Pieseň ES 360
Spievajte Bohu nové piesne, veď divné veci učinil. Pravicou vytrhol nás z tiesne, ramenom svojím vykúpil. Nuž, kde sú teraz biedy naše, keď istotou je pre nás Pán? K spravodlivosti a ku spáse národy pozýva On sám!
Čítanie Božieho slova z F 3, 4 - 9
„Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere.“
Milí bratia a sestry!
Minule sme spolu čítali slová Písma z 1M 15,1-6. Bola to stať o Abrámovi, ktorá končila slovami: „I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“ Vtedy sme uvažovali o viere, akou Abrám uveril Hospodinovi. Dnes venujme pozornosť tomu druhému, nemenej dôležitému pojmu a to je spravodlivosť.
Spravodlivý človek
Ak sa začnú dvaja ľudia dohadovať či to alebo ono je spravodlivé, veľmi často sa nezhodnú, pretože posudzovanie spravodlivosti vychádza zo subjektívnych pohľadov. To čo sa vidí spravodlivé mne, nemusí sa vidieť spravodlivé tebe. Kto je teda spravodlivý človek? Je to človek, ktorý dokáže konať a rozhodovať tak, aby boli všetci spokojní? Podľa mnohých áno, no v skutočnosti nie. Ak šéf dá všetkým rovnakú odmenu, môžu byť síce všetci spokojní, no nemusí to byť vôbec spravodlivé. Spravodlivý človek teda nie je ten, ktorý dokáže vyhovieť všetkým. Už v samotnom slove spravodlivosť počujeme slovný kmeň „právo“. Zjednodušene by sme teda mohli povedať, že spravodlivý je ten, kto napĺňa zákon, kto dodržiava právo.
Spravodlivosť zo zákona
Takúto spravodlivosť majú mnohí ľudia. Vlastne všetci tí, ktorí sa snažia žiť a hrať podľa pravidiel. Takúto spravodlivosť mali aj farizeji v časoch Pána Ježiša, pretože zákon bol pre nich svätý a oni sa ho snažili dôkladne dodržiavať. Práve preto im Pán Ježiš spravodlivosť neupiera. Hovorí však, že spravodlivosť kresťanov musí byť dokonalejšia ako spravodlivosť farizejov (Mt 5,20).
Spravodlivosť Božia
Pán Ježiš s kráľovstvom Božím prináša aj Božiu spravodlivosť. On hovorí, že Božia spravodlivosť je úplne iná ako ľudská. Nie je o dodržiavaní ľudských zákonov a nie je o ľudskom posudzovaní dobra a zla. Je o tom, ako veci vidí a posudzuje Boh, ktorý nenávidí hriech, má záľubu v svetu bláznivom, vyvyšuje slabé a omilosťuje hriešne. Jeho spravodlivosť je človekom ťažko uchopiteľná. Pán Ježiš ju predstavuje v podobenstvách ako napríklad v tom o robotníkoch na vinici alebo nespravodlivom šafárovi. To sú tie podobenstvá, ktorým často ťažko rozumieme, lebo nám ich Pán Ježiš rozpráva z pohľadu Božej spravodlivosti. Tá je dokonalejšia, človekom ťažko pochopiteľná a preto vlastne aj pre človeka nedosiahnuteľná, no jediná akceptovaná Pánom Bohom.
Darovaná spravodlivosť
Ako však byť spravodlivý spôsobom, ktorý je nám cudzí? Je to ako keby sme mali ísť do cudziny, predstúpiť tam pred cudzieho kráľa a žiadať niečo jazykom, ktorý vôbec nepoznáme. Tak Boh vo svojom kráľovstve nastoľuje svoju spravodlivosť a žiada ju aj od tých, čo tam prebývajú, hoci na svete ju spoznať nedokážeme. Jediný spôsob je ten, že nám ju Pán Boh daruje. Preto Božia spravodlivosť prichádza do tohto sveta skrze Pána Ježiša Krista ako nová, darovaná tým, ktorí v Neho uveria.
Viera ako zásluha
O Božej spravodlivosti hovoríme, že ju možno prijať vierou. Aj o Abrahámovi sme čítali, že uveril Hospodinovi. Uveriť Pánu Bohu je teda prvý krok. Avšak pozor! Uveriť v Pána Ježiša neznamená urobiť záslužnú vec, ktorá bude odmenená. Mnohí kresťania chápu vzťah medzi vierou a spravodlivosťou nasledovne: uveril som v Ježiša Krista a preto (za to) získam Božiu spravodlivosť a budem spasený. V takomto prístupe však cítime ľudské rozhodnutie uveriť ako nejakú zásluhu, skutok, ktorý by mal Pán Boh odmeniť. Prijať Božiu spravodlivosť vierou neznamená, že ja sa rozhodnem uveriť a Boh ma za to odmení spravodlivosťou ale uveriť Jeho sľubu. Tak ako Abrahám uveril sľubu o synovi a veľkom potomstve alebo ako Pavol uveril sľubu o spasení. Človek príjme Božiu spravodlivosť tým, že sa na Pána Boha úplne spoľahne. Hospodin sám je aktívnym darcom a my sme len pasívni prijímatelia.
