Domáca pobožnosť na Nový rok (1. január 2023)

Domáca pobožnosť na Nový rok (1. január 2023)

Pieseň ES 69
 
            Čuj naše prosby, Pane neba, zeme, keď do nového roku vstupujeme, nám všetkým cestu svojím svetlom osvieť, Duchom nás posväť.
 
Čítanie Božieho slova z R 10, 9 - 13
 
            „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený. Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Dnešným dňom sme vstúpili do nového roka. Je to deň, kedy si ľudia prajú všetko dobré, dávajú si rôzne sľuby, robia si plány, uvažujú o budúcnosti a kresťania sa v modlitbách zverujú do Božích rúk. 
 
Obrezanie Pána Ježiša
            Cirkevná tradícia pritom dnešný deň spája s udalosťou obrezania Pána Ježiša Krista. Nie je to náhoda. Veď v Izraeli musel byť každý chlapec obrezaný a to na ôsmy deň, čo je práve dnes. My sme však akosi zatlačili túto udalosť do úzadia a na Nový rok radšej hovoríme o nových začiatkoch, aj keď s Bohom. Skúsme však dnes zamerať našu pozornosť na to, čo sa to vtedy dialo a aký to má význam pre nás.
 
Obriezka ako vyznanie.
            Obriezka bola vo všeobecnosti chápaná ako vonkajší znak príslušnosti človeka k izraelskému národu a tak aj k ľudu Hospodinovmu. Bola vonkajším znakom toho, čo sa malo diať vo vnútri človeka – totiž že človek patrí Bohu. Navyše bola vykonávaná síce doma ale v kruhu širokej rodiny, takže bola aj aktom, v ktorom sa rodičia verejne priznávali k Bohu a priznávali k Nemu aj svoje dieťa.
 
Obriezka ako znamenie sľubu
            Zároveň bola obriezka znakom zmluvy. Prvý ju dostal Abrahám, ktorému Boh prisľúbil veľké potomstvo. To malo byť zavŕšené Ježišom Kristom, lebo aj Spasiteľ sveta mal vzísť z potomstva Abrahámovho. Obriezka preto mala po celé generácie príslušníkom národa pripomínať tento sľub a povzbudzovať ich v očakávaní Mesiáša.
 
Dnes už nie
            Prečo dnes už obriezka nie je potrebná? Z dvoch dôvodov. Jednak preto, že Mesiáš už prišiel, sľub o početnom potomstve, zavŕšenom v Ježišovi Kristovi sa naplnil a tak už niet na čo čakať a jednak Mesiáš neprišiel vykúpiť iba Izrael ale všetky národy a tak príslušnosť k Nemu už nie je vyznávaná skutkom obriezky ale vierou a slovom.
 
Súkromná viera
            Apoštol Pavol nás dnes nabáda, aby sme svoju vieru – ak ju máme v srdci – ústami vyznávali. To je v protiklade s tými, ktorí považujú vieru len za súkromnú vec a myslia si, že o nej netreba hovoriť. Nechávať si vieru v Pána Ježiša len pre seba nie je biblické a je to nepredstaviteľné rovnako ako bolo v Izraeli nepredstaviteľné obrezať dieťa tajne doma a nikomu o tom nepovedať. Bol by to nezmysel a nikomu by to ani nenapadlo. Rovnako utajovať vieru je nezmysel.
 
Spasenie
            Pavol dokonca celé spasenie podmieňuje vierou vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista a vyznávaním tejto viery. Len ak sa človek aj verejne hlási k Ježišovi Kristovi – a to k tomu vzkriesenému – môže mať istotu večného života, ktorý ponúka Vzkriesený tým, čo v Neho veria a vyznávajú Ho.
 
Výnimočnosť vyznania
            Tak sa dostávame k otázke, či boli Židia v Božích očiach výnimoční? Na začiatku určite áno, veď Boh si ich vyvolil, aby boli kňazským národom pre všetkých ostatných. Ich forma vyznania viery – teda obriezka – bola považovaná tiež za výnimočnú a Židia boli na svoju vieru i na svoj spôsob jej vyznávania hrdí, ba neraz až namyslení. Vo svojej hrdosti šli až tak ďaleko, že samotnú obriezku považovali za záruku všetkých benefitov, ktoré Boh svojmu ľudu môže dať.
 
Zbúrané hranice
            Pavol však búra hranice. Tým, že za záruku spasenia neoznačuje obriezku ale vieru vo Vzkrieseného a jej vyznávanie, prichádza k záveru, že v Božích očiach už Židia nie sú viac ako ostatní. Veď každý, kto srdcom verí a ústami vyznáva Pána Ježiša bude spasený. Preto už nie je ani Žid ani Grék, lebo srdcom veriť a ústami vyznať Ježiša môže každý.
 
            Dnešná udalosť obrezania Pána Ježiša nám nie je pripomínaná preto aby sme hľadeli na obriezku ako na niečo, čo je dnes už zbytočné ale aby sme na ňu hľadeli ako na akt, ktorým ľudia Ježišovej doby – vrátane Jeho rodiny – s najväčšou prirodzenosťou vyznávali svoju vieru a hlásili sa k Bohu. Práve tento rozmer obriezky majme na pamäti v dnešný deň, kedy vstupujeme do nového roka a ten nám do cesty postaví množstvo príležitostí k tomu, aby sme vyznali alebo popreli svoju vieru v Ježiša Krista. Ako naše novoročné prianie si preto pre celý tento rok prajme, aby sme stále v Pána Ježiša Krista srdcom úprimne verili a ústami Ho vždy verne vyznávali. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, dnes vstupujeme do nového roka a netušíme, čo nám v našom duchovnom živote pripraví. Možno s Tebou prežijeme mnoho hlbokých duchovných zážitkov, ktoré nás povzbudia vo viere, no možno budeme neraz postavení do situácie, kedy by sme mali svoju vieru v Teba neochvejne vyznať. Prosíme Ťa, obdar nás svojim Duchom, aby sme srdcom v Teba verili a ústami Ťa vždy vyznávali a tak dosahovali spasenie. Kiež je pre nás samozrejmé a prirodzené hlásiť sa k Tebe vždy a všade a dávať tak svetu poznať, že sme Tvoji. Daj nám k tomu sily i odvahy a potom z toho veľa radosti. Amen. 
 
Pieseň ES 70
 
            Daj, nech sa nám dobre vodí tohto roku nového, Pane, daj, nech každý chodí v šľapajach Syna Tvojho. Tebe sa oddávame so všetkým, čo len máme, ó, ráč sa znovu zmilovať, nový život nám darovať.