Pieseň ES 504
Cez súženie k vykúpeniu cez boj ísť ku pokoju; máme Bohom púť určenú, šťastný ten, kto zvládne ju; ak v pokušeniach obstojíš, čo ťa v svete čakajú, spočinieš v Božom pokoji, Boh spasí dušu tvoju.
Čítanie Božieho slova z Mt 5, 29 - 30
„Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“
Milí bratia a sestry!
V minulej pobožnosti sme sa venovali Ježišovým rečiam, v ktorých upozorňoval na hnev či žiadostivé myšlienky ako na príčinu hriešnych skutkov a radil nám odstraňovať ich zo srdca a mysle hneď v zárodku. Dnes čítame pokračovanie Jeho slov, ktoré hovoria o zvádzaní na zlé, čo nazývame pokušením.
Pokušenie
Ak chápeme pokušenie len ako navádzanie na zlé, nie je to celkom výstižné, pretože rovnako ako môžeme mať pokušenie vykonať niečo zlé, môžeme mať aj pokušenie vykonať niečo dobré. Pokušenie by sme teda mohli charakterizovať skôr ako stav, keď nás niečo nabáda vykonať niečo, čo sme vykonať nechceli. Ak si povieme, že už nebudeme fajčiť, no máme chuť si zapáliť, je to pokušenie rovnako ako keď si povieme, že už žiadnemu žobrákovi nič nedáme, no zrazu máme chuť niekomu pomôcť. Je síce pravda, že ak Biblia hovorí o pokušení, má často na mysli nabádanie k zlému, no stále je to len jeden význam tohto slova. Všimnime si ale, že v dnešných slovách Pán Ježiš nehovorí „ak ťa pokúša oko“ ale „ak ťa oko zvádza na hriech.“ Bude teda naozaj reč o situáciách, ktoré nabádajú na zlé.
Oko a ruka
Pán Ježiš hovorí konkrétne o oku a ruke. Mohlo by sa zdať, že sú to dva príklady pre cestu, ktorou k nám prichádza hriech. To je však omyl. Všimnime si, že oko je zmyslový orgán a ako vieme, zmyslami informácie prijímame: okom obraz, uchom zvuk, nosom vôňu a jazykom chuť. Naopak ruka je – podobne ako noha – časť tela, ktorou môžeme sami niečo vykonať. Oko a ruka tu teda nie sú pôvodcovia ale sprostredkovatelia hriechu. Kým okom, rovnako ako uchom či nosom môžeme prijímať niečo zlé, rukou a nohou môžeme niečo zlé vykonať. Sídlo zla však nie je ani v oku ani v ruke.
Kde vzniká hriech
Ak okom na niečo hľadíme alebo uchom niečo počúvame, nemusí to byť ešte samo o sebe zlé. O tom, čo videný obraz či počutý zvuk s nami urobí, rozhoduje naše vnútro. Biblia ho často metaforicky nazýva srdcom. Pritom ale nemá na mysli náš srdcový sval. Biblický pojem „srdce človeka“ označuje ľudskú bytosť ako takú – jeho vnútro, pocity i myšlienky. Môžeme preto aj my dnes takto obrazne hovoriť o ľudskom srdci, no fyzicky za naše rozhodnutia zodpovedá hlava. Ona rozhoduje o tom, čo vykoná naša ruka alebo kam pôjde naša noha. Áno, naša myseľ a – obrazne povedané aj naše srdce - sú sídlom hriechu. To potvrdzuje aj Pán Ježiš keď na inom mieste vysvetľuje, že to, čo vychádza človeku z úst pochádza zo srdca a poškvrňuje ho (Mt 15, 18).
Krvácajúci farizeji
Vráťme sa však k slovám Pána Ježiša. Jeho rada vylúpiť si oko by mohla budiť zdanie, že hriechu predídeme, ak sa nebudeme dívať. Toto tu však už bolo. V Židovstve prevládal názor, že ženy sú zdrojom zmyselnosti a pokušenia a preto je dobré sa na ne nedívať. Existovali skupiny farizejov, ktoré odmietali sa so ženami rozprávať, dať sa nimi pri stole obsluhovať alebo sa na ne čo i len dívať. Jedna takáto skupina šla vo svojej snahe predísť hriechom až tak ďaleko, že jej príslušníci chodili po uliciach s privretými očami, aby sa ani náhodou nepozreli na ženu a tak nezhrešili. Keďže sa vďaka takejto chôdzi neraz aj doudierali, nazývali ich „krvácajúcimi farizejmi.“ A aký bol výsledok okrem ich zranení? Neboli o nič svätejší ani o nič dokonalejší. Práve naopak. Ich správanie k ženám bolo neúctivé ba až ponižujúce a tak sa vlastne snahou doslovne splniť zákon svojou neúctou k ženám prehrešili ešte viac.
