Pieseň ES 503
Bohu zver svoje cesty i všetky ťažkosti, utíši ti bolesti z otcovskej milosti, On, ktorý múdro riadi, spravuje celý svet, On pravicu podá ti, a vyvedie ťa z bied.
Čítanie Božieho slova z Jer 1, 4 - 10
„Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“
Milí bratia a sestry!
Dnes sme otvorili Bibliu na stránke, kde začína pomerne rozsiahla kniha proroka Jeremiáša.
Kto bol Jeremiáš
O prorokovi Jeremiášovi vieme, že bol synom Chilkiju -kňaza z Anatótu. Anatót bola malá osada asi 7 kilometrov severovýchodne od Jeruzalema. Nevieme, či Chilkija aj konal svoju službu v Anatóte alebo či v Anatóte len býval a svoju službu konal v Jeruzaleme. V každom prípade vieme, že žil v časoch kráľa Joziáša a práve v posledných rokoch jeho vlády prehovoril Hospodin k Jeremiášovi.
Kráľ Joziáš
Kráľ Joziáš je v izraelských dejinách významnou postavou. Bol to kráľ, ktorý mimoriadne posilnil postavenie krajiny a zaviedol mnohé reformy. Tou najdôležitejšou bola reforma náboženského života. Kráľ Joziáš dal opraviť jeruzalemský chrám a následne ho vyčlenil ako jediné legálne miesto pre prinášanie obetí. Všetky ostatné svätyne v krajine sa tak stali už iba miestom zhromažďovania. Tak si začal chrám v Jeruzaleme získavať svoju mimoriadnu úctu a jedinečnosť. Po smrti kráľa Joziáša však nastal koniec pokojných časov a národu hrozili nebezpečenstvá od okolitých veľmocí. Jeremiášova služba sa tak stala naliehavou a burcujúcou.
Hospodin sa predstavuje
Na sklonku života kráľa Joziáša prvýkrát prehovoril Hospodin k Jeremiášovi. Všimnime si však, že sa nepredstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, ktorý vyviedol ľud z Egypta. Takto a podobne je to na mnohých iných miestach. Tu sa Hospodin predstavuje skutkami, ktoré vykonal priamo na Jeremiášovi: poznal som ťa, utvoril som ťa, posvätil som ťa, určil som ťa. Hľa, všetko sú to slovesá, ktoré poukazujú na to, že Boh je Boh konajúci. A nie len to. Boh koná priamo pri človeku a pre neho. Skôr ako si to vôbec Jeremiáš vedel uvedomiť, Hospodin ho už poznal, posvätil a určil mu poslanie. Tak aj pri nás Pán koná svoje dielo, aj keď my o tom ešte nevieme.
Výhovorky
Jeremiášove výhovorky nám silno pripomínajú Mojžiša, ktorý sa tiež pred horiacim krom vyhováral na neschopnosť presvedčivo hovoriť. Aj Jeremiáš sa bráni, odvolávajúc sa na to, že je primladý a nevie hovoriť. Tu si však nepredstavujme mladý vek a neschopnosť pekne formulovať myšlienky. Originálny text naznačuje, že Jeremiáš myslí skôr duchovnú mladosť a obsah slov. Teda cíti sa byť nezrelý na takú službu a nevie, čo by vlastne mal hovoriť.
Neistota
Jeremiášovo rozpoloženie si vieme dobre predstaviť. Veď aj my máme často pocit, že veľa vecí nevieme, že sa v otázkach viery, Písma či náboženstva nevyznáme na 100%, že nedokážeme pri obhajobe svojej viery či diskusii o nej vytiahnuť tú správnu myšlienku či citát. Je to prirodzené a pozná to nie len každý kresťan, ale aj každý kňaz i biskup. Veď Božie cesty nie sú naše cesty a Jeho myšlienky nie sú naše myšlienky, preto ich spoznávanie je cesta, na ktorej niekto prejde dlhý a iný zasa len krátky úsek, no nikto nemôže povedať, že spoznal a pochopil všetko. Aj ten najsčítanejší kresťan, najvýrečnejší kazateľ alebo najhĺbavejší biskup je závislý na Božej milosti a miere Božieho Ducha. Je závislý na tom, čo mu Pán Boh odhalí, čo mu dá spoznať a aké slová mu vloží do úst a mysle, keď treba hovoriť.
Uistenie
To platí aj pre Jeremiáša. Nech by bol akokoľvek dospelý alebo skúsený v reči, nestačilo by to na úlohu, ktorú má pre neho Hospodin. Boh sám sa však dotýka jeho úst a hovorí: „Dal som ti do úst svoje slová!“ Tak človek začína hovoriť to, čo chce Hospodin. Prosba o takýto Boží dar je – alebo by mala byť – každodennou modlitbou kresťana i kňaza.
