Pieseň ES 91
Jezu, Tvoje hrozné rany, bolestné umučenie, sú liekom, ktorý ma chráni v nich nájdem potešenie; keď mi myseľ poblúdi, keď sa zlá žiadosť vzbudí, spomeniem i na tie rany, to pred pádom ma zachráni.
Čítanie Božieho slova z Mt 27, 15 - 22
„Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa – posledná pred Veľkou nocou – sa nazýva Kvetná a pripomína nám slávnostný vstup Pána Ježiša Krista do Jeruzalema.
Hosana
Muselo to byť veľmi pôsobivé. Množstvo ľudí, zhromaždených pri ceste, palmové ratolesti v ich rukách, radostné „Hosana“, znejúce z hrdiel davu a do toho všetkého Pán, prichádzajúci na osliatku, ako predpovedal prorok Zachariáš: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ (Zach 9,9) Tá chvíľa nastala. Kráľ prichádza a Jeruzalem sa raduje.
Začiatok cesty
Ak do mesta príde kráľ, očakáva sa, že urobí niečo dôležité – niečo kráľovské – niečo, čo ostane v pamäti mesta dlhý čas. Aj Pán Ježiš konal takto. Jeho slávnostný príchod do mesta nepredstavoval iba jednorazovú udalosť, ale začiatok Jeho konania, ktorým sa ujal moci. Týmto okamihom nastúpil na svoju cestu utrpenia, aby zvíťazil nad mocou diabla, hriechu i smrti a nakoniec sa ako oslávený Kráľ posadil po pravici Božej. To je Jeho Kráľovský boj, to je Jeho prevzatie moci.
Súdený
Nie je preto náhoda, že o krátky čas vidíme Pána Ježiša stáť pred pilátom. Je zatknutý, padajú na Neho rôzne obvinenia a hrozí Mu smrť. On o tom vie, predpovedal to a očakáva to. Vie aj to, že je to súčasť Jeho „kráľovskej bitky,“ ktorú musí vyhrať pre dobro svojho ľudu. My tak nevidíme zatknutého previnilca ale hrdinského Kráľa, ktorý so zlom, závisťou, nenávisťou a hriechom bojuje láskou, poslušnosťou a svätosťou.
Kto je lepší?
Príde dokonca chvíľa, kedy je tento svätý Boží Syn konfrontovaný s lotrom Barabbášom. Nevieme, čo presne tento človek urobil. Vraj bol zatknutý pre vzburu, pri ktorej došlo k vražde. Či tú vraždu spáchal priamo on, nie je známe. Teraz však stojí spolu s Ježišom pred rozvášneným davom a ten má určiť, kto mu je milší. A voľba nepadá na toho, kto im pomáhal, uzdravoval, kriesil, sýtil chlebom a kázal evanjelium ale na toho, kto sa búril a možno aj vraždil.
Prekvapenie?
Sme z takejto voľby prekvapení alebo pohoršení? Ako kresťania a nasledovníci Pána Ježiša sa čudujeme davu a pýtame sa, ako mohol takto rozhodnúť? A vari si my často nevolíme podobne? Napriek tomu, že nám Pán Boh v živote veľa dáva, pomáha nám, ochraňuje nás a požehnáva nás, nevolíme si často radšej pohodlnejšiu a príjemnejšiu cestu hriechu ako cestu poslušnosti, ktorá od nás aj niečo žiada? Nedáme sami radšej prednosť vlastným predstavám a túžbam pred vôľou Božou? Ak budeme k sebe naozaj úprimní, zistíme, že pred takúto voľbu sme postavení veľmi často a že neraz si veru vyberieme za spoločníka Barabbáša, ktorý od nás nebude nič žiadať a poberie sa vlastnou cestou než Ježiša, ktorý by zostal pri nás a my by sme sa Mu museli prispôsobiť.
Ukrižuj Ho!
O dave v Jeruzaleme čítame, že bol nahuckaný veľkňazmi. Nevieme, či to boli tí istí ľudia, ktorí pár dní predtým volali: „Hosana!“ alebo či toto – na rozdiel od Ježišových priaznivcov pri Jeho príchode do mesta – boli Jeho odporcovia. V každom prípade volanie sa zmenilo. Kým nedávno znelo v meste „Hosana,“ teraz znie masové „Ukrižuj Ho!“ To nám potvrdzuje aj našu vlastnú skúsenosť o nestálosti a nejednotnosti mienky národa. Videli sme to pri putovaní púšťou, kedy najprv ľud túžil po novej zemi a potom do nej odmietol vstúpiť, vidíme to teraz, keď ľud najprv víta svojho Kráľa a potom žiada Jeho ukrižovanie a vidíme to často aj dnes, keď v jednej chvíli chce ľud jedno a o krátky čas zasa čosi iné. Tak to bolo a tak to asi aj bude, kým sú ľudia vedení rôznymi motívmi a počúvajú rôznych vodcov. Na púšti jedni počúvali Mojžiša a iní jeho odporcov, tu jedni mali na pamäti slová Ježiša, iní však počúvali veľkňazov a aj dnes veľmi záleží na tom, koho ľudia počúvajú a kým sa nechajú ovplyvňovať. Ako ľahšie by sa nám žilo, keby sme všetci mali spoločného vodcu v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ešte aj tak by sme ako nedokonalí ľudia určite narazili na mnoho nezhôd – veď tie sú realitou aj medzi kresťanmi – no spájalo by nás aspoň meno toho, za ktorým chceme naozaj ísť.