Čo je hriešne
Už som spomenul, že oko i ruka sú len sprostredkovateľmi. To najdôležitejšie sa odohráva v mysli a v srdci. Tam sa odvíjajú naše myšlienky a tie môžu byť rovnako čisté ako nečisté. Ak človek napríklad hľadí na ženu, môže rovnako rozvíjať vo svojej mysli nemravné fantázie ako aj hľadieť na ňu s úctou a vo všetkej počestnosti. Ak človek zbadá na chodníku peňaženku, môže si rovnako pomyslieť na toho, kto ju stratil a snažiť sa mu ju vrátiť ako sa chamtivo potešiť, že bude o niečo bohatší. Ak počuje klebetu o priateľovi, môže sa v mysli rovnako škodoradostne potešiť že sa jeho priateľ dostal do rečí ako sa nad tým zarmútiť. Všetko to závisí od toho, ako na videné či počuté zareaguje naše srdce a naša myseľ.
Hriech v zárodkoch
A opäť sme pri tom, čo nás Pán Ježiš učil minule – totiž odstraňovať hriech vo svojom srdci už na začiatku. Áno, už keď nám pri pohľade na peknú ženu napadajú nemravné myšlienky, keď pri pohľade na stratené peniaze máme chuť si ich nechať alebo keď počujeme šteklivé klebety, už to je čas, aby sme svoje myšlienky zastavili a nepokračovali v nich.
Čo je horšie
Prečo ale Pán Ježiš hovorí o vylúpení oka a odseknutí ruky keď ani oko ani ruka nemôžu za to, čo sa deje v našej hlave? Určite Jeho slová nemôžeme brať doslovne, pretože ako už bolo povedané, nehľadieť na ženu či vylúpiť si oko nie je cesta. Zmysel týchto slov je iný. Pán Ježiš nám nimi nechce povedať ako bojovať s hriechom – to nám povedal v tých minulých slovách. Teraz nám chce povedať, že pestovať v srdci a mysli hriešne myšlienky a pocity vôbec nie je také neškodné ako by sa zdalo. Niekto si povie: „Myšlienkami predsa nikomu neubližujem a myslieť si môžem čo chcem.“ Práve z tohto presvedčenia nás chce Pán Ježiš vyviesť. On dnes vlastne hovorí, že ak by sme si naozaj vylúpili oko alebo odťali ruku, je to lepšie ako mať srdce a myseľ plnú hriechu. Inak povedané, Pán Ježiš chce, aby sme si uvedomovali, aké nebezpečné je byť v zajatí hriechu a že je to oveľa horšie ako byť invalidný, so zmrzačeným telom. Zmrzačené telo s čistým srdcom môže do neba, no opačne to nejde.
Nech sú nám dnešné slová vždy varovaním pred vážnosťou hriechu. Ony nie sú praktickým návodom pre boj s ním ale výstrahou, aké zlé je podľahnúť mu. O to naliehavejšia je výzva Pána Ježiša z minulých slov, aby sme zlé emócie a myšlienky nerozvíjali, nedostávali sa tak stále viac a viac do ich moci a napokon nevykonali svojimi rukami niečo, čo by sme ľutovali možno už tu, ale určite tam, pred bránou nebies. Amen.
Modlitba
Drahý náš Bože, Duchu Svätý, Ty posväcuješ ľudské srdce a pomáhaš mu bojovať s tým, čo ho poškvrňuje. V tomto zápase často zlyhávame a vlastnými silami nedokážeme odolávať hriešnym myšlienkam. Prosíme, posväcuj nás svojou svätou prítomnosťou a rob našu myseľ čistou i naše oko jasným, aby sme čistým životom svietili do nečistoty tohto sveta jasným svetlom Tvojej moci, svetlom milosti nášho nebeského Otca a svetlom lásky nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Amen.
Pieseň ES 445
Dopraj mi s Tebou prebývať, Kriste Ježiši, radovať sa večne s Tebou v nebeskej ríši, v nebeskej ríši.