Poslanie
Všimnime si napokon aj to, k čomu je Jeremiáš poslaný. Sú to štyri slovesá, ktoré hovoria o deštrukcii: vytŕhať, rúcať, hubiť a búrať. Áno, aj k tomuto posiela Hospodin. Avšak to nie je konečný cieľ. Po vytrhnutí zlého, sa má na uvoľnené miesto dostať nové -- dobré, preto posledné dve slovesá sú konštruktívne a prorok má potom, čo vytrhne, zrúca, vyhubí a zbúra zlé, budovať a sadiť dobré.
Reč cirkvi nie je a nemôže byť len o Božej láske a žehnaní. To je až druhá stránka. Najprv musí byť reč o pýche, neposlušnosti, egoizme a hriechu. Musí znieť výzva na ich odstránenie. Až potom môže prísť budovanie a sadenie, až potom môže byť reč o odpúšťajúcej Božej milosti a o obeti Ježiša Krista, ktorý za naše hriechy zaplatil. Ak by sme popierali svoju hriešnosť, popierali by sme aj význam Kristovej smrti. On však prišiel hľadať a spasiť hriešnikov a tak len vďaka Nemu sa môžeme radovať nie z toho, že hriechov nemáme ale z toho, že nás za ne nečaká večná smrť, ak ich zložíme na plecia nášho Spasiteľa. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si umrel za nás a zaplatil tak za naše hriechy, vytrpel trest, určený nám. Prosíme Ťa, daj aby sme si uvedomovali svoje previnenia a tak viac rozumeli, aká veľká vec sa to stala na Golgote. Nech nás toto poznanie povzbudzuje k tomu, aby sme svoje hriechy zložili na Tvoje plecia a tak skladali v tebe nádej večného života, ktorý je nám pre Tvoje zásluhy prisľúbený. Amen.
Pieseň ES 334
Z hlbokosti k Tebe volám, čuj, Bože, smutný môj hlas, praj sluchu úprimným slovám, skloň sa ku mne, pomôž včas; veď ak vidíš len neresti, previnenia, neprávosti, kto pred Tebou obstojí?
Bohu zver svoje cesty i všetky ťažkosti, utíši ti bolesti z otcovskej milosti, On, ktorý múdro riadi, spravuje celý svet, On pravicu podá ti, a vyvedie ťa z bied.
Čítanie Božieho slova z Jer 1, 4 - 10
„Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil - znie výrok Hospodinov. Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil.“
Milí bratia a sestry!
Dnes sme otvorili Bibliu na stránke, kde začína pomerne rozsiahla kniha proroka Jeremiáša.
Kto bol Jeremiáš
O prorokovi Jeremiášovi vieme, že bol synom Chilkiju -kňaza z Anatótu. Anatót bola malá osada asi 7 kilometrov severovýchodne od Jeruzalema. Nevieme, či Chilkija aj konal svoju službu v Anatóte alebo či v Anatóte len býval a svoju službu konal v Jeruzaleme. V každom prípade vieme, že žil v časoch kráľa Joziáša a práve v posledných rokoch jeho vlády prehovoril Hospodin k Jeremiášovi.
Kráľ Joziáš
Kráľ Joziáš je v izraelských dejinách významnou postavou. Bol to kráľ, ktorý mimoriadne posilnil postavenie krajiny a zaviedol mnohé reformy. Tou najdôležitejšou bola reforma náboženského života. Kráľ Joziáš dal opraviť jeruzalemský chrám a následne ho vyčlenil ako jediné legálne miesto pre prinášanie obetí. Všetky ostatné svätyne v krajine sa tak stali už iba miestom zhromažďovania. Tak si začal chrám v Jeruzaleme získavať svoju mimoriadnu úctu a jedinečnosť. Po smrti kráľa Joziáša však nastal koniec pokojných časov a národu hrozili nebezpečenstvá od okolitých veľmocí. Jeremiášova služba sa tak stala naliehavou a burcujúcou.
Hospodin sa predstavuje
Na sklonku života kráľa Joziáša prvýkrát prehovoril Hospodin k Jeremiášovi. Všimnime si však, že sa nepredstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, ktorý vyviedol ľud z Egypta. Takto a podobne je to na mnohých iných miestach. Tu sa Hospodin predstavuje skutkami, ktoré vykonal priamo na Jeremiášovi: poznal som ťa, utvoril som ťa, posvätil som ťa, určil som ťa. Hľa, všetko sú to slovesá, ktoré poukazujú na to, že Boh je Boh konajúci. A nie len to. Boh koná priamo pri človeku a pre neho. Skôr ako si to vôbec Jeremiáš vedel uvedomiť, Hospodin ho už poznal, posvätil a určil mu poslanie. Tak aj pri nás Pán koná svoje dielo, aj keď my o tom ešte nevieme.
