“Sám Ježiš povedal, že poznáte pravdu a pravda vás oslobodí. Takže máme tu aj taký dobrý teologický základ, ale myslím si, že je to výrok, s ktorým sa dokážu stotožniť aj sekulárni ľudia. Lži nás nie len uvádzajú do omylov a k nesprávnym rozhodnutiam, ale nás môžu vyslovene až zotročiť. Berú nám slobodu, pretože sa rozhoduje nesprávne a celkovo zhoršujú náš život.”
Ďalším hosťom PODCASTU “Moderná “PRAVDA” je brat Ondrej Kolárovský. Pôvodom je z Bratislavy, ale život ho odvial na východ Slovenska, kde žije už skoro 30 rokov. Spolu s manželkou majú štyri deti na prahu dospelosti. Skončil evanjelickú teológiu v Bratislave, potom išiel pracovať do Košíc na evanjelické gymnázium. Tam začínal ako obyčajný učiteľ, potom bol duchovný správca a neskôr sa stal farárom v novo-vzniknutom cirkevnom zbore Košice Terasa. Po 15 rokoch práce v tomto zbore prešiel do EVSka, Slovenského evanjelizačného strediska. Niekedy na otázku kde pracuje odpovedá, že je farár na voľnej nohe. To vzbudí záujem a Ondrej rád využije možnosť rozprávať o svojej viere a o EVSku. V EVS má na starosti projekt https://idea-list.sk/. Aj v ňom sa venuje otázke pravdy a prezentuje, že kresťanská viera je rozumný pohľad na život, že je to dobrý spôsob života.
Celú reláciu si môžete pozrieť tu:
Prečo si sa začal venovať téme dezinformácií, hoaxov a konšpirácií?
Som presvedčený, že pravda je dôležitá, že pravda oslobodzuje. Sám Ježiš povedal, že poznáte pravdu a pravda vás oslobodí. Takže máme tu aj taký dobrý teologický základ, ale myslím si, že je to výrok, s ktorým sa dokážu stotožniť aj sekulárni ľudia. Lži nás nie len uvádzajú do omylov a k nesprávnym rozhodnutiam, ale nás môžu vyslovene až zotročiť. Berú nám slobodu, pretože sa rozhoduje nesprávne a celkovo zhoršujú náš život.
Pravda zlepšuje náš život, prináša nám väčšiu slobodu, väčšie možnosti, takže preto je pravda dôležitá.
Vieme si zadefinovať tie jednotlivé slovíčka, ktoré sú možno často používané, ale mnohými ľuďmi nechápané? Dezinformácie, hoaxy, konšpirácie. Aký je v tom rozdiel?
Tieto slová, tieto pojmy sa používajú ako synonymá, aj keď pôvodne neznamenali úplne to isté. Stručne:
Dezinformácia je pôvodom ruské slovo a označuje falošnú informáciu, ktorá vznikla cielene s účelom naozaj pomýliť, uviesť do omylu protivníka, cieľovú skupinu.
Hoax mal pôvodne význam kanadského žartíku. Išlo teda o vymyslené falošné informácie, ktorých účelom nebolo uškodiť, ale skôr zabaviť, vystreliť si z niekoho. Dnes chápeme tento pojem širšie. Pripodobniť k hoaxu môžeme fake news, teda falošnú informáciu. Tieto dva pojmy sú z angličtiny.
Konšpiračná teória to je nejaké presvedčenie, že za udalosťami vo svete stojí nejaká skupina ľudí, ktorá ich riadi alebo ovláda, či ovplyvňuje dianie vo svete. Konšpirácie môžu mať rôznu podobu. Skupinu môžu prezentovať nejaké elity, možno židia, Amerika alebo nejakí slobodomurári a podobne.
Prečo niečo takéto negatívne vzniká na internete, na sociálnych sieťach? Ako k tomu dochádza a na čo je to potrebné?
Cielene vytvorená falošná informácia, má za cieľ zmiasť cieľovú skupinu, či už je to protivník alebo možno moji voliči, alebo zákazníci, ktorým chcem niečo predať. Jej cieľom je získať nejakú výhodu: vojenskú, politickú, mocenskú alebo prípadne finančnú. Niektoré hoaxy vznikajú naozaj ako vtip, ľudia mu uveria a šíria ho, ako keby to bola realita. Takže hoaxy môžu vznikať aj takýmito nejakými chaoticko-náhodnými spôsobmi. Isté množstvo takýchto falošných informácií môže vznikať jednoducho z nejakých predsudkov, ktoré máme, to sú konšpiračné teórie. Možno niekto povie, že je antisemita, lebo židia všetko ovládajú. Naše presvedčenie alebo predsudky môžu viesť k tomu, že sme náchylnejší k šíreniu takýchto falošných informácií alebo aj k ich vytváraniu. Na tento fenomén sa musíme pozerať komplexne, určite to nie je čiernobiele.
