Pieseň ES 567
Aby sme vždy jedno boli, ku Kristu sa priviňme, aby sme vždy svorne žili, Krista do sŕdc prijmime! To konajme, čo On žiada: Je hlava, my údy zas, je Majster náš, my sme bratia, my sme Jeho, On je náš.
Čítanie Božieho slova z Mk 10, 2 - 9
„I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. Preto opustí človek otca i matku a bude sa pridŕžať svojej manželky, a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“
Milí bratia a sestry!
Farizeji Pána Ježiša radi pokúšali. Dávali Mu záludné otázky a čakali ako odpovie, aby potom v Jeho odpovedi našli niečo, čo by mohli použiť proti Nemu. Dnes je to otázka rozvodov.
Prax v židovstve
V tých časoch nemali židovskí rabíni na otázku rozvodov jednotný názor. Mojžišov zákon síce dával mužovi právo prepustiť ženu ak s ňou nebol spokojný, no nebolo jasné, kedy môže muž toto právo využiť. Práve v tom sa učitelia zákona rozchádzali. Jedni učili, že manželstvo je posvätná inštitúcia a ženu možno prepustiť iba za veľmi vážnych okolností, iní zasa tvrdili, že stačia aj malichernosti na to, aby muž ženu prepustil, pretože ak muž nie je so ženou spokojný, manželstvo vlastne neplní účel. Farizeji chcú vedieť, aký názor má Pán Ježiš, aby Ho podľa Jeho odpovede zaradili do skupiny liberálov alebo konzervatívcov.
Tvrdosť srdca
Pán Ježiš však neodpovedal podľa očakávania. Namiesto toho označil už Mojžišov zákon za ústupok pre tvrdosť ľudského srdca. V ideálnej spoločnosti by muž ženu nikdy neprepustil a zákon o rozvode by nebolo treba. Ale preto, že ideálna spoločnosť neexistuje a ľudské srdcia sú tvrdé, musel aj Mojžiš priniesť možnosť ukončiť manželstvo. To by sa však malo udiať len vtedy, keď už je situácia veľmi zlá.
Nevera
Otázka, za akých okolností teda možno ukončiť manželstvo, tak ostáva otvorená. Na inom mieste Pán Ježiš hovorí, že „ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu“ (Mt 5,32). Z toho ľudia často vyvodzujú mylný názor, že Pán Ježiš uznal neveru ako dôvod k ukončeniu manželstva. To však nie je pravda.
Cudzoložstvo a smilstvo
V Písme sa pre označenie sexuálneho spojenia mimo partnerského vzťahu používajú pojmy cudzoložstvo a smilstvo. Treba ich však veľmi starostlivo rozlišovať, pretože neoznačujú to isté. Cudzoložstvo je stav, kedy človek podľahne pokušeniu a dopustí sa nevery voči svojmu partnerovi. Smilstvo je stav, kedy si človek zámerne a opakovane užíva s inými partnermi, ignorujúc pritom toho svojho. Povedané ešte inak, cudzoložstvo je nevera, ktorá sa pritrafí, no človek ju oľutuje, pretože svoje zázemie má stále u svojho partnera. Smilstvo je promiskuita, kedy sa človek ani nemá záujem k svojmu partnerovi vracať a, naopak, chce sa cítiť slobodný.
Kde je tvoje srdce
Pán Ježiš o majetku hovorí, že kde je tvoje srdce, tam je aj tvoj poklad. Tu je to niečo podobné. Kde je tvoje srdce, tam je aj tvoj domov. Ak sa telesne pokĺzneš, no tvoje srdce stále ostáva pri tvojej manželke/manželovi, nie je to dôvod na rozvod. Ak ale tvoje srdce už odišlo a tvoj neviazaný telesný život je len prejavom toho, že tvoje srdce už nie je doma tam, kde bolo predtým, je situácia naozaj vážna. Inak povedané, dôležité je, kde má človek srdce. Veď práve o srdciach a dušiach platí, že ich Boh spojil.
Odpustenie nevery
Čo teda s neverou, ktorá sa môže pritrafiť aj v tom najlepšom manželstve? Spomeňme si na Pána Ježiša, ku ktorému priviedli ženu – cudzoložnicu. To nebola prostitútka ale vydatá žena, ktorá sa z neznámych príčin zaplietla s niekým iným (J 8,4). Pán jej povedal: „Neodsudzujem ťa.“ Tak aj nevera, priznaná a oľutovaná má byť odpustená. Veď ona nie je o nič väčším previnením, ako keď partnera oklameme, využijeme alebo mu nejako inak ublížime. Nie je dôvod domnievať sa, že by Pán Ježiš vyvyšoval telesné veci nad ostatné. Práve naopak
Čo Boh spojil
Čo vlastne Boh spojil? Spojil dve telá alebo dve duše? Je sobáš iba aktom telesného spojenia alebo naopak aktom spojenia dvoch sŕdc, duší a bytostí? Ak by to bolo to prvé, potom by telesná nevera predstavovala vážne narušenie takéhoto spojenia, no zároveň by sme čakali, že Pán Ježiš bude ostro vystupovať proti neviestkam, ktoré predstavovali pre mužov pokušenie. Ak ale Boh spojil muža a ženu – dve duše, dve bytosti, dve srdcia do jedného duchovného celku, potom je to práve táto jednota, ktorú treba ctiť a chrániť. Takéto spojenie síce telesná nevera naruší, no rovnako ju naruší každá neúcta, neláska či zrada a je úlohou kresťanov proti tomu bojovať, zlému sa vyhýbať a previnenia odpúšťať. Odlúčenie nie je cestou, pretože dve bytosti spojil Boh a tento zväzok nemá človek rozlučovať. To sa však dnes veľmi často deje a to len preto, že si ľudia nedokážu odpustiť alebo sa rešpektovať.