Cez súženie k vykúpeniu cez boj ísť ku pokoju; máme Bohom púť určenú, šťastný ten, kto zvládne ju; ak v pokušeniach obstojíš, čo ťa v svete čakajú, spočinieš v Božom pokoji, Boh spasí dušu tvoju.
Čítanie Božieho slova z Mt 5, 29 - 30
„Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla.“
Milí bratia a sestry!
V minulej pobožnosti sme sa venovali Ježišovým rečiam, v ktorých upozorňoval na hnev či žiadostivé myšlienky ako na príčinu hriešnych skutkov a radil nám odstraňovať ich zo srdca a mysle hneď v zárodku. Dnes čítame pokračovanie Jeho slov, ktoré hovoria o zvádzaní na zlé, čo nazývame pokušením.
Pokušenie
Ak chápeme pokušenie len ako navádzanie na zlé, nie je to celkom výstižné, pretože rovnako ako môžeme mať pokušenie vykonať niečo zlé, môžeme mať aj pokušenie vykonať niečo dobré. Pokušenie by sme teda mohli charakterizovať skôr ako stav, keď nás niečo nabáda vykonať niečo, čo sme vykonať nechceli. Ak si povieme, že už nebudeme fajčiť, no máme chuť si zapáliť, je to pokušenie rovnako ako keď si povieme, že už žiadnemu žobrákovi nič nedáme, no zrazu máme chuť niekomu pomôcť. Je síce pravda, že ak Biblia hovorí o pokušení, má často na mysli nabádanie k zlému, no stále je to len jeden význam tohto slova. Všimnime si ale, že v dnešných slovách Pán Ježiš nehovorí „ak ťa pokúša oko“ ale „ak ťa oko zvádza na hriech.“ Bude teda naozaj reč o situáciách, ktoré nabádajú na zlé.
Oko a ruka
Pán Ježiš hovorí konkrétne o oku a ruke. Mohlo by sa zdať, že sú to dva príklady pre cestu, ktorou k nám prichádza hriech. To je však omyl. Všimnime si, že oko je zmyslový orgán a ako vieme, zmyslami informácie prijímame: okom obraz, uchom zvuk, nosom vôňu a jazykom chuť. Naopak ruka je – podobne ako noha – časť tela, ktorou môžeme sami niečo vykonať. Oko a ruka tu teda nie sú pôvodcovia ale sprostredkovatelia hriechu. Kým okom, rovnako ako uchom či nosom môžeme prijímať niečo zlé, rukou a nohou môžeme niečo zlé vykonať. Sídlo zla však nie je ani v oku ani v ruke.
Kde vzniká hriech
Ak okom na niečo hľadíme alebo uchom niečo počúvame, nemusí to byť ešte samo o sebe zlé. O tom, čo videný obraz či počutý zvuk s nami urobí, rozhoduje naše vnútro. Biblia ho často metaforicky nazýva srdcom. Pritom ale nemá na mysli náš srdcový sval. Biblický pojem „srdce človeka“ označuje ľudskú bytosť ako takú – jeho vnútro, pocity i myšlienky. Môžeme preto aj my dnes takto obrazne hovoriť o ľudskom srdci, no fyzicky za naše rozhodnutia zodpovedá hlava. Ona rozhoduje o tom, čo vykoná naša ruka alebo kam pôjde naša noha. Áno, naša myseľ a – obrazne povedané aj naše srdce - sú sídlom hriechu. To potvrdzuje aj Pán Ježiš keď na inom mieste vysvetľuje, že to, čo vychádza človeku z úst pochádza zo srdca a poškvrňuje ho (Mt 15, 18).
Krvácajúci farizeji
Vráťme sa však k slovám Pána Ježiša. Jeho rada vylúpiť si oko by mohla budiť zdanie, že hriechu predídeme, ak sa nebudeme dívať. Toto tu však už bolo. V Židovstve prevládal názor, že ženy sú zdrojom zmyselnosti a pokušenia a preto je dobré sa na ne nedívať. Existovali skupiny farizejov, ktoré odmietali sa so ženami rozprávať, dať sa nimi pri stole obsluhovať alebo sa na ne čo i len dívať. Jedna takáto skupina šla vo svojej snahe predísť hriechom až tak ďaleko, že jej príslušníci chodili po uliciach s privretými očami, aby sa ani náhodou nepozreli na ženu a tak nezhrešili. Keďže sa vďaka takejto chôdzi neraz aj doudierali, nazývali ich „krvácajúcimi farizejmi.“ A aký bol výsledok okrem ich zranení? Neboli o nič svätejší ani o nič dokonalejší. Práve naopak. Ich správanie k ženám bolo neúctivé ba až ponižujúce a tak sa vlastne snahou doslovne splniť zákon svojou neúctou k ženám prehrešili ešte viac.