Určite je tiež dôležité pozrieť sa na tú skupinu, ktorá tie konšpirácie alebo hoaxy šíri. Určite, Mali by sme sa spýtať: Čo je jej cieľom? Komu to prospeje? Akým spôsobom to niekomu prospieva?
Je ten prospech väčší ako to ublíženie alebo miera ohrozenia človeka? Stojí im to za to?
Niekto na tom získava. Toho netrápi komu, akým spôsobom a do akej miery ubližuje. Čiže porovnávať to nie je na mieste. Samozrejme, že to niekomu ubližuje, ale niekto iný zase získava tú výhodu.
Prečo sú konšpirácie alebo hoaxy úspešné? Prečo a ako dokážu človeku zmeniť mienku, názor?
Problém je v tom, že máme radi jednoduché odpovede. Také asi dva dôvody by som vypichol: máme radi jednoduchý svet a jednoduché odpovede a máme tendenciu aj k zjednodušovaniu. Keď mi niekto prináša nejakú jednoduchú odpoveď, som náchylnejší ju prijať, pretože ju viem ľahšie uchopiť. Je to jednoduchšie ako hľadať nejakú komplexnú odpoveď, ktorá má zaťažuje mentálne a neviem sa v tom celkom zorientovať. Je to jednoduchšie ako žiť v nejakej neistote alebo si priznať, že niečomu nerozumiem .Chceme mať veci pod kontrolou, takže máme náchylnosť k jednoduchým odpovediam. Niekedy tie jednoduché odpovede môžu byť správne, ale nie vždy. Tretia vec je, že každý z nás má nejaké presvedčenie, nejaké hodnoty, nejaký pohľad na svet. Ak informácia, ktorá ku mne prichádza, korešponduje alebo rezonuje s mojím pohľadom na svet, tak som náchylnejší ju prijať a potom aj ďalej šíriť. Vtedy som ochotný podceniť mieru kontroly, veď to súhlasí s tým, čo už viem.
Môžeme nazvať tie hoaxy alebo konšpirácie akýmsi instantným riešením? Instantnou odpoveďou? Je to taká rýchla instantná polievočka? Chutiť ti možno bude menej ako ten vývar od babičky, ktorý sa päť-šesť hodín pripravuje, ale je to niečo rýchle a niečo ľahko prijateľné?
Úplne súhlasím s tým, ako si to opísala. Ja by som možno povedal, že to možno aj chutí lepšie, pretože to korešponduje s mojimi vopred nastavenými hodnotami a pohľadom na svet. Ak je však tá informácia, ktorá ku mne prichádza, v nejakom konflikte s mojimi názormi, tak to mi práveže nechutí a oveľa ľahšie ju odmietam. Dokonca existuje aj taký zaujímavý výskum, podľa ktorého to, že sa vystavujeme opačným názorom, neznamená automaticky že si rozvíjame kritické myslenie a že sme nejakí náchylnejší porovnávať a zvažovať aj iné alternatívy. Vystavovanie sa opačným názorom môže vieš aj k tomu, že sa len utvrdzujeme v tom vlastnom názore.
Takže to je taký paradox a možno aj frustrujúce, že ak ľuďom odporúčame, aby si vypočuli iný názor, študovali danú tému, oni sa často dostávajú ešte hlbšie k tomu, aby sa vo svojej pravde upevnili..
Stále si myslím, že je to správny návrh, lebo čo iné môžeme robiť? Študuj aj iné možnosti, porovnaj si tie alternatívy. Nesmieme byť ale naivní a očakávať, že to automaticky povedie k zmene názoru toho druhého človeka.
Máš ty vo svojej nedávnej minulosti skúsenosť s konkrétnym hoaxom, ktorý si si preveroval alebo ktorý ťa nachytal?
Nespomeniem si teraz na nejaký konkrétny prípad a ani sa nebudem priznávať, aby som si hanbu nevyrobil, ale každý človek sa nejako vyvíja a musím priznať, že som sa nachytal na tom, že som prezdieľal nejakú informáciu, o ktorej som neskôr zistil, lebo ma niekto upozornil, že toto bola falošná informácia. Aj to bola jedna z príčin, prečo som začal viac študovať a dávať si viac pozor. Považujem sa za rozumného človeka, to asi každý a teda aj ja si musím dávať pozor, pretože nechcem byť šíriteľom falošných správ, nechcem druhých ľudí uvádzať do omylu. Je to veľmi jednoduché. Informácia povedzme vyskočí na sociálnej sieti, ja sa s ňou viem rýchlo stotožniť, rýchlo ju prezdieľam a pritom nemusí byť celkom korektná.
Vďaka za priznanie. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že každý jeden z nás je nachytateľný. Príchodom umelej inteligencie sú tie fake news oveľa ťažšie čitateľné.
