Pieseň ES 237
Pán Boh je prítomný, Jeho zvelebujme, s úctou pred Neho vstupujme. On je medzi nami! Všetko nech v nás zmĺkne, pred Ním sa skláňa pokorne. Jemu len každý deň česť, chválu vzdávajme, srdcia odovzdajme.
Čítanie Božieho slova z Jób 14, 1 - 4
„Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť. Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou. Kto získa čisté z nečistého? Nikto!“
Milí bratia a sestry!
Prečítali sme si slová, ktoré na prvý pohľad pôsobia veľmi pochmúrne. Je tu reč o pominuteľnosti, súde i nečistote a to všetko v súvislosti s človekom, ktorého život sa stratí ako tieň. Nálada, ktorá sa presne hodí do novembrových dní, poznačených nedostatkom svetla, všadeprítomnou tmou a sviecami, ktoré horia na hroboch našich blízkych. Skúsme si však Jóbove slová rozobrať podrobnejšie.
Aký je človek
Celý text začína uvedením hlavnej postavy, ktorou je človek, narodený zo ženy. To nie je iba básnická metafora. Je to poukaz na hriešnosť, pretože podľa Písma sa človek už rodí s hriechom a tak človek, narodený zo ženy – teda z iného človeka – je hriešny. Vzápätí je o tomto človeku povedané, že žije krátko, vypučí ako kvet a potom zvädne a zmizne ako tieň. To sú poukazy na ľudskú pominuteľnosť, no ani tieto nie sú z Jóbovej hlavy. Prirovnania ľudského života ku kvetu, stromu alebo tieňu sú v Písme časté, takže Jób používa obrazy, ktoré boli v jeho dobe bežné. Jeho cieľom je povedať, že hovorí o človeku hriešnom a pominuteľnom.
Relativita
V našom svete je všetko relatívne. O žiadnej veci nemôžeme jednoznačne povedať, že je pekná či škaredá, veľká či malá alebo nová či stará. Váš dom sa vám bude zdať veľký v porovnaní s chatrčou chudobného no malý v porovnaní s palácom boháča. A vaše auto sa vám bude zdať nové oproti veteránovi vášho suseda, no staré oproti najnovšiemu modelu vášho brata. Obzvlášť to platí o čase. Rok, desaťročie či celý život sa nám vidí raz krátky a inokedy dlhý, vždy podľa toho ako sa máme a ako ho prežívame. Preto by niekto mohol Jóbovo tvrdenie, že človek žije krátko, spochybňovať a namietať, že život je dlhý. Avšak tu človek – hriešny a pominuteľný – stojí pred Bohom, ktorý je svätý a večný. Pred svätým Bohom je aj ten najdokonalejší človek zlý a hriešny a pred večným Bohom je aj ten najdlhší ľudský život ničím. Tak si naplno uvedomujeme, akí sme pred Bohom hriešni a pominuteľní, hoci sa nám aj občas zdá, že sme celkom dobrí a času máme až-až.
Láskavé oko
Pochmúrny tón o ľudskej malosti pred Bohom však prechádza do radostného konštatovania, že Boh aj na takéhoto človeka – hriešneho a pominuteľného – hľadí láskavo. Aj keď v dnešných slovách sa nespomína priamo láska, môžeme ju v Božom konaní tušiť. Veď mnohé miesta Písma vypovedajú o Božej láske k človeku. Spomeňme si na prvú kapitolu Biblie, kde Boh stvoril človeka a ustanovil ho pánom nad svetom. Azda by to Boh urobil, keby svojim stvorenstvom pohŕdal? Alebo si spomeňme na 8. žalm, ktorý je oslavou človeka a hovorí, ako veľmi Boh miluje človeka, keď ho stvoril iba málo menším od božských bytostí a ovenčil ho slávou a dôstojnosťou. Tak náš Boh-Stvoriteľ otvára na nás svoje oko.
Súd
Ďalej je reč o súde. Kto by chcel, aby ho viedli na súd? To nie je príjemná predstava. Tu však nie je dôležité slovo „súd“ ale slovo „vedieš.“ Pre Jóba je súd prirodzenou súčasťou a vyvrcholením života a tak ani nám nechce povedať, že súd bude ale že na ňom človek nebude sám, lebo ho tam vedie Boh. To nám pripomína iné miesto v Písme. Apoštol Pavel v R 8,26 píše, že Duch Boží prichádza na pomoc našej slabosti a prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. Duch Svätý je náš advokát, obhajca, ktorý je s nami pred každým súdom – svetským i Božím. Tak nás Boh-Obhajca vedie na súd.
