Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Veľkej noci (1. máj 2022)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Veľkej noci (1. máj 2022)

Pieseň ES 136

            Ježiš žije a ja s Ním! Kde je, smrť, kde hrôza tvoja? On víťazstvom preslávnym i mne život vybojoval. Svetlo svojim zosiela, v tom je moja dôvera.

Čítanie Božieho slova z 4M 27, 15 - 20

            „Mojžiš hovoril Hospodinovi: Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva, ustanoví nad zborom muža, ktorý by vychádzal a ktorý by vchádzal pred ním, ktorý by ho viedol do boja a ktorý by ho viedol domov. Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol Mojžišovi: Vezmi si Núnovho syna Józuu, muža, v ktorom je duch, a polož na neho ruku. Potom ho postav pred kňaza Eleázára a pred celý zbor, daj mu poverenie pred ich zrakom a prenes na neho zo svojej dôstojnosti, aby ho poslúchal celý zbor Izraelcov.“

Milí bratia a sestry!

            Izrael sa po svojej dlhej púti konečne dostal k hraniciam Kanaánu a už onedlho má túto zasľúbenú zem zaujať. Mojžišovi však nie je dané vstúpiť do zeme, do ktorej svoj ľud celé desaťročia viedol. Hospodin mu dovolí krajinu uzrieť, no nie v nej žiť. Dnešné slová nás vovádzajú práve do situácie, kedy Mojžiš krátko pred svojou smrťou hovorí s Bohom.

Jeden Boh či viac bohov?

            Ako prvé nám udrie do očí a uší oslovenie, s ktorým sa Mojžiš na Hospodina obracia. Nazýva Ho „Bohom duchov celého ľudstva“. Prečo? O Židovstve sa predsa hovorí, že je to monoteistické náboženstvo – teda že vyznáva len jediného Boha. O Starej zmluve to však nemožno jednoznačne povedať. Spomeňme si len na slová Žalmu: „Niet medzi bohmi rovného Ti, Pane“ (Ž 86,8) alebo „Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ“ (Ž 95, 3). Postoj Starej zmluvy je skôr henoteistický, to znamená, že ľudia v tej dobe uznávali aj existenciu iných bohov, no boli to všetko slabí bohovia, pretože len Hospodin bol jediný živý, mocný a konajúci Boh. V tomto duchu sú myslené aj spomínané žalmy, v tomto duchu vnímali Izraelci aj bohov svojich nepriateľov a v tomto duchu oslovuje aj Mojžiš Hospodina.

Poučná spomienka

            Izrael má pred sebou neľahkú úlohu: vojsť do Kanaánu a zaujať ho. Ľud už raz bol v podobnej situácii. Pred mnohými rokmi mal zasľúbenú zem na dosah ruky, no nevstúpil do nej. Spôsobila to nedôvera v Božiu moc a Božie vedenie. Ľud sa zľakol nepriateľov a podľahol beznádeji a presvedčeniu, že nikdy Kanaán nezíska. Vtedy Boh prikázal vrátiť sa do púšte. Pre Mojžiša to bola možno boľavá ale aj poučná chvíľa, ktorá sa už nesmie opakovať.

Prosba

            Mojžiš však vie aj to, že jeho dni sa krátia, že čoskoro zomrie a že to teda nebude on, kto ľud vovedie do zasľúbenej zeme. Má to už všetko nechať tak? Má spokojne zavrieť oči a ľud nech si potom robí čo chce? To by asi nikto z nás po toľkých rokoch úsilia nedokázal. Preto Mojžiš prosí Hospodina o vodcu. Hľa, nie je to ľud, ktorý si povie: „Mojžiš je starý, čoskoro zomrie, nájdime si za neho náhradu.“ Je to sám Mojžiš, ktorému záleží na tom, aby ľud pokračoval vo svojej ceste pod rukami dobrého vodcu.

