný ale aj verejný cirkevný život. U Vás, ak som správne pochopil, išlo aj o to, že vojna zastavila Váš cirkevný a určite aj spoločenský život v tejto krajine. Najprv ste prežívali hrôzu. Potom fázu orientácie, hľadania konkrétnych úloh, fáza aktivity. A nakoniec výzva okamžite a vhodným spôsobom pomôcť prichádzajúcim ľuďom. U nás vo Württembersku sme nečakali, že vojna príde, alebo možno presnejšie: nechceli sme ju vidieť. Dôsledky pre náš spoločenský a cirkevný život sú ďalekosiahle, a rovnako aj pre naše teologické myslenie.
Rozmýšľať o tomto všetkom, je priveľa. Prinajmenšom u nás pretrváva nevyhnutná diskusia o tom, čo je to mier, ako ho vytvoriť a ako ho zachovať. Čo je spravodlivosť, čo a koho možno, ba treba násilím obhájiť? Akú hodnotu má ľudský život? To, čo sa ešte pred niekoľkými mesiacmi považovalo za relatívne nesporné odpovede, sa ukazuje ako prázdna škrupina. To, čo bolo teoreticky pravdivé, podrobuje realita novým skúškam. Včerajšie odpovede už nie sú dnešnými odpoveďami. Pokiaľ nechcete stagnovať a skamenieť - aj to je možná reakcia. Teším sa na vaše názory na tieto témy, na to, že budeme môcť do Württemberska priniesť vaše pohľady a skúsenosti. Sme odkázaní jeden na druhého, aby sme sa neustále rozprávali s Ježišom v modlitbe a nachádzali spôsoby myslenia a rozprávania podľa normy jeho evanjelia. Odpovede očakávame od cirkvi - od členov i nečlenov. Preto je potrebné, aby cirkvi medzi sebou komunikovali. Nepotrebujeme identické odpovede, pretože situácie sú rôzne. Potrebujeme však odpovede v rovnakom duchu. V duchu Ježiša, teda v duchu lásky.
Spôsob, akým Ježiš reaguje na situácie, je prekvapujúci. Z kontextu Vášho biblického hesla „...i zastal Ježiš“ a v súvislosti s čítaním v Evanjeliu podľa Marka, vyberám 2 veci: Poďme najprv s Ježišom cez Jericho: Ježiš zostane stáť. Preruší svoju chôdzu. Chcel ísť do Jeruzalema, pred očami má cestu a večerný cieľ s chladným nápojom. Potom ho však niečo preruší, odvedie od pôvodného úmyslu. Obracia sa ku konkrétnym ľuďom. Nepýta sa na teológiu. Pýta sa ich na ich potreby a priania. A z Markovho evanjeliového textu čítam: Ježiš sa nielenže nechá vyrušiť vo svojej chôdzi. On sám ju prerušuje. Utiahne sa do samoty. Vyhradzuje si čas a priestor, v ktorom sa rozpráva so svojím Otcom. Počas tohto času nie je k dispozícii svojmu spoločenstvu. Z modlitby osamote sa však vracia posilnený.
Pristavme sa trochu pri týchto dvoch úryvkoch. Obsahujú dva dôležité aspekty pre náš súkromný náboženský život a život v cirkvi.
Prvý: Núdza je núdza. Treba sa ňou zaoberať okamžite a bez otázok. Blížny nás k tomu vyzýva a neexistuje žiadna výhovorka. Ospravedlnenia kňaza a levitu boli fádne, Samaritán žiadne nepotreboval. Núdza je však nadmerná. Nielen v takýchto časoch. Sám Ježiš povedal: „Chudobných máte vždy pri sebe. Vždy by sme mohli a mali urobiť viac a viac. V požiadavkách reality sa môžeme aj stratiť. A možno by sme to aj mali urobiť. Možno by sme sa mali stať úplnými realistami.
Na druhej strane: Kde získame silu? Kde získame istotu? Kde získame odpovede? Kde získame úprimnosť? Našu odvahu? Naše vyznanie? Naše materiálne prostriedky? Kedy sa zamýšľame, aby sme sa len bezmyšlienkovite nehrali s realitou a nestratili v nej prehľad? Kedy si robíme plány, ktoré presahujú dnešok a zajtrajšok? Aké robíme rozhodnutia, ktoré nás v súkromí a ako cirkev postavia tak, aby sme mali budúcnosť v tomto svete? Najmä inštitúcia Cirkvi sa nemôže úplne minúť, aby nezanikla. Eliáš prakticky utiekol pred problémami - a v jeho prípade to bolo správne. Jeho misia, ktorú žijeme aj dnes, by sa inak náhle skončila a vyprchala. Potreboval impulz zvonka, aby sa mohol vybudovať - a ten impulz prišiel. Potreboval pokrm od Boha, aby dosiahol cieľ. Z čoho teda žijeme? Ako nájdeme rovnováhu medzi požiadavkami a nadmernými nárokmi? Ježiš je vzorom: našiel rytmus medzi činnosťou a reflexiou. Medzi činnosťou a modlitbou. Medzi chôdzou a státím. Medzi pôstom a hodovaním. Medzi oddanosťou a odstupom. A to všetko na ceste do Jeruzalema, až na kríž.
Myslím si, že Ježiš nemyslel len na seba, ale aj na svoje spoločenstvo. Zapojil svojich učeníkov do svojho vnútorného života a do toho, čo robil. Tak ako on bol neustále v rozhovore so svojím Otcom a so svojimi učeníkmi, aj my sa môžeme neustále a vrúcne obracať k nemu a k Otcovi. A môžeme a máme udržiavať vzájomný kontakt, povzbudzovať sa, navzájom si poradiť. Učeníci pri jedle alebo pri prijímaní nesedeli ticho a neodkláňali sa. Hovorilo sa, protirečilo, diskutovalo, čítalo a citovalo, počúvalo, súhlasilo, chápalo. A ľudia sa pozerali. Na Ježiša uprostred jeho cirkvi.
Preto by som chcel najprv povedať, že som rád, že württemberská cirkev má bratov a sestry v slovenskej cirkvi, s ktorými sa môže rozprávať a na ktorých sa môže pozerať. Ak môžem vysloviť želanie z tohto miesta, tak je to želanie, aby to tak aj zostalo. Sme odkázaní jeden na druhého, aby sme si sadli k Ježišovmu stolu a rozprávali sa s ohľadom na neho, možno aj vášnivo diskutovali, ale vždy so spoločným cieľom. Spoločne premýšľať, spoločne riešiť, spoločne uvažovať a modliť sa.
A ak môžem vysloviť ešte jedno prianie, bola by to modlitba:
Pane, ďakujeme Ti, že si umožnil, aby sa zišla táto synoda. Ďakujeme Ti, že ju môže počúvať aj hosť. Svojim Duchom veď toto stretnutie a rozhovory, inšpiruj procesy a rozhodnutia. Hovor do ticha, keď sa zdá, že niečo stojí a daruj silu v tichosti počúvania Tvojho Slova. Prosíme Ťa skrze nášho Pána a Tvojho Syna Ježiša Krista.
Amen