Domáca pobožnosť na 22. nedeľu po Svätej Trojici (31. október 2021)

Domáca pobožnosť na 22. nedeľu po Svätej Trojici (31. október 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 274

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (F 2, 12 - 15)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Pavla Filipským 2, 12-15:

            „A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však boj je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu. Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre.“

Milí bratia a sestry!

            Poznáte rozprávky Hansa Christiana Andersena? Sú známe na celom svete a predsa iné než tie, ktoré zozbierali bratia Grimmovci či Pavol Dobšinský. V Andersenových rozprávkach nie sú unesené princezné, trojhlavé draky ani hlúpi Janovia, čo za svoju smelosť dostali polovicu kráľovstva. Andersen často prenáša ľudské vlastnosti na neživé predmety a tak svojich poslucháčov vovádza do nových svetov. Rozpráva, ako sa cítia a čo prežívajú hračky v detskej izbe či kvietky na lúke. Viem si preto veľmi živo predstaviť, ako by asi vyzerala taká Andersenova rozprávka, keby písal napríklad o predmetoch v našej kuchynskej linke. Objavil by sa tam zaiste pohár, z ktorého domáca pani často a rada pije, aj hrnček, ktorý takmer nikdy nepoužíva. Tento by bol smutný, kým ostatné poháre a hrnčeky by ho potešovali. Celá rozprávka by pôsobila smutne a melancholicky, pretože neužitočný hrnček a jeho smútok by v nás vzbudzovali ľútosť. Takým neužitočným hrnčekom sa však celkom ľahko môžeme stať aj my sami, ak svoj život premárnime v nečinnosti, alebo dokonca spôsobom, ktorý nám škodí.

            Ako kresťania často hovoríme o tom, že Pán Ježiš nás vykúpil a rozumieme tomu tak, že svojou smrťou zaplatil za naše hriechy a tak nás zachránil od večnej smrti. Slovo „vykúpil“ sa však v Písme neobjavuje len s predložkou „od“, ale aj s predložkou „na“. Sme nielen vykúpení od večnej smrti, ale aj vykúpení na Božiu chválu. Smrťou Pána Ježiša Krista teda pre nás končí nelichotivá vízia zatratenia, no začína nový život, ku ktorému sme vykúpení a ktorý má byť oslavou nášho Spasiteľa. Má to byť život v láske, radosti a štedrosti.

            Práve o tom píše dnes apoštol Pavol, keď kresťanov vo Filipis nabáda, aby „konali svoje spasenie“. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto slová nabádajú čitateľov k akejsi činnosti, ktorá má viesť k ich spáse. Omyl! Kresťania sa nemajú spasiť sami. Nemajú konať niečo, čo by ich spasilo, veď oni už spasení sú a to svojím Spasiteľom, Pánom Ježišom Kristom. Teraz ale majú konať to, k čomu boli vykúpení. Majú žiť životom, ktorý bude Božou oslavou, majú slovami aj skutkami naplniť očakávania, ktoré do nich vkladá ich Spasiteľ. To je význam slov „konať svoje spasenie“.

            Zjavne to však nie je ľahká úloha, keď Pavol sám píše, že ju majú konať bez reptania či pochybovania a dokonca pripúšťa, že by k tomu ani nemuseli mať vždy vôľu. No presne taká je realita našej egoistickej prirodzenosti. Láska? Prečo by som mal milovať niekoho, kto mi ani len na meno nevie prísť. Odpustenie? Prečo by som mal urobiť prvý krok k zmiereniu, keď mi bolo ukrivdené a ospravedlniť sa má ten druhý? Štedrosť? Prečo by som mal niekomu niečo dávať, keď sám toho toľko potrebujem? Takto uvažuje naša ľudská prirodzenosť a je to vo veľkom protiklade s tým, čo od nás očakáva Pán Ježiš. Avšak Pavol to dobre vie a preto hneď oznamuje, že Boh sám je ten, ktorý skrze svojho Ducha pôsobí v ľudskom srdci, aby človek aj chcel a aj vykonal to, čo by si možno predtým ani nebol pomyslel, že raz bude konať. Aby napriek svojej samoľúbosti prejavil lásku aj inému, aby napriek svojej urazenosti podal ruku k zmiereniu, aby napriek sklonu k lakomstvu otvoril dlaň k štedrosti. To sú veľké premeny srdca, ktoré koná Pán Ježiš Kristus.

            Dnešná nedeľa však je o premenách. Pripomíname si pamiatku reformácie a práve reformácia znamenala obrovskú premenu nielen v dejinách ľudstva, ale hlavne v uvažovaní ľudí a v ich prežívaní viery. Pán Boh dokázal urobiť premenu, o akej sa ľuďom predtým ani len nesnívalo, hoci mnohí už dávno po nej túžili. Rovnako môže Pán Boh vykonať premenu aj v nás a obnoviť naše srdcia i mysle, pretvoriť ich na Boží obraz, urobiť ich novými, takými, ktoré budú „konať svoje spasenie“ na Božiu slávu a radosť ľudí.

            Apoštol Pavol hovorí, že kto takto žije, stáva sa jasnou hviezdou, ktorá žiari v tme nočnej oblohy. To nám pripomína slová Pána Ježiša o tom, že máme byť svetlom sveta. A opäť je to reformácia, ktorá tieto slová v dejinách potvrdzuje. Mená Dr. Martina Luthera či Filipa Melanchtona ale aj mnohých ďalších znejú dodnes a oni sa stali jasnými hviezdami na temnej oblohe stredoveku. Nie však preto, že by boli takí dokonalí a že by sami žiarili ako hviezdy ale preto, že „konali svoje spasenie“, mali úprimný vzťah k Pánu Ježišovi a k Božiemu slovu, jedine viera, jedine Písmo, jedine milosť Božia a jedine vzkriesenie Pána Ježiša boli pre nich dôležité a tým odrážali do tmy sveta svetlo evanjelia, svetlo ich Pána – Pána Ježiša Krista, ktorý je Svetlom sveta.

            Konajme teda aj my svoje spasenie, žime na slávu Božiu a nechajme pôsobiť Božieho Ducha, aby pôsobil, že budeme chcieť aj konať viac, ako by sme si možno dnes mysleli. Tak sa aj my staneme nositeľmi evanjelia a budeme do sveta odrážať Svetlo nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Amen.

            Pomodlime sa:

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že si v diele reformácie dal opäť mocne zaznieť svojmu slovu a radostné posolstvo evanjelia o Tvojej láske zasa znelo zvučne a v celej kráse. Daj, aby sme si aj my dnes jeho hlboký obsah uvedomovali a tak poznávali, ako veľa si toho pre nás urobil. Vykúpil si nás od večnej smrti k novému životu. Kiež teda konáme svoje spasenie, napĺňame určenie, ktoré si nám dal, slovom i životom Tvoje meno oslavujeme a raz ako Tvoji spoludedičia do Tvojho kráľovstva prídeme. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 263

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, nech chráni vaše srdcia i mysle v Kristovi Ježišovi! Amen.