Ocenenie pre perzekvovaného Ľubomíra Marcinu

Ocenenie pre perzekvovaného Ľubomíra Marcinu

Na Slovensku si pripomenuli 34. výročie Nežnej revolúcie, ktorá viedla k pádu totalitného režimu. Prezident Peter Pellegrini a ďalší ústavní činitelia si uctili pamiatku obetí socializmu pri Bráne slobody v Bratislave. 

Na to, aby niektorí skončili v nemilosti, stačilo málo. Perzekvovaný bol aj diakon ECAV, Ľubomír Marcina, ktorý si na základnú vojenskú službu priniesol evanjelickú Bibliu. V pondelok, 17.11.2025 si pri pamätníku na Devíne prevzal ocenenie: Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky, 3. stupňa bronzovú. 

Záznam z podujatia si môžete pozrieť tu


Ľubomír Marcina vo svojom príhovore povedal:
"Stojím tu v tento pamätný deň spomínajúc, na november ´89, kedy som na provizórnej tribúne, na korbe vetriesky, stál na púchovskom námestí, vyspevoval žalmy a mojich krajanov, veriacich vyzýval k vernosti a vytrvalosti.

Pre moje kádrové posudky som nemohol študovať. Bol som perzekuovaný, lebo som zorganizoval autobusový zájazd pri výročí narodenia reformátora Martina Luthera do Wittenbergu, pod hlavičkou červeného kríža. Vtedy mi ozaj hrozilo skoro väzenie.

Potom na vojenskej službe, ako poddôstojník socialistickej armády, som si dovolil prechovávať Bibliu. Tá Biblia, nakoľko bola náboženská sloboda im neprekážala, prekážala im prvá strana, lebo na prvej strane bolo: Vydala Slovenská evanjelická cirkev Augsburgského vyznania v Spojených biblických spoločnostiach Londýn. Im stačil Augsburg, kde bol vtedy dislokovaný siedmy americký armády zbor a Londýn, mesto prehnitého kapitalizmu. V putách ma odviezli na výsluch do Prahy. A potom moja cesta pokračovala do vojenskej väznice Plzeň-Bory. Odtiaľ som po troch mesiacoch putoval na hranicu za trest, na čiaru, kde boli umiestnené vysielačky, ktoré mali za úlohu rušiť slobodnú Európu.

Veriacemu všetky veci slúžia na dobré. Aj tam ma asi chcel Pán Boh. V nedeľu o 10.tej hodine večer som počul hlásateľa, ktorý oznámil: Prepájame do chrámu svätého Štefana v Mníchove, odkiaľ priamym prenosom vysielame slovenskú svätú omšu. Celebruje otec Anton Hlinka. S odstupom šesť hodín znova prepájame do chrámu svätého Pavla v Toronte, odkiaľ priamym prenosom vysielame slovenské evanjelické služby božie a liturgie. Káže reverend Dušan Tóth, vtedajší predseda kongresu Slovákov, môj dobrý priateľ.

Ja nie, že som rušil, ale som ešte pridal decibely, aby sa signál ďalej šíril, aby tieto a mnohé iné programy boli prijímané dušami, srdciami hladnými po Božom Slove, nakoľko vtedy okrem múrov kostolov Slovo Božie nikde znieť nemohlo. Ja som s odstupom času bol v Toronte, kde mám veľa rodiny a v chráme som sa im prihovoril a poďakoval, za všetku misiu, ktorú tam konali.

Dnes, s odstupom času, na to všetko človek už len spomína na toto zlo, v tej dobe temna. Ale to všetko zlo na niečo dobré aj slúžilo.
Nadobudol som toľko síl, že som sa mohol postaviť do kňazskej služby evanjelickej cirkvi, vybudovať mnohé. A dnes je to už 30 rokov, čo konám službu v diakonii, v najväčšom zariadení evanjelickej diakonie na Slovensku, v Košeci, kde máme 70 ťažko postihnutých klientov a 45 zamestnancov.

Ďakujem za dnešné vyznamenanie, veľmi si ho vážim a vám všetkým prajem, aby tá doba slobody, ktorú máme, aby sme si ju vedeli vážiť. Aby sme Pánu Bohu boli vďační za všetko, za každý prejav jeho milosti, ktorú prijímame denno-denne, z Jeho milostivých rúk. Nech vás Pán všetkých bohato žehná. Ďakujem."