Prvý spasený
A čo Barabbáš? Ten sa stal vlastne prvým zachráneným človekom. Na ceste Ježišovej obete je to prvý muž, ktorý dostáva slobodu, pretože namiesto neho ide zomrieť Pán Ježiš Kristus. Nevieme, ako to on prijal a či neskôr uveril v Pána Ježiša. Ak áno, mohla byť jeho záchrana večná, no ak aj nie, určite bol zachránený aspoň pre túto chvíľu a pre túto časnosť. A tak Ježišova cesta prináša svoje prvé ovocie.
Záchrana človeka – to je ten motív, ktorý Pána Ježiša viedol na kríž. A nebol to len Barabbáš alebo lotor na susednom kríži. Sme to aj my. Aj my sme Jeho smrťou zachránení, aj nás vystriedal na lavici obžalovaných a odsúdených, preto Mu ďakujme a prijímajme Ho ako svojho skutočného Kráľa, ktorému dáme vždy prednosť a ktorého prítomnosť nám nikdy nebude na obtiaž. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si vykročil na cestu utrpenia, Ty ideš zomrieť namiesto nás. Žialime nad údelom, ktorý Ti bol naložený na plecia, no zároveň Ti ďakujeme a radujeme sa, že Tvoja láska a poslušnosť boli také veľké, že si svoj údel poslušne prijal a kvôli nám vytrpel všetko až do konca. Tak si sa stal víťazom a skutočným večným Kráľom. Ó, nech na toto tvoje víťazstvo nikdy nezabúdame, Teba ako Kráľa vždy radostne oslavujeme a k Tebe sa v každej chvíli života utiekame. Amen.
Pieseň ES 114
Ten na kríži moja spása, moja láska, moja česť, každá márna žiadosť vzdiaľ sa, i to, v čom stálosti niet. Pokušenia plný svet do hriechu by ma chcel zviesť; ten na kríži moja spása, k Nemu stále utiekam sa.
Jezu, Tvoje hrozné rany, bolestné umučenie, sú liekom, ktorý ma chráni v nich nájdem potešenie; keď mi myseľ poblúdi, keď sa zlá žiadosť vzbudí, spomeniem i na tie rany, to pred pádom ma zachráni.
Čítanie Božieho slova z Mt 27, 15 - 22
„Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa – posledná pred Veľkou nocou – sa nazýva Kvetná a pripomína nám slávnostný vstup Pána Ježiša Krista do Jeruzalema.
Hosana
Muselo to byť veľmi pôsobivé. Množstvo ľudí, zhromaždených pri ceste, palmové ratolesti v ich rukách, radostné „Hosana“, znejúce z hrdiel davu a do toho všetkého Pán, prichádzajúci na osliatku, ako predpovedal prorok Zachariáš: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ (Zach 9,9) Tá chvíľa nastala. Kráľ prichádza a Jeruzalem sa raduje.
Začiatok cesty
Ak do mesta príde kráľ, očakáva sa, že urobí niečo dôležité – niečo kráľovské – niečo, čo ostane v pamäti mesta dlhý čas. Aj Pán Ježiš konal takto. Jeho slávnostný príchod do mesta nepredstavoval iba jednorazovú udalosť, ale začiatok Jeho konania, ktorým sa ujal moci. Týmto okamihom nastúpil na svoju cestu utrpenia, aby zvíťazil nad mocou diabla, hriechu i smrti a nakoniec sa ako oslávený Kráľ posadil po pravici Božej. To je Jeho Kráľovský boj, to je Jeho prevzatie moci.
Súdený
Nie je preto náhoda, že o krátky čas vidíme Pána Ježiša stáť pred pilátom. Je zatknutý, padajú na Neho rôzne obvinenia a hrozí Mu smrť. On o tom vie, predpovedal to a očakáva to. Vie aj to, že je to súčasť Jeho „kráľovskej bitky,“ ktorú musí vyhrať pre dobro svojho ľudu. My tak nevidíme zatknutého previnilca ale hrdinského Kráľa, ktorý so zlom, závisťou, nenávisťou a hriechom bojuje láskou, poslušnosťou a svätosťou.
Kto je lepší?