Výhovorky
Jeremiášove výhovorky nám silno pripomínajú Mojžiša, ktorý sa tiež pred horiacim krom vyhováral na neschopnosť presvedčivo hovoriť. Aj Jeremiáš sa bráni, odvolávajúc sa na to, že je primladý a nevie hovoriť. Tu si však nepredstavujme mladý vek a neschopnosť pekne formulovať myšlienky. Originálny text naznačuje, že Jeremiáš myslí skôr duchovnú mladosť a obsah slov. Teda cíti sa byť nezrelý na takú službu a nevie, čo by vlastne mal hovoriť.
Neistota
Jeremiášovo rozpoloženie si vieme dobre predstaviť. Veď aj my máme často pocit, že veľa vecí nevieme, že sa v otázkach viery, Písma či náboženstva nevyznáme na 100%, že nedokážeme pri obhajobe svojej viery či diskusii o nej vytiahnuť tú správnu myšlienku či citát. Je to prirodzené a pozná to nie len každý kresťan, ale aj každý kňaz i biskup. Veď Božie cesty nie sú naše cesty a Jeho myšlienky nie sú naše myšlienky, preto ich spoznávanie je cesta, na ktorej niekto prejde dlhý a iný zasa len krátky úsek, no nikto nemôže povedať, že spoznal a pochopil všetko. Aj ten najsčítanejší kresťan, najvýrečnejší kazateľ alebo najhĺbavejší biskup je závislý na Božej milosti a miere Božieho Ducha. Je závislý na tom, čo mu Pán Boh odhalí, čo mu dá spoznať a aké slová mu vloží do úst a mysle, keď treba hovoriť.
Uistenie
To platí aj pre Jeremiáša. Nech by bol akokoľvek dospelý alebo skúsený v reči, nestačilo by to na úlohu, ktorú má pre neho Hospodin. Boh sám sa však dotýka jeho úst a hovorí: „Dal som ti do úst svoje slová!“ Tak človek začína hovoriť to, čo chce Hospodin. Prosba o takýto Boží dar je – alebo by mala byť – každodennou modlitbou kresťana i kňaza.
Poslanie
Všimnime si napokon aj to, k čomu je Jeremiáš poslaný. Sú to štyri slovesá, ktoré hovoria o deštrukcii: vytŕhať, rúcať, hubiť a búrať. Áno, aj k tomuto posiela Hospodin. Avšak to nie je konečný cieľ. Po vytrhnutí zlého, sa má na uvoľnené miesto dostať nové -- dobré, preto posledné dve slovesá sú konštruktívne a prorok má potom, čo vytrhne, zrúca, vyhubí a zbúra zlé, budovať a sadiť dobré.
Reč cirkvi nie je a nemôže byť len o Božej láske a žehnaní. To je až druhá stránka. Najprv musí byť reč o pýche, neposlušnosti, egoizme a hriechu. Musí znieť výzva na ich odstránenie. Až potom môže prísť budovanie a sadenie, až potom môže byť reč o odpúšťajúcej Božej milosti a o obeti Ježiša Krista, ktorý za naše hriechy zaplatil. Ak by sme popierali svoju hriešnosť, popierali by sme aj význam Kristovej smrti. On však prišiel hľadať a spasiť hriešnikov a tak len vďaka Nemu sa môžeme radovať nie z toho, že hriechov nemáme ale z toho, že nás za ne nečaká večná smrť, ak ich zložíme na plecia nášho Spasiteľa. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si umrel za nás a zaplatil tak za naše hriechy, vytrpel trest, určený nám. Prosíme Ťa, daj aby sme si uvedomovali svoje previnenia a tak viac rozumeli, aká veľká vec sa to stala na Golgote. Nech nás toto poznanie povzbudzuje k tomu, aby sme svoje hriechy zložili na Tvoje plecia a tak skladali v tebe nádej večného života, ktorý je nám pre Tvoje zásluhy prisľúbený. Amen.
Pieseň ES 334
Z hlbokosti k Tebe volám, čuj, Bože, smutný môj hlas, praj sluchu úprimným slovám, skloň sa ku mne, pomôž včas; veď ak vidíš len neresti, previnenia, neprávosti, kto pred Tebou obstojí?