Rád používam jeden príklad: Istá žena má 31 rokov, je slobodná, priamočiara, bystrá vyštudovala filozofiu a ako študentka sa zaujímala o témy diskriminácie a sociálnej spravodlivosti. Tiež sa zúčastňovala demonštrácií proti jadrovým zbraniam.
No a teraz máme vyhodnotiť, ktorá možnosť opisu tejto mladej ženy je pravdepodobnejšia: a) žena pracuje v banke,
b) žena pracuje v banke a je aktívna vo feministickom hnutí.
Možno odpoveď poznáte, ale pravda je taká, že 85% ľudí uvedie, že pravdepodobnejšia je tá druhá možnosť, že pracuje v banke aj je aktívna vo feministickom hnutí.
Tu sa priznávam, nachytal som sa aj ja. Keď som tento príklad uviedol na seminári, naozaj drvivá väčšina ľudí uviedla možnosť b. To nám dokazuje, že sme náchylní podliehať nejakým klamom alebo našej intuícii. Neurobíme ten krok späť, aby sme sa zastavili a zamysleli nad tým, čo je logickejšie. Väčšiu pravdepodobnosť prisúdime automaticky možnosti, ktorá má dve podmienky. Síce nevieme, kde je pravda, ale pravdepodobnejšie je, že pracuje aj v banke a je aktívna aj v tom hnutí. Na seminári boli aj takí, ktorí odpovedali správne a to ma zase videlo do pokory. Myslím, že to je jeden z takých dobrých východísk, ako rozlišovať, čo je pravda a čo nie. Priznať si, že neviem všetko, musím byť pokorný a poučiť sa aj z omylu.
Čo by sme mohli našim divákom, čitateľom alebo poslucháčom odporúčať? Čo treba robiť, aby sme si tie fakty na internete overovali?
Určite je dobré čítať knihy, nejaké materiály, možno navštíviť nejaké školenia alebo pozrieť si nejaké videá, ktoré túto tému riešia. Je dôležité rozpoznávať sa a rozoberať, akým rôznym omylom a klamom sme podľahli. Aj vďaka tomu, že nie vždy sme racionálny alebo natoľko racionálny, ako si o sebe myslíme. Často sa rozhodujeme emotívne a intuitívne na základe čoho môžeme rýchlo skĺznuť do omylu. Zároveň je dôležité klásť si správne otázky… A to sa tiež môžeme naučiť. Napríklad: Kto je autorom informácie? Komu šírenie tej informácie prospeje? Bola tá informácia zverejnená v dôveryhodnom médiu? Sú uvedené nejaké zdroje, z ktorých autor čerpá? Sú v správe nejaké pravopisné chyby, preklepy?
Dôležité je samozrejme aj rozvíjať kritické myslenie, ktorého dobrým východiskom je už spomínaná pokora. Mali by sme si vedieť priznať chybu. Každý z nás má svoje limity.
Poznať základy logiky. V minulosti to nebolo samozrejmé. Naše deti by sme mali vzdelávať aj v tých základoch logiky. Ak je A to a B je to, či z toho naozaj vyplýva C.
Dôležité je aj rozprávať sa s ľuďmi, ktorí majú iný názor. To zároveň neznamená, im ho ja musím zmeniť. Určite v tom celom môžeme rásť, učiť sa a nemusíme zostať tam, kde sme. Cielenie na tom treba pracovať a k tomu by som rád povzbudil aj ostatných.
Určite by sme mali na sebe pracovať, pomáhať zabraňovať šíreniu dezinformácií a podobne. Čo teda treba robiť napríklad aj pri šírení pravdy?
Verím, že aj tento podcast môže byť dobrým podnetom, aby sme sa zastavili a zamysleli. Asi pre toto, to aj robíme. Aby sme na to ľudí upozornili. Potrebujeme si to znovu a znovu pripomínať. Potom sa naučím, že nebudem podávať ďalej informáciu, hoci sa mi môže páčiť, pokiaľ si nie som istý alebo s veľkou mierou pravdepodobnosti si nie som istý, že je korektná. Vtedy môže tá falošná informácia skončiť u mňa a ja nebudem ten, kto ju podá ďalej.
Rád by som ešte upozornil, že možno netreba vždy protiargumentovať, ale skôr klásť dobré otázky. Argumenty málokedy fungujú, viac môžu fungovať otázky: Odkiaľ to máš? Na základe čoho to tvrdíš? Kto ti to povedal? Kde si sa to dočítal? Prečo sa ti zdá táto informácia správna? Pretože fakty môžeme mať tie isté, ale my sami ich rôzne interpretujeme, vysvetľujeme. Problém často nie je vo faktoch, ale v tom, ako ich vysvetľujeme, ako ich podávame, ako ich meníme a podobne.