Moderná "PRAVDA": Ako rozlíšiť "pravdu" od faktov

Moderná "PRAVDA": Ako rozlíšiť "pravdu" od faktov

Ďalšou hostkou PODCASTU “Moderná “PRAVDA” je Nikola Synak, veriaca žena, manželka, dcéra a už rok aj matka. Je dlhoročná pracovníčka s deťmi a mládežou. Najskôr sa im venovala ako dobrovoľníčka, teraz je to jej práca. Na čiastočný úväzok je zamestnaná v Detskej organizácii FÉNIX, o.z.. Niekoľko rokov svojho života sa venovala téme dôveryhodných a nedôveryhodných správ a s touto témou ukončila aj doktorandské štúdium.

Celú reláciu si môžete pozrieť tu: 



Vo svojej dizertačnej práci si sa venovala téme zdravia. Možno by si nám mohla ozrejmiť moment z vajíčkom…

Nakoľko tých správ, ktorým môžeme a nemôžeme dôverovať je veľmi veľa, tak bolo potreba tú tému nejako zúžiť a ja som sa zamerala na tému zdravia. Počas štúdia rôznych článkov o tom, čo lekári odporúčajú, neodporúčajú, čo pre nás je a nie je zdravé, bola aj taká zaujímavá téma s vajíčkami. V osemdesiatych, deväťdesiatych rokoch bolo propagované, že vajíčka sú zdravé. Treba ich veľa jesť, každý mal doma sliepočky. Potom prišla informácia, že vajíčka obsahujú vysoký cholesterol a tak ich ľudia prestali jesť. Pred pár rokmi sa to opäť zmenilo a najnovšie výskumy hovoria, že dve/tri vajíčka za týždeň, prípadne vajíčko denne, je úplne v poriadku, lebo nemá až taký zlý dopad na ten cholesterol, sme si mysleli a zároveň vajíčka obsahujú bielkoviny, ktoré sú veľmi dôležité pre naše zdravie. 


Na obyčajnom príklade sme si ukázali, že tie fakty sa menia…Našou dnešnou témou je rozlíšenie pravdu od faktov. Aký je v tom teda rozdiel?

Pravda dokáže byť subjektívna. Veľmi záleží na tom, kto tú pravdu hovorí, kto si myslí, že tú pravdu má a ako ju prezentuje. Fakty sú nejakým vedeckým spôsobom získané údaje, ktoré sú podložené nejakými dlhodobými alebo možno aj krátkodobými dátami, číslami. Majú konkrétnu postupnosť a je to teda v poriadku, že sa tie fakty menia. Veda ako taká sa vyvíja. To, čo sme pred niekoľkými rokmi o vajíčkach nevedeli, lebo sme nemali také prístroje, technológiu, dnes to už vieme povedať. Čiže to je ten vývoj. Fakty sa meniť môžu, ale vždy sa menia nejakým konkrétnym spôsobom. 

Ďalší rozdiel medzi faktami a “pravdou” je, že “pravda” je niečo, čo vám človek hneď povie ako príbeh, toto sa stalo a takto to je, takto to funguje, ale k faktom častokrát vedie dlhšia cesta, je to nejaký proces. Niekedy názor alebo ten príbeh predbehne fakt a kým dôjde k vysvetleniu, ten príbeh je už vo svete…


Takto vznikajú hoaxy?

Áno, zjednodušene povedané. Zaujímavé na hoaxoch je, že to nie je vec modernej doby. Hoaxy sú niečo, čo tu je už celé tisícročia. Hoax je v podstate nami neoverená informácia. Pred príchodom internetu sa mohlo stať, že hoax vznikol, ale šíril sa len vo vašej dedinke a v dedine doprava v dedine doľava. Dnes, keď sa niečo napíše na internet, tak do pár minút to obehne celý svet. To je to, čo nám zmenilo vnímanie informácií, hoaxov a faktov.

S príchodom sociálnych sietí sa dosah hoaxov rozšíril ešte viac. Dnes ľuďom stačí jedno-dve kliknutia a tú neoverenú správu zdieľajú ďalej. Častokrát to nerobia úmyselne, v snahe vystrašiť niekoho, alebo nahnať strach, alebo získať peniaze. Skôr je to o tom že: “Aha, toto sa určite niekde deje, potrebujeme varovať našich blízkych, aby si dávali pozor a dám zdieľať”. Mnohokrát si ľudia neprečítajú celý ten článok, prečítajú si len nadpis, ktorý je naozaj odstrašujúci, takzvaný clickbait. To znamená, že ťahá našu pozornosť, aby sme naňho klikli a takéto články potom zbierajú peniaze.


V minulosti, keď sme potrebovali získať aktuálne informácie, pustili sme si televízne noviny. Dnes ich mnohí starí rodičia nepozerajú, pretože im neveria, myslia si, že sú zmanipulovane a jediný ich zdroj informácií sú sociálne siete. Čo s týmto?

Internet vie byť naším veľkým pomocníkom, je to nástroj. Ako s každým nástrojom sa s ním však musíme naučiť pracovať. Tak ako sa deti učia pracovať s nožom, s nožnicami od malička, tak by sme mali myslieť na to, že sa treba učiť pracovať aj s internetom. A dnes už treba vedieť pracovať aj so smartfónom, aj s umelou inteligenciou. 

Tu by som odporúčala, obzrieť sa vo svojom okolí, kto by sa potreboval dovzdelať v používaní internetu a venovať im ten čas. Mladí ľudia by si mali nájsť čas pre svojich starých rodičov, pre svojich rodičov, táto investícia sa im vráti. 

Poznáme základné triky a tipy ako si môžeme overiť, či je tá informácia natoľko dôveryhodná, že ju môžem posunúť ďalej, že aj ja sám jej môžem veriť. 