Čisté z nečistého
Napokon Jób kladie otázku: Kto získa čisté z nečistého? Reč je samozrejme opäť o človeku, ktorý je poznačený hriechom a teda nečistý pred Bohom. Kto urobí z takéhoto nečistého hriešnika čistého? Jób vo svojej dobe ešte nepozná inú odpoveď, akú si vzápätí sám dáva: „nikto.“ Ale my už inú odpoveď poznáme. Veď niekoľko storočí po Jóbovi sa stala udalosť, ktorá práve na túto otázku priniesla novú odpoveď. Je to taká významná udalosť, že sa od nej začala písať nová časť Biblie a doba, ktorá nastala, začala sa nazývať novou dobou. Áno, je to smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. To On svojou krvou očisťuje nás od každého hriechu (1J 1,7) a prikrýva nás rúchom svojej spravodlivosti (Zj 6,11). Tak Boh-Spasiteľ získava z nečistých ľudí čistých.
Jóbove slová síce hovoria o hriešnom a pominuteľnom človeku a hriech a pominuteľnosť sú skutočnými reáliami nášho života, ale to dôležité čo nám chce povedať je to, že Trojjediný Boh je s nami. On nás stvoril a láskavo na nás hľadí, On nás vykúpil a očisťuje nás od našich hriechov a On nás posväcuje a vedie na každý súd. Tak nezúfajme, ale v nádeji a radosti kráčajme životom vo viere a dôvere v tohto Trojjediného Boha vediac, že On sám nás raz vovedie do svojej slávy. Amen.
Modlitba
Trojjediný Bože, ďakujeme Ti za tvoju lásku. Ďakujeme, že na nás otcovsky hľadíš, očisťuješ nás od hriechov i obhajuješ pred každým súdom. Sme zovretí Tvojou milosťou a tak sa nemusíme ničoho báť ale smieme v dôvere kráčať časným žitím až k večnosti. Ó veď nás a priveď tam, kde nieto ani smútku ani hriechu, aby sme tam v pokoji s tebou večne prebývali. Amen.
Pieseň ES 247
Panuj, Kriste, Ty Kráľ slávy, Pravda svätá a večná, Vládca neba zeme pravý, Ty láska nekonečná! Nám si nebo vydobyl, Boh Ťa slávou ozdobil; panuj v cirkvi vyvolenej, Tvojou krvou posvätenej.
Pán Boh je prítomný, Jeho zvelebujme, s úctou pred Neho vstupujme. On je medzi nami! Všetko nech v nás zmĺkne, pred Ním sa skláňa pokorne. Jemu len každý deň česť, chválu vzdávajme, srdcia odovzdajme.
Čítanie Božieho slova z Jób 14, 1 - 4
„Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia. Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť. Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou. Kto získa čisté z nečistého? Nikto!“
Milí bratia a sestry!
Prečítali sme si slová, ktoré na prvý pohľad pôsobia veľmi pochmúrne. Je tu reč o pominuteľnosti, súde i nečistote a to všetko v súvislosti s človekom, ktorého život sa stratí ako tieň. Nálada, ktorá sa presne hodí do novembrových dní, poznačených nedostatkom svetla, všadeprítomnou tmou a sviecami, ktoré horia na hroboch našich blízkych. Skúsme si však Jóbove slová rozobrať podrobnejšie.
Aký je človek
Celý text začína uvedením hlavnej postavy, ktorou je človek, narodený zo ženy. To nie je iba básnická metafora. Je to poukaz na hriešnosť, pretože podľa Písma sa človek už rodí s hriechom a tak človek, narodený zo ženy – teda z iného človeka – je hriešny. Vzápätí je o tomto človeku povedané, že žije krátko, vypučí ako kvet a potom zvädne a zmizne ako tieň. To sú poukazy na ľudskú pominuteľnosť, no ani tieto nie sú z Jóbovej hlavy. Prirovnania ľudského života ku kvetu, stromu alebo tieňu sú v Písme časté, takže Jób používa obrazy, ktoré boli v jeho dobe bežné. Jeho cieľom je povedať, že hovorí o človeku hriešnom a pominuteľnom.