Pavlov objav
Všimnime si pojmy „spravodlivosť zo zákona“ a „spravodlivosť Božia“ v dnešnom texte. Apoštol Pavel píše, že tú prvú mal. Bol príkladný a poslušný Žid, konal všetko čo mal a preto bol zo zákona spravodlivý. A predsa to nepokladá za dôležité, lebo v Ježišovi Kristovi spoznal novú spravodlivosť, spravodlivosť Božiu a zoči-voči nej tá prvá spravodlivosť stráca hodnotu a on stojí pred Bohom ako taký, ktorý žiadnu spravodlivosť nemá a objavuje tú novú, Božiu, ktorá ho ospravedlňuje pred Bohom.
Túto spravodlivosť objavil aj Dr. Martin Luther. Na túto skutočnosť poukazoval, keď bojoval proti odpustkom a zdôrazňoval, že nielen dobré či zlé skutky ale ani samotná viera nemôže byť našou zásluhou, pretože Pán Boh nám ani večný život ani svoju spravodlivosť nedáva preto, že my sme uverili v Neho a tak máme na ňu nárok ale preto, že sme sa Mu zverili do rúk a On nám ju dáva ako deťom, ktoré miluje. Amen.
Modlitba
Pane Bože, ďakujeme Ti za dar Tvojej veľkej milosti a za dar Tvojej spravodlivosti, ktorú nám dávaš ako rúcho, ktorým môžeme zakryť svoju nespravodlivosť pred Tebou, hoci by sme aj v ľudských očiach boli dobrí. Ďakujeme, že skrze svojho Syna nás ospravedlňuješ a pozývaš do svojho kráľovstva. Ďakujeme, že smieme i vo svojej hriešnosti dúfať vo večnosť a večné kráľovstvo s Tebou. Ďakujeme, že si nám svoju lásku, milosť i spravodlivosť zjavil vo svojom Synovi a neskôr pripomenul v apoštolovi Pavlovi či Martinovi Lutherovi. Nech je Tvoje meno oslávené na veky. Amen.
Pieseň ES 487
Kristova krv, spravodlivosť je svadobný môj šat a skvost, ním pre nebo sa ozdobím a tak pred Bohom obstojím.
Spievajte Bohu nové piesne, veď divné veci učinil. Pravicou vytrhol nás z tiesne, ramenom svojím vykúpil. Nuž, kde sú teraz biedy naše, keď istotou je pre nás Pán? K spravodlivosti a ku spáse národy pozýva On sám!
Čítanie Božieho slova z F 3, 4 - 9
„Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi, a bez úhony čo do spravodlivosti podľa zákona. Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal, a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere.“
Milí bratia a sestry!
Minule sme spolu čítali slová Písma z 1M 15,1-6. Bola to stať o Abrámovi, ktorá končila slovami: „I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“ Vtedy sme uvažovali o viere, akou Abrám uveril Hospodinovi. Dnes venujme pozornosť tomu druhému, nemenej dôležitému pojmu a to je spravodlivosť.
Spravodlivý človek
Ak sa začnú dvaja ľudia dohadovať či to alebo ono je spravodlivé, veľmi často sa nezhodnú, pretože posudzovanie spravodlivosti vychádza zo subjektívnych pohľadov. To čo sa vidí spravodlivé mne, nemusí sa vidieť spravodlivé tebe. Kto je teda spravodlivý človek? Je to človek, ktorý dokáže konať a rozhodovať tak, aby boli všetci spokojní? Podľa mnohých áno, no v skutočnosti nie. Ak šéf dá všetkým rovnakú odmenu, môžu byť síce všetci spokojní, no nemusí to byť vôbec spravodlivé. Spravodlivý človek teda nie je ten, ktorý dokáže vyhovieť všetkým. Už v samotnom slove spravodlivosť počujeme slovný kmeň „právo“. Zjednodušene by sme teda mohli povedať, že spravodlivý je ten, kto napĺňa zákon, kto dodržiava právo.
Spravodlivosť zo zákona
Takúto spravodlivosť majú mnohí ľudia. Vlastne všetci tí, ktorí sa snažia žiť a hrať podľa pravidiel. Takúto spravodlivosť mali aj farizeji v časoch Pána Ježiša, pretože zákon bol pre nich svätý a oni sa ho snažili dôkladne dodržiavať. Práve preto im Pán Ježiš spravodlivosť neupiera. Hovorí však, že spravodlivosť kresťanov musí byť dokonalejšia ako spravodlivosť farizejov (Mt 5,20).