Dnešné uvažovanie nad slovom Božím môžeme zhrnúť konštatovaním, že Pánovi Ježišovi ide v manželstve – rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach – o veci duchovné a nie telesné. Manželstvo je pre Neho tým najužším spoločenstvom ľudí a práve tu, ešte viac ako kdekoľvek inde, má vládnuť harmónia, jednota a láska. Tieto nemajú byť narušené, lebo ich ničením človek šliape po Božom stvorenstve. To neznamená, že Pán Ježiš povoľuje neveru. Veď aj ona zraňuje. Zraňuje však rovnako ako mnoho iných vecí, preto ju ani nemožno vyvyšovať na úkor iných vecí, ktoré ubližujú. Je úlohou človeka milovať a odpúšťať rovnako, ako to robil Pán Ježiš a ako to aj svojou smrťou na kríži dokázal. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za príklad lásky, ktorý nám dávaš vo svojom živote. Tvoja láska je dokonalá a viedla Ťa až k obeti na kríži. My takej lásky nie sme schopní. Podliehame egoizmu a vidíme často viac svoju urazenú hrdosť ako ľútosť či pohnútky iných. Prosíme, uč nás láske a svojim Duchom nám pomáhaj sa v nej zdokonaľovať. Kiež dokážeme milovať i odpúšťať, hľadieť s porozumením na iných a kiež tak budujeme raj – ten malý kúsok Tvojho kráľovstva – v našich manželstvách, rodinách, cirkevných zboroch i cirkvi. Amen.
Pieseň ES 556
Jak pekne je v manželstve žiť, navzájom sa milovať, ctiť v srdečnej úprimnosti, a slúžiť s radosťou Pánu, mať myseľ Jemu oddanú, konať si povinnosti. Boh sám vždy tam požehnáva, všetko dáva tým v hojnosti, ktorí žijú v pobožnosti.
Aby sme vždy jedno boli, ku Kristu sa priviňme, aby sme vždy svorne žili, Krista do sŕdc prijmime! To konajme, čo On žiada: Je hlava, my údy zas, je Majster náš, my sme bratia, my sme Jeho, On je náš.
Čítanie Božieho slova z Mk 10, 2 - 9
„I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. Preto opustí človek otca i matku a bude sa pridŕžať svojej manželky, a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“
Milí bratia a sestry!
Farizeji Pána Ježiša radi pokúšali. Dávali Mu záludné otázky a čakali ako odpovie, aby potom v Jeho odpovedi našli niečo, čo by mohli použiť proti Nemu. Dnes je to otázka rozvodov.
Prax v židovstve
V tých časoch nemali židovskí rabíni na otázku rozvodov jednotný názor. Mojžišov zákon síce dával mužovi právo prepustiť ženu ak s ňou nebol spokojný, no nebolo jasné, kedy môže muž toto právo využiť. Práve v tom sa učitelia zákona rozchádzali. Jedni učili, že manželstvo je posvätná inštitúcia a ženu možno prepustiť iba za veľmi vážnych okolností, iní zasa tvrdili, že stačia aj malichernosti na to, aby muž ženu prepustil, pretože ak muž nie je so ženou spokojný, manželstvo vlastne neplní účel. Farizeji chcú vedieť, aký názor má Pán Ježiš, aby Ho podľa Jeho odpovede zaradili do skupiny liberálov alebo konzervatívcov.
Tvrdosť srdca
Pán Ježiš však neodpovedal podľa očakávania. Namiesto toho označil už Mojžišov zákon za ústupok pre tvrdosť ľudského srdca. V ideálnej spoločnosti by muž ženu nikdy neprepustil a zákon o rozvode by nebolo treba. Ale preto, že ideálna spoločnosť neexistuje a ľudské srdcia sú tvrdé, musel aj Mojžiš priniesť možnosť ukončiť manželstvo. To by sa však malo udiať len vtedy, keď už je situácia veľmi zlá.
Nevera
Otázka, za akých okolností teda možno ukončiť manželstvo, tak ostáva otvorená. Na inom mieste Pán Ježiš hovorí, že „ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu“ (Mt 5,32). Z toho ľudia často vyvodzujú mylný názor, že Pán Ježiš uznal neveru ako dôvod k ukončeniu manželstva. To však nie je pravda.