Príde dokonca chvíľa, kedy je tento svätý Boží Syn konfrontovaný s lotrom Barabbášom. Nevieme, čo presne tento človek urobil. Vraj bol zatknutý pre vzburu, pri ktorej došlo k vražde. Či tú vraždu spáchal priamo on, nie je známe. Teraz však stojí spolu s Ježišom pred rozvášneným davom a ten má určiť, kto mu je milší. A voľba nepadá na toho, kto im pomáhal, uzdravoval, kriesil, sýtil chlebom a kázal evanjelium ale na toho, kto sa búril a možno aj vraždil.
Prekvapenie?
Sme z takejto voľby prekvapení alebo pohoršení? Ako kresťania a nasledovníci Pána Ježiša sa čudujeme davu a pýtame sa, ako mohol takto rozhodnúť? A vari si my často nevolíme podobne? Napriek tomu, že nám Pán Boh v živote veľa dáva, pomáha nám, ochraňuje nás a požehnáva nás, nevolíme si často radšej pohodlnejšiu a príjemnejšiu cestu hriechu ako cestu poslušnosti, ktorá od nás aj niečo žiada? Nedáme sami radšej prednosť vlastným predstavám a túžbam pred vôľou Božou? Ak budeme k sebe naozaj úprimní, zistíme, že pred takúto voľbu sme postavení veľmi často a že neraz si veru vyberieme za spoločníka Barabbáša, ktorý od nás nebude nič žiadať a poberie sa vlastnou cestou než Ježiša, ktorý by zostal pri nás a my by sme sa Mu museli prispôsobiť.
Ukrižuj Ho!
O dave v Jeruzaleme čítame, že bol nahuckaný veľkňazmi. Nevieme, či to boli tí istí ľudia, ktorí pár dní predtým volali: „Hosana!“ alebo či toto – na rozdiel od Ježišových priaznivcov pri Jeho príchode do mesta – boli Jeho odporcovia. V každom prípade volanie sa zmenilo. Kým nedávno znelo v meste „Hosana,“ teraz znie masové „Ukrižuj Ho!“ To nám potvrdzuje aj našu vlastnú skúsenosť o nestálosti a nejednotnosti mienky národa. Videli sme to pri putovaní púšťou, kedy najprv ľud túžil po novej zemi a potom do nej odmietol vstúpiť, vidíme to teraz, keď ľud najprv víta svojho Kráľa a potom žiada Jeho ukrižovanie a vidíme to často aj dnes, keď v jednej chvíli chce ľud jedno a o krátky čas zasa čosi iné. Tak to bolo a tak to asi aj bude, kým sú ľudia vedení rôznymi motívmi a počúvajú rôznych vodcov. Na púšti jedni počúvali Mojžiša a iní jeho odporcov, tu jedni mali na pamäti slová Ježiša, iní však počúvali veľkňazov a aj dnes veľmi záleží na tom, koho ľudia počúvajú a kým sa nechajú ovplyvňovať. Ako ľahšie by sa nám žilo, keby sme všetci mali spoločného vodcu v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ešte aj tak by sme ako nedokonalí ľudia určite narazili na mnoho nezhôd – veď tie sú realitou aj medzi kresťanmi – no spájalo by nás aspoň meno toho, za ktorým chceme naozaj ísť.
Prvý spasený
A čo Barabbáš? Ten sa stal vlastne prvým zachráneným človekom. Na ceste Ježišovej obete je to prvý muž, ktorý dostáva slobodu, pretože namiesto neho ide zomrieť Pán Ježiš Kristus. Nevieme, ako to on prijal a či neskôr uveril v Pána Ježiša. Ak áno, mohla byť jeho záchrana večná, no ak aj nie, určite bol zachránený aspoň pre túto chvíľu a pre túto časnosť. A tak Ježišova cesta prináša svoje prvé ovocie.
Záchrana človeka – to je ten motív, ktorý Pána Ježiša viedol na kríž. A nebol to len Barabbáš alebo lotor na susednom kríži. Sme to aj my. Aj my sme Jeho smrťou zachránení, aj nás vystriedal na lavici obžalovaných a odsúdených, preto Mu ďakujme a prijímajme Ho ako svojho skutočného Kráľa, ktorému dáme vždy prednosť a ktorého prítomnosť nám nikdy nebude na obtiaž. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si vykročil na cestu utrpenia, Ty ideš zomrieť namiesto nás. Žialime nad údelom, ktorý Ti bol naložený na plecia, no zároveň Ti ďakujeme a radujeme sa, že Tvoja láska a poslušnosť boli také veľké, že si svoj údel poslušne prijal a kvôli nám vytrpel všetko až do konca. Tak si sa stal víťazom a skutočným večným Kráľom. Ó, nech na toto tvoje víťazstvo nikdy nezabúdame, Teba ako Kráľa vždy radostne oslavujeme a k Tebe sa v každej chvíli života utiekame. Amen.
Pieseň ES 114
Ten na kríži moja spása, moja láska, moja česť, každá márna žiadosť vzdiaľ sa, i to, v čom stálosti niet. Pokušenia plný svet do hriechu by ma chcel zviesť; ten na kríži moja spása, k Nemu stále utiekam sa.