Spravodlivosť Božia
Pán Ježiš s kráľovstvom Božím prináša aj Božiu spravodlivosť. On hovorí, že Božia spravodlivosť je úplne iná ako ľudská. Nie je o dodržiavaní ľudských zákonov a nie je o ľudskom posudzovaní dobra a zla. Je o tom, ako veci vidí a posudzuje Boh, ktorý nenávidí hriech, má záľubu v svetu bláznivom, vyvyšuje slabé a omilosťuje hriešne. Jeho spravodlivosť je človekom ťažko uchopiteľná. Pán Ježiš ju predstavuje v podobenstvách ako napríklad v tom o robotníkoch na vinici alebo nespravodlivom šafárovi. To sú tie podobenstvá, ktorým často ťažko rozumieme, lebo nám ich Pán Ježiš rozpráva z pohľadu Božej spravodlivosti. Tá je dokonalejšia, človekom ťažko pochopiteľná a preto vlastne aj pre človeka nedosiahnuteľná, no jediná akceptovaná Pánom Bohom.
Darovaná spravodlivosť
Ako však byť spravodlivý spôsobom, ktorý je nám cudzí? Je to ako keby sme mali ísť do cudziny, predstúpiť tam pred cudzieho kráľa a žiadať niečo jazykom, ktorý vôbec nepoznáme. Tak Boh vo svojom kráľovstve nastoľuje svoju spravodlivosť a žiada ju aj od tých, čo tam prebývajú, hoci na svete ju spoznať nedokážeme. Jediný spôsob je ten, že nám ju Pán Boh daruje. Preto Božia spravodlivosť prichádza do tohto sveta skrze Pána Ježiša Krista ako nová, darovaná tým, ktorí v Neho uveria.
Viera ako zásluha
O Božej spravodlivosti hovoríme, že ju možno prijať vierou. Aj o Abrahámovi sme čítali, že uveril Hospodinovi. Uveriť Pánu Bohu je teda prvý krok. Avšak pozor! Uveriť v Pána Ježiša neznamená urobiť záslužnú vec, ktorá bude odmenená. Mnohí kresťania chápu vzťah medzi vierou a spravodlivosťou nasledovne: uveril som v Ježiša Krista a preto (za to) získam Božiu spravodlivosť a budem spasený. V takomto prístupe však cítime ľudské rozhodnutie uveriť ako nejakú zásluhu, skutok, ktorý by mal Pán Boh odmeniť. Prijať Božiu spravodlivosť vierou neznamená, že ja sa rozhodnem uveriť a Boh ma za to odmení spravodlivosťou ale uveriť Jeho sľubu. Tak ako Abrahám uveril sľubu o synovi a veľkom potomstve alebo ako Pavol uveril sľubu o spasení. Človek príjme Božiu spravodlivosť tým, že sa na Pána Boha úplne spoľahne. Hospodin sám je aktívnym darcom a my sme len pasívni prijímatelia.
Pavlov objav
Všimnime si pojmy „spravodlivosť zo zákona“ a „spravodlivosť Božia“ v dnešnom texte. Apoštol Pavel píše, že tú prvú mal. Bol príkladný a poslušný Žid, konal všetko čo mal a preto bol zo zákona spravodlivý. A predsa to nepokladá za dôležité, lebo v Ježišovi Kristovi spoznal novú spravodlivosť, spravodlivosť Božiu a zoči-voči nej tá prvá spravodlivosť stráca hodnotu a on stojí pred Bohom ako taký, ktorý žiadnu spravodlivosť nemá a objavuje tú novú, Božiu, ktorá ho ospravedlňuje pred Bohom.
Túto spravodlivosť objavil aj Dr. Martin Luther. Na túto skutočnosť poukazoval, keď bojoval proti odpustkom a zdôrazňoval, že nielen dobré či zlé skutky ale ani samotná viera nemôže byť našou zásluhou, pretože Pán Boh nám ani večný život ani svoju spravodlivosť nedáva preto, že my sme uverili v Neho a tak máme na ňu nárok ale preto, že sme sa Mu zverili do rúk a On nám ju dáva ako deťom, ktoré miluje. Amen.
Modlitba
Pane Bože, ďakujeme Ti za dar Tvojej veľkej milosti a za dar Tvojej spravodlivosti, ktorú nám dávaš ako rúcho, ktorým môžeme zakryť svoju nespravodlivosť pred Tebou, hoci by sme aj v ľudských očiach boli dobrí. Ďakujeme, že skrze svojho Syna nás ospravedlňuješ a pozývaš do svojho kráľovstva. Ďakujeme, že smieme i vo svojej hriešnosti dúfať vo večnosť a večné kráľovstvo s Tebou. Ďakujeme, že si nám svoju lásku, milosť i spravodlivosť zjavil vo svojom Synovi a neskôr pripomenul v apoštolovi Pavlovi či Martinovi Lutherovi. Nech je Tvoje meno oslávené na veky. Amen.
Pieseň ES 487
Kristova krv, spravodlivosť je svadobný môj šat a skvost, ním pre nebo sa ozdobím a tak pred Bohom obstojím.