Relativita
V našom svete je všetko relatívne. O žiadnej veci nemôžeme jednoznačne povedať, že je pekná či škaredá, veľká či malá alebo nová či stará. Váš dom sa vám bude zdať veľký v porovnaní s chatrčou chudobného no malý v porovnaní s palácom boháča. A vaše auto sa vám bude zdať nové oproti veteránovi vášho suseda, no staré oproti najnovšiemu modelu vášho brata. Obzvlášť to platí o čase. Rok, desaťročie či celý život sa nám vidí raz krátky a inokedy dlhý, vždy podľa toho ako sa máme a ako ho prežívame. Preto by niekto mohol Jóbovo tvrdenie, že človek žije krátko, spochybňovať a namietať, že život je dlhý. Avšak tu človek – hriešny a pominuteľný – stojí pred Bohom, ktorý je svätý a večný. Pred svätým Bohom je aj ten najdokonalejší človek zlý a hriešny a pred večným Bohom je aj ten najdlhší ľudský život ničím. Tak si naplno uvedomujeme, akí sme pred Bohom hriešni a pominuteľní, hoci sa nám aj občas zdá, že sme celkom dobrí a času máme až-až.
Láskavé oko
Pochmúrny tón o ľudskej malosti pred Bohom však prechádza do radostného konštatovania, že Boh aj na takéhoto človeka – hriešneho a pominuteľného – hľadí láskavo. Aj keď v dnešných slovách sa nespomína priamo láska, môžeme ju v Božom konaní tušiť. Veď mnohé miesta Písma vypovedajú o Božej láske k človeku. Spomeňme si na prvú kapitolu Biblie, kde Boh stvoril človeka a ustanovil ho pánom nad svetom. Azda by to Boh urobil, keby svojim stvorenstvom pohŕdal? Alebo si spomeňme na 8. žalm, ktorý je oslavou človeka a hovorí, ako veľmi Boh miluje človeka, keď ho stvoril iba málo menším od božských bytostí a ovenčil ho slávou a dôstojnosťou. Tak náš Boh-Stvoriteľ otvára na nás svoje oko.
Súd
Ďalej je reč o súde. Kto by chcel, aby ho viedli na súd? To nie je príjemná predstava. Tu však nie je dôležité slovo „súd“ ale slovo „vedieš.“ Pre Jóba je súd prirodzenou súčasťou a vyvrcholením života a tak ani nám nechce povedať, že súd bude ale že na ňom človek nebude sám, lebo ho tam vedie Boh. To nám pripomína iné miesto v Písme. Apoštol Pavel v R 8,26 píše, že Duch Boží prichádza na pomoc našej slabosti a prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. Duch Svätý je náš advokát, obhajca, ktorý je s nami pred každým súdom – svetským i Božím. Tak nás Boh-Obhajca vedie na súd.
Čisté z nečistého
Napokon Jób kladie otázku: Kto získa čisté z nečistého? Reč je samozrejme opäť o človeku, ktorý je poznačený hriechom a teda nečistý pred Bohom. Kto urobí z takéhoto nečistého hriešnika čistého? Jób vo svojej dobe ešte nepozná inú odpoveď, akú si vzápätí sám dáva: „nikto.“ Ale my už inú odpoveď poznáme. Veď niekoľko storočí po Jóbovi sa stala udalosť, ktorá práve na túto otázku priniesla novú odpoveď. Je to taká významná udalosť, že sa od nej začala písať nová časť Biblie a doba, ktorá nastala, začala sa nazývať novou dobou. Áno, je to smrť a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. To On svojou krvou očisťuje nás od každého hriechu (1J 1,7) a prikrýva nás rúchom svojej spravodlivosti (Zj 6,11). Tak Boh-Spasiteľ získava z nečistých ľudí čistých.
Jóbove slová síce hovoria o hriešnom a pominuteľnom človeku a hriech a pominuteľnosť sú skutočnými reáliami nášho života, ale to dôležité čo nám chce povedať je to, že Trojjediný Boh je s nami. On nás stvoril a láskavo na nás hľadí, On nás vykúpil a očisťuje nás od našich hriechov a On nás posväcuje a vedie na každý súd. Tak nezúfajme, ale v nádeji a radosti kráčajme životom vo viere a dôvere v tohto Trojjediného Boha vediac, že On sám nás raz vovedie do svojej slávy. Amen.
Modlitba
Trojjediný Bože, ďakujeme Ti za tvoju lásku. Ďakujeme, že na nás otcovsky hľadíš, očisťuješ nás od hriechov i obhajuješ pred každým súdom. Sme zovretí Tvojou milosťou a tak sa nemusíme ničoho báť ale smieme v dôvere kráčať časným žitím až k večnosti. Ó veď nás a priveď tam, kde nieto ani smútku ani hriechu, aby sme tam v pokoji s tebou večne prebývali. Amen.
Pieseň ES 247
Panuj, Kriste, Ty Kráľ slávy, Pravda svätá a večná, Vládca neba zeme pravý, Ty láska nekonečná! Nám si nebo vydobyl, Boh Ťa slávou ozdobil; panuj v cirkvi vyvolenej, Tvojou krvou posvätenej.