Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Zjavení (14. január 2024)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Zjavení (14. január 2024)

Pieseň ES 34
 
            Sláva Ti buď, mocný Bože, Ty Pane večnosti! Sláva Ti buď, Svätý Bože, Ty Pane milosti! Láska Tvoja veľká a múdrosť nadzemská, neskonalá moc a sláva nebeská. Neskonalá moc a sláva nebeská!
 
Čítanie Božieho slova z Joz 24, 15
 
            „Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            „ja a dom môj slúžiť budeme Hospodinovi“ je často napísané na drevených tabuľkách či výšivkách, ktoré zdobia naše príbytky. 
 
V Kanaáne
            Pôvodne tieto slová povedal Józua, keď s Izraelom prišiel do zasľúbenej zeme. Bolo to nie len geograficky ale hlavne kultúrne a nábožensky úplne cudzie prostredie. Bolo treba preskúmať krajinu, vysporiadať sa s jej obyvateľmi a nejakým spôsobom sa postaviť aj k miestnemu náboženstvu. Józua si bol toho dobre vedomý, preto na konci cesty prehovoril k ľudu a my máme jeho slová zachytené v 24. kapitole knihy, ktorá nesie jeho meno.
 
Výzva
            Józua Izraelcom pripomenul všetko to, čo pre nich Hospodin urobil. Začína ešte Abrahámovým otcom, ktorého kedysi odviedol od cudzích božstiev, pokračuje skutkami pri Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi aj Mojžišovi, pripomína vyvedenie z Egypta, prechod cez more, víťazstvá nad nepriateľmi aj dobytie Jericha. To všetko sú skutky, ktorými Hospodin nie len dokázal svoju moc ale potvrdil priazeň voči svojmu vyvolenému ľudu. Práve na túto priazeň chce Józua reagovať vernosťou a preto hovorí slová, ktorými končí dnešný text. Zároveň vyzýva ľud, aby sa tiež rozhodol, komu bude slúžiť, teda či zostane verný Hospodinovi, ktorý ho priviedol až na toto miesto alebo sa vráti k božstvám predkov, prípadne podľahne domácim božstvám.
 
Sľub vernosti
            Ľud odpovedá: "Nech je vzdialené od nás, že by sme opustili Hospodina a slúžili iným bohom! Lebo Hospodin je náš Boh." To je sľub vernosti. Izrael si je vedomý Hospodinovej moci i priazne a preto sa už nechce vrátiť ani k bohom Abrahámovho otca ani prijať miestne náboženstvá. Avšak dávať takéto sľuby vôbec nie je jednoduché.
 
Môj dom
            Aj my sa stotožňujeme s Józuovým vyznaním a radi si na dvere zavesíme tabuľku s jeho prísľubom: „Ja a môj dom slúžiť budeme Hospodinovi,“ no realita neraz vyzerá inak. Naši blízky často nemajú záujem o Božie slovo, dokonca sa neraz stane, že máme priamo v rodine tvrdých odporcov alebo aspoň oponentov. Preto, hoci by sme si veľmi priali, aby sa náš dom svorne hlásil k Hospodinovi, nevieme pre to nič urobiť.
 
Autorita
            Takýto stav je výsledkom dnešnej doby, ktorá podporuje slobodné a kritické myslenie a zaznáva autority. Za čias Józuu, ale aj za čias prvej cirkvi alebo reformácie bola autorita rodičov – obzvlášť otca – veľká, preto rozhodnutie, či bude domácnosť pobožná alebo nie záviselo hlavne na ňom. Neraz sa v Biblii píše o niekom, kto uveril v Pána Ježiša alebo sa dal pokrstiť a je tam zmienka, že tak urobil „on a jeho dom“ (napríklad Sk 18, 8). Nepredstavujme si, že každý člen domácnosti sa sám rozhodol. Bolo to rozhodnutie otca, ktoré spôsobilo, že sa celá domácnosť, teda žena, deti, členovia rodiny ale aj slúžky prípadní paholkovia a ďalší robotníci stali kresťanmi. Dnes to už tak nie je a rozhodnúť sa pre Pána Ježiša musí každý sám. Preto je aj ťažké sľúbiť a zaručiť, že celý náš dom bude slúžiť Hospodinovi.
 
Posudzovanie
            To si veľmi dobre uvedomujeme, keď ide o nás a našu rodinu, no menej ak ide o iné rodiny. Neraz povieme: „Prečo ten či onen neprivedie na Služby Božie deti či vnúčatá?“ Ba dokonca aj farárske rodiny sa neraz stávajú terčom takýchto rečí. „Ako môže nám kázať, keď jeho vlastné deti či vnúčatá tu nie sú?“ No ak tu nie sú, vôbec to neznamená, že daný človek – cirkevník, dozorca či farár - pre to nič neurobil. Možno sa snažil, možno ich pozýval, no jeho pozvanie nebolo prijaté a jeho údel je potom o to ťažší, že musí znášať odmietnutie od tých, na ktorých mu záleží.
 
Boží dar
            Naopak, sú rodiny, ktoré prichádzajú do chrámov spolu, či už sú to rodiny farárov alebo členov zboru. Je to krásne, no treba si vždy uvedomovať, že je to Boží dar. Ak by si človek myslel, že on sám svojou výchovou či vplyvom dosiahol, že jeho blízki uverili v Pána Ježiša, je to pýcha. Ak máme takúto rodinu a smieme s ňou spoločne sedieť na Službách Božích, potom len ďakujme Pánu Bohu za tento dar. A ak takú rodinu nemáme, prosme o ňu, pretože Pán Boh môže kedykoľvek a kohokoľvek obdariť darom viery.
 
            Téma dnešnej nedele hovorí, že „Ježišova prítomnosť posväcuje domácnosť.“ To nám pripomína, že Pán Ježiš je zdrojom viery i svätosti a že jedine On buduje duchovne živú rodinu. Ak už takú rodinu máme, spoločne Ho v nej oslavujme a slúžme Mu. A ak ju nemáme, neprestávajme o ňu prosiť. Neustávajme v modlitbách a vo viere, že Pán Ježiš dáva milostivo svojho Ducha a že sa aj my raz dočkáme toho, že budeme môcť spoločne povedať, že „náš dom“ chce slúžiť Hospodinovi. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Bože, Ty si poslal na svet svojho Syna, aby hľadal a spasil tých, čo by inak zahynuli. Ty dávaš svetlo svojej milosti a vkladáš Svojho Ducha do sŕdc ľudí. Prosíme Ťa dnes za naše rodiny, za tých, ktorí v Teba veria i za tých, ktorí ešte nespoznali Tvoju moc a lásku. Obdaruj všetkých svojím Duchom a posilňuj vo viere. Ty sám buduj naše rodiny na pevnom základe svojho slova a vo svojom Synovi buď medzi nami aby si ako stredobod našej domácnosti náš príbytok posväcoval. Len tak budeme môcť byť s Tebou, veriť v Teba, vyznávať Ťa a slúžiť Ti. Amen.
 
Pieseň ES 559
 
            Ja a dom môj, Pane verný, sme Ti slúžiť pripravení, odovzdať sa ti cele, plniť Tvoje prikázanie, prosiť Ťa o požehnanie a milovať Ťa vrele. Pri tom náš dom nech je miestom, spoločenstvom pobožnosti a opravdivej radosti.