Pieseň ES 334
Z hlbokosti k Tebe volám, čuj, Bože, smutný môj hlas, praj sluchu úprimným slovám, skloň sa ku mne, pomôž včas; veď ak vidíš len neresti, previnenia, neprávosti, kto pred Tebou obstojí?
Čítanie Božieho slova z Ž 130, 1 - 8
„Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, Pane, počuj môj hlas; nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia! Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa je nedeľou odpustenia a odpustenie je ústrednou témou aj dnešného textu.
Púť do Jeruzalema
Žalm 130 je nadpísaný ako pútnická pieseň. Pod slovom pútnik si však nepredstavme človeka, ktorý putuje krížom-krážom po svete ale človeka, ktorý ide do Jeruzalema, aby tam navštívil chrám, priniesol obeť a zmieril sa tak s Hospodinom. Práve zmierenie bolo cieľom pútnikov, ktorí do Jeruzalema putovali neraz aj stovky kilometrov. Dnešný žalm je piesňou takýchto pútnikov a dokonale nás vovádza do atmosféry stretnutia, ktoré sa má udiať.
Vyznanie hriechov
Z mnohých iných žalmov sme zvyknutí na dlhšie vyznávania hriechov či zármutku. Spomeňme si na nejednu Dávidovu pieseň, v ktorej sa sťažuje na útlak nepriateľov, úzkosti, zármutok či dokonca blízkosť záhuby. Tu nič také nie je. Autor iba prvým veršom vyznáva svoju úzkosť. Začína svoj spev slovami, že volá z hlbokosti, že jeho slová sú hlasom úpenia. Za tým môžeme len tušiť ťažobu viny či zármutku, no nie je to nič konkrétne.
Nádej
Po prvých dvoch veršoch však pieseň prechádza zo zármutku do nádeje. U Hospodina je odpustenie. Z tejto skutočnosti plynie aj nádej. Veď ak by Pán počítal neprávosti, kto by obstál? Keby nebolo Božieho odpustenia, aký by bol život človeka? Práve prítomnosť Božieho odpustenia mení zármutok pútnika na nádej a radosť. Práve vďaka Božiemu odpusteniu sa stáva cesta do Jeruzalema cestou radostnou. Nie je to pochod smrti ale je to cesta, ktorá prinesie pokoj, lebo pútnik pred Božou tvárou v jeruzalemskom chráme nájde odpustenie. To je cieľ, to je to, čo pútnik očakáva.
Očakávanie
Práve očakávanie sa stáva témou posledných troch veršov piesne. Pútnik je na ceste do Jeruzalema. Uvedomuje si svoj hriech a vyznáva svoju úzkosť, no vie aj o Božej milosti, ktorá neprávosti odpúšťa. To ale nie je dôvod, aby sa na ceste otočil a vrátil späť. Samotné uvedomenie si Božej dobroty neznamená, že už pre zmierenie netreba nič urobiť. Práve naopak. Slová „u Teba je však odpustenie“ nie sú iba metaforickým vyznaním že Boh odpúšťa. V časoch vzniku tejto piesne, kedy bol náboženský život Izraela sústredený do Jeruzalema a chrám bol miestom, kde podľa viery izraelcov prebýval Boh, boli tieto slová poukazom na chrám. U Hospodina znamená v chráme. Tam je odpustenie, tam treba prísť. To je cieľ cesty, to je predmet pútnikovho očakávania. Jeho vyznanie „Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša“ teda nie sú iba vyjadrením radosti zo stretnutia, ktoré príde raz. Sú prejavom radosti zo stretnutia, ktoré sa má udiať už o chvíľu, keď pútnik dorazí do Jeruzalema. Tam dôjde k zmiereniu, na to sa pútnik teší, to očakáva a k tomu povzbudzuje aj ostatných.
Istota odpustenia
Tou najdôležitejšou skutočnosťou, okolo ktorej sa to všetko točí, je Božie odpustenie. Poň si pútnik ide, v to dúfa a na to sa teší. Počíta s ním a vôbec o ňom nepochybuje. Zárukou tejto jeho viery je Božia milosť. Ona sa dokazuje v skutkoch Hospodinových a v Jeho ochote odpúšťať. Viera, že Boh odpustí, sa tak stáva prameňom všetkých ďalších nádejí i očakávaní.
Istota v Kristovi
Kým starozmluvný pútnik opieral svoju vieru o slávne Božie skutky, v ktorých sa dokazovala Božia moc a milosť, zaručujúca odpustenie, my svoju vieru opierame o Pána Ježiša Krista. To On je pre nás vrcholným dôkazom Božej lásky a zárukou odpustenia hriechov, ba až ospravedlnenia pred Bohom, pretože všetko sa to udialo práve preto aby ten, kto verí v Neho nezahynul.