Cudzoložstvo a smilstvo
V Písme sa pre označenie sexuálneho spojenia mimo partnerského vzťahu používajú pojmy cudzoložstvo a smilstvo. Treba ich však veľmi starostlivo rozlišovať, pretože neoznačujú to isté. Cudzoložstvo je stav, kedy človek podľahne pokušeniu a dopustí sa nevery voči svojmu partnerovi. Smilstvo je stav, kedy si človek zámerne a opakovane užíva s inými partnermi, ignorujúc pritom toho svojho. Povedané ešte inak, cudzoložstvo je nevera, ktorá sa pritrafí, no človek ju oľutuje, pretože svoje zázemie má stále u svojho partnera. Smilstvo je promiskuita, kedy sa človek ani nemá záujem k svojmu partnerovi vracať a, naopak, chce sa cítiť slobodný.
Kde je tvoje srdce
Pán Ježiš o majetku hovorí, že kde je tvoje srdce, tam je aj tvoj poklad. Tu je to niečo podobné. Kde je tvoje srdce, tam je aj tvoj domov. Ak sa telesne pokĺzneš, no tvoje srdce stále ostáva pri tvojej manželke/manželovi, nie je to dôvod na rozvod. Ak ale tvoje srdce už odišlo a tvoj neviazaný telesný život je len prejavom toho, že tvoje srdce už nie je doma tam, kde bolo predtým, je situácia naozaj vážna. Inak povedané, dôležité je, kde má človek srdce. Veď práve o srdciach a dušiach platí, že ich Boh spojil.
Odpustenie nevery
Čo teda s neverou, ktorá sa môže pritrafiť aj v tom najlepšom manželstve? Spomeňme si na Pána Ježiša, ku ktorému priviedli ženu – cudzoložnicu. To nebola prostitútka ale vydatá žena, ktorá sa z neznámych príčin zaplietla s niekým iným (J 8,4). Pán jej povedal: „Neodsudzujem ťa.“ Tak aj nevera, priznaná a oľutovaná má byť odpustená. Veď ona nie je o nič väčším previnením, ako keď partnera oklameme, využijeme alebo mu nejako inak ublížime. Nie je dôvod domnievať sa, že by Pán Ježiš vyvyšoval telesné veci nad ostatné. Práve naopak
Čo Boh spojil
Čo vlastne Boh spojil? Spojil dve telá alebo dve duše? Je sobáš iba aktom telesného spojenia alebo naopak aktom spojenia dvoch sŕdc, duší a bytostí? Ak by to bolo to prvé, potom by telesná nevera predstavovala vážne narušenie takéhoto spojenia, no zároveň by sme čakali, že Pán Ježiš bude ostro vystupovať proti neviestkam, ktoré predstavovali pre mužov pokušenie. Ak ale Boh spojil muža a ženu – dve duše, dve bytosti, dve srdcia do jedného duchovného celku, potom je to práve táto jednota, ktorú treba ctiť a chrániť. Takéto spojenie síce telesná nevera naruší, no rovnako ju naruší každá neúcta, neláska či zrada a je úlohou kresťanov proti tomu bojovať, zlému sa vyhýbať a previnenia odpúšťať. Odlúčenie nie je cestou, pretože dve bytosti spojil Boh a tento zväzok nemá človek rozlučovať. To sa však dnes veľmi často deje a to len preto, že si ľudia nedokážu odpustiť alebo sa rešpektovať.
Dnešné uvažovanie nad slovom Božím môžeme zhrnúť konštatovaním, že Pánovi Ježišovi ide v manželstve – rovnako ako vo všetkých ostatných oblastiach – o veci duchovné a nie telesné. Manželstvo je pre Neho tým najužším spoločenstvom ľudí a práve tu, ešte viac ako kdekoľvek inde, má vládnuť harmónia, jednota a láska. Tieto nemajú byť narušené, lebo ich ničením človek šliape po Božom stvorenstve. To neznamená, že Pán Ježiš povoľuje neveru. Veď aj ona zraňuje. Zraňuje však rovnako ako mnoho iných vecí, preto ju ani nemožno vyvyšovať na úkor iných vecí, ktoré ubližujú. Je úlohou človeka milovať a odpúšťať rovnako, ako to robil Pán Ježiš a ako to aj svojou smrťou na kríži dokázal. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za príklad lásky, ktorý nám dávaš vo svojom živote. Tvoja láska je dokonalá a viedla Ťa až k obeti na kríži. My takej lásky nie sme schopní. Podliehame egoizmu a vidíme často viac svoju urazenú hrdosť ako ľútosť či pohnútky iných. Prosíme, uč nás láske a svojim Duchom nám pomáhaj sa v nej zdokonaľovať. Kiež dokážeme milovať i odpúšťať, hľadieť s porozumením na iných a kiež tak budujeme raj – ten malý kúsok Tvojho kráľovstva – v našich manželstvách, rodinách, cirkevných zboroch i cirkvi. Amen.
Pieseň ES 556
Jak pekne je v manželstve žiť, navzájom sa milovať, ctiť v srdečnej úprimnosti, a slúžiť s radosťou Pánu, mať myseľ Jemu oddanú, konať si povinnosti. Boh sám vždy tam požehnáva, všetko dáva tým v hojnosti, ktorí žijú v pobožnosti.