Pri písaní svojej disertačnej práce o zdraví som našla mnohé rozsiahle články o tom, ako liek na rakovinu príde toto leto. Ľudia to čítali, zdieľali na sociálnych sieťach, ale nikto si nepozrel, že ten článok bol napísaný v roku 2018 a že autor je neznámy. Toto sú tie detaily, ktoré nám môžu pomôcť dešifrovať správnosť textu. 

Výhoda televíznych novín je, že poznáme mená redaktorov. Sú to konkrétne osoby, ktoré nám tú informáciu prinášajú. Títo ľudia by tú informáciu nehovorili, ak by to nemali niečím podložené. S tou reportážou strávili celý deň, robili rozhovory a hľadali informácie o danej téme. Na internete je naozaj veľmi jednoduché si sadnúť, napísať v podstate čokoľvek a publikovať to.


Teraz veľmi podpásová otázka. Čo mám robiť ja, ak niekto v mojom okolí podľahne dezinformáciám, nechá sa zmanipulovať a konšpiračná teória je to, čím žije? Ako mám v tomto prípade postupovať, aby som ho nezranila? Aby mi začal dôverovať, aby si tie fakty začal overovať on sám?

Myslím si, že každý z nás by v rodine alebo medzi svojimi blízkymi vedel nájsť aspoň jednu takúto osobu. Keď nad týmto niekedy premýšľam, tak mi napadá verš z Prvého Listu Korintským: “Nech sa všetko deje medzi vami v láske.” Takže odporúčam pristupovať naozaj láskavo a nesnažiť sa presvedčiť druhú stranu o tom, že ty nemáš pravdu, ja ju mám. Nemali by sme sa snažiť vyhrať ten spor, nebrať to ako spor. 

Mali by sme skôr počúvať, čo je za tým? Prečo ten blízky človek, alebo možno aj niekto cudzí na ulici, tomu verí… Možno len je dlhodobo nevypočutý, možno sa oňho nikto nezaujíma a tá konšpirácia mu dáva zmysel v tom že: “Aha, tak pre toto na mňa nikto nemá čas, pre toto na mňa nikto nemyslí, pre toto sa mi v živote nedarí.” Venujme sa jeden druhému, počúvajme sa, rozprávajme sa, vráťme slušnú debatu medzi ľudí. Možno časom aj oni prehodnotia ako, alebo prečo, nad tým tak uvažovali. 

Profesor Daniel Kahneman hovorí, že náš mozog má nejaké kapacity a určitú energiu, ktorú dokáže na prijímanie informácií za deň vydať. To, čo je ako keby už nad rámec v daný deň, automaticky dáva do koša. To znamená, že ak človek ide ráno do práce, popoludní sa vráti, potom sa potrebuje starať o deti a o domácnosť, informácie o situácii v politike, v zdravotníctve, v školstve, nazvime ich verejné témy, už nemá kapacitu spracovať. Vo chvíli únavy už len automaticky vyberá informácie, ktoré sú v súlade s tým, čo už predtým vedel. To znamená, že ak sa človek prvýkrát stretne s informáciou, ktorá je falošná alebo hoax, mozog si ju zapamätá ako prvú a správnu a čokoľvek, čo tomu odporuje, automaticky dáva preč, aby uľahčil tomu premýšľaniu. 


Z tohto si beriem aj pre seba. Keď som unavená, môj mozog už nemá kapacitu, tak nemám čítať správy.

Alebo ak áno, veľmi vedome musíme ísť, čítať a premýšľať. A to je niečo, čo častokrát už po tej 8 hodinovej práci plus starostlivosť o blízkych a domácnosť, už nezvládame. 


Je to u mladej generácie iné v porovnaní s tými staršími?

Mladí v tom možno vedia lepšie chodiť. Omnoho rýchlejšie sa zorientujú a pochopia, ako funguje webová stránka, na ktorú isa preklikli, keď otvorili nejaký článok. Vedia tiež rýchlejšie vyhodnotiť, či niečo dôveryhodné je alebo nie. Veľký vplyv na to určite má aj fakt, že oni už vyrastajú s tými telefónmi v ruke. Pri tej staršej generácii je to možno o tom, že oni už majú nejaké skúsenosti zo života, majú nejaké situácie ktorými si prešli, ktoré zažili a častokrát potom už na základe nich hodnotia ďalšie informácie. Preto je pre nich oveľa jednoduchšie spadnúť do toho pocitu, že niekto iný im nechce dopriať, že niekto iný je za tým, čo sa deje.


Čo máme teda robiť, aby sme odlišovali “pravdu” od faktov? Ako máme postupovať?

Určite jeden z tých dobrých krokov je, aby mladší pomáhali starším zorientovať sa v tých informáciách na sociálnych sieťach a na internete. Je dôležité hľadať autora, dátum, kedy to bolo napísané alebo nahraté, lebo aj to nám dáva nejaký kontext informácií. Takisto je veľmi dôležité sledovať cieľ. Pýtať sa, aký je zámer autora? Prečo to píše? Chce ma len informovať o situácii alebo chce šíriť strach? Chce získať peniaze, keď píše o tom, ako výskumníci zistili, že toto jedlo nie je dobré a na konci mi odporúča kúpiť nejaké jeho vyživovacie tabletky? Premýšľajme nad tým, prečo ten článok vznikol… A tiež je veľmi dôležité vedieť, či sa daný odborník tej téme venuje dlhodobo, alebo práve dnes/včera začal. 

A ešte jedno upozornenie: pravdepodobnosť, že niečo s niečím súvisí, je častokrát omnoho väčšia, ako to, že niekto za tým stojí.