Čo je hriešne
Už som spomenul, že oko i ruka sú len sprostredkovateľmi. To najdôležitejšie sa odohráva v mysli a v srdci. Tam sa odvíjajú naše myšlienky a tie môžu byť rovnako čisté ako nečisté. Ak človek napríklad hľadí na ženu, môže rovnako rozvíjať vo svojej mysli nemravné fantázie ako aj hľadieť na ňu s úctou a vo všetkej počestnosti. Ak človek zbadá na chodníku peňaženku, môže si rovnako pomyslieť na toho, kto ju stratil a snažiť sa mu ju vrátiť ako sa chamtivo potešiť, že bude o niečo bohatší. Ak počuje klebetu o priateľovi, môže sa v mysli rovnako škodoradostne potešiť že sa jeho priateľ dostal do rečí ako sa nad tým zarmútiť. Všetko to závisí od toho, ako na videné či počuté zareaguje naše srdce a naša myseľ.
Hriech v zárodkoch
A opäť sme pri tom, čo nás Pán Ježiš učil minule – totiž odstraňovať hriech vo svojom srdci už na začiatku. Áno, už keď nám pri pohľade na peknú ženu napadajú nemravné myšlienky, keď pri pohľade na stratené peniaze máme chuť si ich nechať alebo keď počujeme šteklivé klebety, už to je čas, aby sme svoje myšlienky zastavili a nepokračovali v nich.
Čo je horšie
Prečo ale Pán Ježiš hovorí o vylúpení oka a odseknutí ruky keď ani oko ani ruka nemôžu za to, čo sa deje v našej hlave? Určite Jeho slová nemôžeme brať doslovne, pretože ako už bolo povedané, nehľadieť na ženu či vylúpiť si oko nie je cesta. Zmysel týchto slov je iný. Pán Ježiš nám nimi nechce povedať ako bojovať s hriechom – to nám povedal v tých minulých slovách. Teraz nám chce povedať, že pestovať v srdci a mysli hriešne myšlienky a pocity vôbec nie je také neškodné ako by sa zdalo. Niekto si povie: „Myšlienkami predsa nikomu neubližujem a myslieť si môžem čo chcem.“ Práve z tohto presvedčenia nás chce Pán Ježiš vyviesť. On dnes vlastne hovorí, že ak by sme si naozaj vylúpili oko alebo odťali ruku, je to lepšie ako mať srdce a myseľ plnú hriechu. Inak povedané, Pán Ježiš chce, aby sme si uvedomovali, aké nebezpečné je byť v zajatí hriechu a že je to oveľa horšie ako byť invalidný, so zmrzačeným telom. Zmrzačené telo s čistým srdcom môže do neba, no opačne to nejde.
Nech sú nám dnešné slová vždy varovaním pred vážnosťou hriechu. Ony nie sú praktickým návodom pre boj s ním ale výstrahou, aké zlé je podľahnúť mu. O to naliehavejšia je výzva Pána Ježiša z minulých slov, aby sme zlé emócie a myšlienky nerozvíjali, nedostávali sa tak stále viac a viac do ich moci a napokon nevykonali svojimi rukami niečo, čo by sme ľutovali možno už tu, ale určite tam, pred bránou nebies. Amen.
Modlitba
Drahý náš Bože, Duchu Svätý, Ty posväcuješ ľudské srdce a pomáhaš mu bojovať s tým, čo ho poškvrňuje. V tomto zápase často zlyhávame a vlastnými silami nedokážeme odolávať hriešnym myšlienkam. Prosíme, posväcuj nás svojou svätou prítomnosťou a rob našu myseľ čistou i naše oko jasným, aby sme čistým životom svietili do nečistoty tohto sveta jasným svetlom Tvojej moci, svetlom milosti nášho nebeského Otca a svetlom lásky nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Amen.
Pieseň ES 445
Dopraj mi s Tebou prebývať, Kriste Ježiši, radovať sa večne s Tebou v nebeskej ríši, v nebeskej ríši.