Počítať neprávosti
Počítať neprávosti svojich protivníkov je veľmi moderné. My často povieme: „odpustím, ale nezabudnem“ a pri vhodnej príležitosti veľmi radi oponentovi všetky jeho zlyhania, ba aj to, čo za chybu považujeme iba my, spočítame. To však iba dokazuje, ako ďaleko sme od skutočnej viery a od skutočného kresťanského života. V dnešnom texte čítame, že Boh práve toto nerobí. Keby to robil, keby On začal počítať neprávosti hriešnikov, nikto by neobstál. Ani jeden človek by nemohol zastať smelo pred Bohom, pretože každý má to svoje na rováši.
My radi počítame neprávosti iným a spoliehame sa na to, že tie naše Pán Boh milostivo odpúšťa. Viera v Božiu milosť a odpustenie hriechov je tak zrejme základom aj našej viery. Avšak nemali by sme zabúdať, že aj my sami musíme odpúšťať a tým pádom aj zabúdať na neprávosti našich vinníkov. Nech nám je v tom príkladom Pán Ježiš, ktorý ani svojim trýzniteľom nevyčítal ale z kríža pre nich prosil o odpustenie. Nech je pre nás Jeho krv, ktorá nás utvrdzuje vo viere v Božiu milosť, symbolom odpustenia, ktorého sa dostáva nie len nám ale aj našim bratom a sestrám, čo nás musí povzbudzovať k tomu, aby sme si aj my navzájom odpúšťali a svoje neprávosti nepočítali. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si trpel za nás, vylial svoju svätú krv a prosil o odpustenie pre tých, ktorí Ťa mučili. Prosíme Ťa, nech máme Tvoj príklad odpúšťajúcej lásky stále pred očami a uvedomujeme si, že ani nám neprislúcha počítať neprávosti iných, keď sami sme hriešni. Nech sa, naopak, pre Tvoje zásluhy radujeme z Božej milosti a tešíme sa zo zmierenia, ktorého sa nám v Tebe a skrze Teba dostalo. Amen.
Pieseň ES 327
Kde si, môj Ježiši, láska moja, láska moja, hľadám Ťa, daj srdcu dar pokoja, daj pokoja. Ó Ježiši môj, ó Ježiši môj, v úzkosti a biede sám pri mne stoj, sám pri mne stoj!
Z hlbokosti k Tebe volám, čuj, Bože, smutný môj hlas, praj sluchu úprimným slovám, skloň sa ku mne, pomôž včas; veď ak vidíš len neresti, previnenia, neprávosti, kto pred Tebou obstojí?
Čítanie Božieho slova z Ž 130, 1 - 8
„Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, Pane, počuj môj hlas; nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia! Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa je nedeľou odpustenia a odpustenie je ústrednou témou aj dnešného textu.
Púť do Jeruzalema
Žalm 130 je nadpísaný ako pútnická pieseň. Pod slovom pútnik si však nepredstavme človeka, ktorý putuje krížom-krážom po svete ale človeka, ktorý ide do Jeruzalema, aby tam navštívil chrám, priniesol obeť a zmieril sa tak s Hospodinom. Práve zmierenie bolo cieľom pútnikov, ktorí do Jeruzalema putovali neraz aj stovky kilometrov. Dnešný žalm je piesňou takýchto pútnikov a dokonale nás vovádza do atmosféry stretnutia, ktoré sa má udiať.
Vyznanie hriechov
Z mnohých iných žalmov sme zvyknutí na dlhšie vyznávania hriechov či zármutku. Spomeňme si na nejednu Dávidovu pieseň, v ktorej sa sťažuje na útlak nepriateľov, úzkosti, zármutok či dokonca blízkosť záhuby. Tu nič také nie je. Autor iba prvým veršom vyznáva svoju úzkosť. Začína svoj spev slovami, že volá z hlbokosti, že jeho slová sú hlasom úpenia. Za tým môžeme len tušiť ťažobu viny či zármutku, no nie je to nič konkrétne.
Nádej
Po prvých dvoch veršoch však pieseň prechádza zo zármutku do nádeje. U Hospodina je odpustenie. Z tejto skutočnosti plynie aj nádej. Veď ak by Pán počítal neprávosti, kto by obstál? Keby nebolo Božieho odpustenia, aký by bol život človeka? Práve prítomnosť Božieho odpustenia mení zármutok pútnika na nádej a radosť. Práve vďaka Božiemu odpusteniu sa stáva cesta do Jeruzalema cestou radostnou. Nie je to pochod smrti ale je to cesta, ktorá prinesie pokoj, lebo pútnik pred Božou tvárou v jeruzalemskom chráme nájde odpustenie. To je cieľ, to je to, čo pútnik očakáva.
