Domáca pobožnosť na 4. nedeľu adventnú (18. december 2022)

Domáca pobožnosť na 4. nedeľu adventnú (18. december 2022)

Pieseň ES 20
 
            Prichádzaš k nám, Kriste náš, ktorých srdcia dobre znáš, vieš, že mnoho hrešíme, až sa súdu desíme.
 
Čítanie Božieho slova z Iz 9, 5; J 14, 27
 
            „Dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“
 
            „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Slová, ktoré dnes čítame z Evanjelia podľa Jána, sú súčasťou takzvaných rozlúčkových rečí Pána Ježiša. Povedal ich krátko pred svojou smrťou ako odkaz svojim učeníkom.
 
Daj mi pokoj!
            Ak dnes niekto povie „Daj mi pokoj,“ je to chápané ako prejav nezáujmu, neochoty či odmietania. Dotkne sa nás, že daný človek sa nechce zaujímať o nás či o našu vec. Pritom táto veta bola a stále je tým istým, totiž vyjadrením túžby mať čas pre vlastné myšlienky či pocity, nebyť nikým a ničím rušený a mať možnosť prežívať stav uvoľnenia a – ako sa dnes vraví – pohody.
 
Nepokoj
            Nepokoj sprevádzal ľudí od čias, kedy si uvedomovali svoju krehkosť, zraniteľnosť a riziká, čo ich na každom kroku ohrozovali. V časoch drsného života, kedy bola bezpečnosť človeka či celej osady alebo dediny krehká, si málokto mohol dovoliť len tak pokojne sedieť alebo spať. Ľudia museli byť vždy v strehu, bdieť a dávať pozor, či im niečo nehrozí. A ak aj neskôr doba priniesla bezpečnejší život, prinášal život zasa iné a nové riziká, ktoré človeka o pokoj oberali. Inak tomu nie je ani dnes. Možno už nemusíme bdieť pri mestských hradbách, no stále nás dokážu sužovať rôzne chmúrne myšlienky. Pýtame sa čo s nami bude, ako dopadne energetická kríza, vojna u našich susedov alebo naša vlastná rodinná či osobná dráma. To všetko nás oberá o pokoj.
 
Prianie pokoja
            Nie je náhoda, že naši starí rodičia si večer priali „pokojnú dobrú noc.“ Dobre vedeli, že ak človek nemá v srdci a mysli pokoj, nevie spať a nedostane sa mu potrebný odpočinok. Ešte viac ako sladký spánok si preto priali pokoj. 
 
Pozemské a existenčné starosti
            To, čo nás najčastejšie oberá o pokoj sú myšlienky a otázky, ktoré sa nám vynárajú napríklad v noci alebo skoro ráno. Ležíme v posteli, naša myseľ ešte nie je zamestnaná prácou a tak sa do nej vkráda nepokoj a starosti. Starostíme sa, ako dopadne deň, ktorý je pred nami, ako vyriešime či stihneme to, čo máme urobiť, ako dopadne lekárske vyšetrenie či skúška v škole a mnohé ďalšie veci, ktoré sa nemusia týkať len nás. Všetko by sme to mohli nazvať pozemskými starosťami. Často nás však prepadnú aj ťažšie otázky: „Dokedy tu budem? Čo bude potom?“ To by sme mohli nazvať existenčnými otázkami.
 
Boží pokoj
            Ak nám niekto blízky zapraje pokojný deň či pokojný spánok, znamená to čas bez stresu a bez znepokojujúcich otázok. Ak ale Pán Ježiš hovorí, že nám dáva pokoj, nie je to len pokoj od tých pozemských starostí. Pán Ježiš nám dáva oveľa viac. On nám dáva Boží pokoj a to je pokoj, ktorý nás zbavuje práve tej existenčnej neistoty – teda otázok, čo s nami bude.
 
Pôvod pokoja
            Boží pokoj, darovaný Pánom Ježišom nás zbavuje úzkosti zo smrti a toho, čo bude potom. Je tento pokoj akýmsi tovarom, ktorý má Pán Ježiš „na sklade“ aby nám ho dal? Nie. Pri Božom pokoji si musíme uvedomiť, že jeho pôvodom je Pán Ježiš sám. On odchádza z tohto sveta, lúči sa s učeníkmi slovami „Pokoj vám zanechávam“ a nastupuje na cestu utrpenia. Práve táto cesta prinesie odpoveď na otázku, čo s nami bude. Nemusíme sa trápiť neistotou a strachom zo smrti, pretože Pán Ježiš za nás zomrel. Preto môžeme mať pokoj. Pokoj, ktorý je výsledkom Jeho obete. Keby nebolo Jeho smrti, nebolo by ani pokoja. Pán Ježiš teda svoje slová nehovorí ako ten, ktorý má pokoj, ide preč a nechá nám ho na pamiatku. On svoje slová hovorí ako ten, ktorý ten pokoj ide svojou smrťou pre nás vytvoriť. Vie, že bude zabitý, ale vie aj to, že na tretí deň vstane z mŕtvych a bude oslávený. On vstúpi na nebesá, no Jeho učeníkom ostane v srdci pokoj, lebo budú mať istotu, že vďaka Jeho smrti aj oni budú spasení.
 
            Počas adventu sme hovorili o štyroch tituloch, ktoré Pánovi Ježišovi dal prorok Izaiáš. Nazval Ho predivným Radcom, mocným Bohom, Otcom večnosti a Kniežaťom pokoja. To nie sú nezávislé prívlastky. Sú to označenia, ktoré všetky spolu poukazujú na jeden cieľ a tým je naša záchrana. Pán Ježiš ako Boží Syn prichádza, aby v ľudskom tele za nás trpel, umrel a bol vzkriesený. Vďaka tomu môžeme od Neho ako mocného Boha prijať večnosť, ktorej je Otcom a v srdci môžeme mať pokoj, ktorého je Kniežaťom. Múdro urobí ten, kto sa bude riadiť Jeho radami, nechá sa v živote viesť a dá sa Pánom Ježišom priviesť až do cieľa v nebesiach. Amen.
 
Modlitba
 
            Trojjediný náš Bože, ďakujeme Ti, že sme z Tvojej milosti aj tento rok smeli prežívať čas adventu. Skrze slová proroka Izaiáša si nám pripomínal, čo pre nás robíš a aké úžasné a veľkolepé je Tvoje dielo našej záchrany. Sme slabí, hriešni a nehodní toľkej lásky, no Ty sa predsa k nám skláňaš a v osobe Ježiša Krista k nám prichádzaš, aby si nás spasil. Príď, Bože, prebývaj medzi nami, zachráň nás, raď nám, sprevádzaj nás a ako dobrý Radca, mocný Boh, Otec večnosti a Knieža pokoja nás raz voveď do svojej slávy. Amen.
 
Pieseň ES 28
 
            Vitaj, Jezu Kriste, vitaj z nebies výšin, Synu Panny čistej, jediný Boží Syn, poslaný od Otca, spasenia pôvodca na Teba myslíme, z Teba sa tešíme, vitaj, Kráľu náš!