Výber

            Čo je tiež zaujímavé a poučné je to, že Mojžiš necháva výber na Hospodina. Za tie roky už určite dobre poznal svojich ľudí a dobre vedel, kto by sa na túto úlohu najviac hodil. A predsa nehovorí: „Pane, ten a ten by bol dobrým vodcom.“ Mojžiš chce, aby Boh sám ustanovil vodcu a jeho prosbou je len to, aby to bol vodca, ktorý povedie ľud domov, do Kanaánu. Tým je myslené, že to má byť človek, ktorý bude schopný svoje poverenie dobre vykonať. Izrael nepotrebuje iba formálneho vodcu. Potrebuje takého vodcu, ktorý bude vždy stáť na čele a ktorý bude vo svojom vedení vždy vychádzať z vôle Hospodinovej. Tak to robil Mojžiš a tak by to mal robiť aj nový vodca.

Zatúlané ovce

            Púšť je plná rôznych potulných beduínskych kmeňov, ktoré nemajú nikde svoj domov a raz sú tu a raz zasa tam. Mojžiš nechce, aby takto skončil aj Izrael. Ten má predsa väčšie ambície a väčší cieľ. Je mu zasľúbený Kanaán ako nová zem. Ale na jej získanie potrebuje vodcu. Bez neho by sa mohol stať presne takým potulným kmeňom – kmeňom bez ambícií a budúcnosti. Takýto osud Mojžišovi pripadá ako osud oviec bez pastiera a prosí Hospodina, aby Jeho ľud takto neskončil.

Józua

            Hospodin vybral za nového vodcu Izraela Núnovho syna Józuu. Neprekvapuje nás to, pretože Józua sa už mnohokrát dokázal ako verný Boží služobník. Riadil sa vždy vôľou Božou a to je to, čo národ teraz najviac potrebuje. Veď je pred ním úloha, ktorú zvládne len vtedy, keď sa bude pridŕžať Božích pokynov.

Duch na čele

            O Józuovi sám Hospodin vraví, že je v ňom duch. Tým sa myslí Duch Boží a práve tento Duch je zárukou Józuovej vernosti a následne aj správneho smerovania národa. Izrael teda nepotrebuje na čele taktika a stratéga, ale Ducha Božieho, lebo sám Boh má stále viesť národ, akurát že už nie skrze Mojžiša ale skrze Józuu.

Ježiš

            Józua a Ježiš sú dve podoby toho istého mena. Józua je teda vlastne Ježiš rovnako ako Ježiš je vlastne Józua. Ďalšie podoby tohto mena sú napríklad Jozue, Jošua či Jehošua. V našej Biblii tak máme dvoch Józuov či Ježišov a rozdielna forma ich mien je zvolená aj preto, aby sme ich ľahko rozoznali. Pritom oni majú spoločné oveľa viac než len meno. Veď obaja sú Bohom postavení na čelo národa, obaja sú pastiermi a obaja sú naplnení Božím Duchom. Kým ten starozmluvný Józua sa dnes pred našimi očami stáva pastierom Izraela a vedie ho do Kanaánu, novozmluvný Ježiš sa stáva pastierom všetkých a vedie ich do večného kráľovstva.

            V dnešnú nedeľu – nedeľu dobrého Pastiera si tak pripomínajme nielen vyvolenie Józuu za vodcu Izraela ale najmä Pána Ježiša – novozmluvného Józuu – ako nášho Pastiera. Za Ním choďme, lebo v Ňom je Boží Duch a On nás bezpečne dovedie do cieľa. Amen.

Modlitba

            Pane Ježiši Kriste, Ty si náš Pastier, ktorý aj život kladieš za nás. My sa dnes radujeme z Tvojho vzkriesenia a evanjelium o tom, že žiješ, nás posilňuje vo viere a utvrdzuje vo vedomí, že máme Pastiera, ktorý aj smrť premáha a tak nás ako jediný môže doviesť až do večného kráľovstva. Veď nás, prosíme, a pomáhaj, aby sme sa cestou nestratili a aby sme spolu s Tebou do tohto cieľa prišli. Amen.

Pieseň ES 512

            Hospodin sám je Pastier môj, vyznávam, tak nedostatku viac sa neobávam: vodí ma tam, kde pastva zelená sa, k osviežujúcim vodám ma privádza, pre svoje meno dušu občerstvuje, na cestu pravdy kroky usmerňuje.