Očakávanie
Práve očakávanie sa stáva témou posledných troch veršov piesne. Pútnik je na ceste do Jeruzalema. Uvedomuje si svoj hriech a vyznáva svoju úzkosť, no vie aj o Božej milosti, ktorá neprávosti odpúšťa. To ale nie je dôvod, aby sa na ceste otočil a vrátil späť. Samotné uvedomenie si Božej dobroty neznamená, že už pre zmierenie netreba nič urobiť. Práve naopak. Slová „u Teba je však odpustenie“ nie sú iba metaforickým vyznaním že Boh odpúšťa. V časoch vzniku tejto piesne, kedy bol náboženský život Izraela sústredený do Jeruzalema a chrám bol miestom, kde podľa viery izraelcov prebýval Boh, boli tieto slová poukazom na chrám. U Hospodina znamená v chráme. Tam je odpustenie, tam treba prísť. To je cieľ cesty, to je predmet pútnikovho očakávania. Jeho vyznanie „Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša“ teda nie sú iba vyjadrením radosti zo stretnutia, ktoré príde raz. Sú prejavom radosti zo stretnutia, ktoré sa má udiať už o chvíľu, keď pútnik dorazí do Jeruzalema. Tam dôjde k zmiereniu, na to sa pútnik teší, to očakáva a k tomu povzbudzuje aj ostatných.
Istota odpustenia
Tou najdôležitejšou skutočnosťou, okolo ktorej sa to všetko točí, je Božie odpustenie. Poň si pútnik ide, v to dúfa a na to sa teší. Počíta s ním a vôbec o ňom nepochybuje. Zárukou tejto jeho viery je Božia milosť. Ona sa dokazuje v skutkoch Hospodinových a v Jeho ochote odpúšťať. Viera, že Boh odpustí, sa tak stáva prameňom všetkých ďalších nádejí i očakávaní.
Istota v Kristovi
Kým starozmluvný pútnik opieral svoju vieru o slávne Božie skutky, v ktorých sa dokazovala Božia moc a milosť, zaručujúca odpustenie, my svoju vieru opierame o Pána Ježiša Krista. To On je pre nás vrcholným dôkazom Božej lásky a zárukou odpustenia hriechov, ba až ospravedlnenia pred Bohom, pretože všetko sa to udialo práve preto aby ten, kto verí v Neho nezahynul.
Počítať neprávosti
Počítať neprávosti svojich protivníkov je veľmi moderné. My často povieme: „odpustím, ale nezabudnem“ a pri vhodnej príležitosti veľmi radi oponentovi všetky jeho zlyhania, ba aj to, čo za chybu považujeme iba my, spočítame. To však iba dokazuje, ako ďaleko sme od skutočnej viery a od skutočného kresťanského života. V dnešnom texte čítame, že Boh práve toto nerobí. Keby to robil, keby On začal počítať neprávosti hriešnikov, nikto by neobstál. Ani jeden človek by nemohol zastať smelo pred Bohom, pretože každý má to svoje na rováši.
My radi počítame neprávosti iným a spoliehame sa na to, že tie naše Pán Boh milostivo odpúšťa. Viera v Božiu milosť a odpustenie hriechov je tak zrejme základom aj našej viery. Avšak nemali by sme zabúdať, že aj my sami musíme odpúšťať a tým pádom aj zabúdať na neprávosti našich vinníkov. Nech nám je v tom príkladom Pán Ježiš, ktorý ani svojim trýzniteľom nevyčítal ale z kríža pre nich prosil o odpustenie. Nech je pre nás Jeho krv, ktorá nás utvrdzuje vo viere v Božiu milosť, symbolom odpustenia, ktorého sa dostáva nie len nám ale aj našim bratom a sestrám, čo nás musí povzbudzovať k tomu, aby sme si aj my navzájom odpúšťali a svoje neprávosti nepočítali. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si trpel za nás, vylial svoju svätú krv a prosil o odpustenie pre tých, ktorí Ťa mučili. Prosíme Ťa, nech máme Tvoj príklad odpúšťajúcej lásky stále pred očami a uvedomujeme si, že ani nám neprislúcha počítať neprávosti iných, keď sami sme hriešni. Nech sa, naopak, pre Tvoje zásluhy radujeme z Božej milosti a tešíme sa zo zmierenia, ktorého sa nám v Tebe a skrze Teba dostalo. Amen.
Pieseň ES 327
Kde si, môj Ježiši, láska moja, láska moja, hľadám Ťa, daj srdcu dar pokoja, daj pokoja. Ó Ježiši môj, ó Ježiši môj, v úzkosti a biede sám pri mne stoj, sám pri mne stoj!