Domáca pobožnosť na 2. nedeľu adventnú (10. december 2023)

Domáca pobožnosť na 2. nedeľu adventnú (10. december 2023)

Pieseň ES 12
 
            Nad hviezd nebeských tisíce jasnejší je svit dennice nad ránom keď sa zjaví! Tak Tvoje, Kriste, vtelenie osvieti srdce, myslenie, žiarivým svetlom slávy; vrúcne, zvučne chcem Ťa chválou neskonalou ospevovať, vďačným srdcom oslavovať.
 
Čítanie Božieho slova z R 15, 7 - 13
 
            „Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha. Hovorím totiž, že sa Kristus stal služobníkom obrezaných pre pravdu Božiu, aby potvrdil zasľúbenia (dané) otcom; a že pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: Preto velebiť Ťa budem medzi pohanmi a spievať žalmy Tvojmu menu. A zase hovorí (Písmo): Radujte sa, pohania, spolu s Jeho ľudom. A zase: Chváľte Pána všetky národy a velebte Ho všetci ľudia. A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a v Toho, kto povstane vládnuť nad národmi, budú dúfať národy. Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Apoštol Pavel bol misionárom pohanov. On ako žid prinášal evanjelium nežidom a ako prvý tak začal budovať ich vzájomné spoločenstvo, ktoré bolo dovtedy úplne nepredstaviteľné.
 
Sebectvo
            15. kapitolu listu rímskym začína apoštol Pavel napomenutím, aby sme neboli sebeckí. Doslova hovorí: „My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie.“ To znamená, že kresťania majú tvoriť nie iba formálne spoločenstvo, kde sa všetci stretnú, pozdravia, vypočujú spolu kázeň, zaspievajú pieseň a rozídu sa, ale majú tvoriť spoločenstvo, kde si jeden všíma toho druhého, zaujíma sa o jeho starosti a ak treba, prejavuje ochotu pomôcť mu.
 
Vzor v Kristovi
            Pavel svoju požiadavku podkladá vzorom, ktorý máme v Ježišovi Kristovi. Veď „ani Kristus nemal záľubu v sebe“ (v. 3) a „a aj nás Kristus prijal“ (v. 7). O čo skôr sa teda máme prijímať navzájom? Cieľom takéhoto spoločenstva má byť, aby sme „jednou mysľou a jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista“ (v. 6). Cirkev má byť v prvom rade cirkvou oslavujúcou. Ani vzájomné si pomáhanie nie je cieľom kresťanského spoločenstva ale iba prostriedkom, ktoré vedie k tomu, aby sa v cirkvi upevňovali vzťahy a cirkev tak rástla v jednote, ktorá sa potom prejaví v spoločnej oslave Boha, ku ktorej ale môže mať každý svoj motív. Jeden oslavuje Boha z radosti, že mohol pomôcť, iný z vďaky, že sa mu dostalo pomoci. Jeden oslavuje z radosti, že niekomu niečo dal, iný z vďačnosti, že niečo dostal. Ale každý chváli Boha a nikto nechváli sám seba. Tak si Pavel predstavuje cirkev.
 
Židia a pohania
            On však ide ešte ďalej v tom, že v jednej cirkvi vidí židov aj pohanov. To je niečo, čo si dovtedy len málokto vedel predstaviť. Židia tej doby považovali pohanov za nepriateľov. Pohania nemali dovolené vstúpiť do niektorých častí chrámu, zúčastňovať sa niektorých židovských kultov a vôbec, kontaktu s nimi sa mnohí radšej úplne vyhýbali. A zrazu Pavel chce, aby spolu tvorili jedno spoločenstvo.
 
Boh národov
            Pavel síce o Ježišovi píše, že sa stal „služobníkom obrezaných“, čím má na mysli židov, no zároveň dodáva že to bolo hlavne preto, aby potvrdil zasľúbenia, dané otcom. Nijako to neznamená, že je Bohu alebo Ježišovi Kristovi ostatný svet ľahostajný. Preto prikladá hneď niekoľko výpovedí zo Starej zmluvy, ktoré ukazujú, že Boh je Bohom všetkých a že židia spolu s pohanmi – teda všetkými ostatnými národmi – majú tvoriť jeden ľud Hospodinov. Napríklad „Chváľte Hospodina všetky národy a velebte Ho všetci ľudia“ (Ž 117, 1).
 
Kráľovstvo nebeské
            Takéto spoločenstvo sa stáva predobrazom kráľovstva nebeského. Ak si dokonalé nebeské kráľovstvo predstavujeme ako ríšu večnej lásky, pokoja, radosti a spolupatričnosti, tak nedokonalé nebeské kráľovstvo v pozemských podmienkach vzniká tam, kde sa tieto hodnoty darí napĺňať. A čo môže byť väčšou radosťou pre Hospodina, ako keď dvaja ľudia či dva národy, ktoré predtým žili v nepriateľstve, nájdu spoločnú reč a vytvoria spoločenstvo lásky a radosti, kde znie spoločná oslava Božieho mena? 
 
Prvá cirkev
            Prvá cirkev skutočne bola takýmto pozemským „kráľovstvom nebeským“, pretože napriek rôznym praktickým problémom, ktoré prichádzali, ľudia s väčším či menším úspechom dokázali vytvárať spoločenstvo v jednej kresťanskej cirkvi. Keby to tak nebolo, zostalo by kresťanstvo iba menšou odnožou židovstva či nejakého iného náboženstva tej doby. Kresťanstvo sa však šírilo naprieč celou Rímskou ríšou a spájalo do jedného celku ľudí rôznych národností, sociálnych postavení i dovtedajších náboženstiev. Práve zvesť, že Ježiš s láskou pozýva a víta všetkých, bola taká uchvacujúca a cirkev rástla. Nadšenie ľudí ju napĺňalo tým, čo v cirkvi má znieť – totiž oslavou Božou – a slová Pavlove, ktoré dnes čítame, sa úplne naplnili.
 
Cirkev dnes
            Pavlove slová a Božie požiadavky ´platia aj dnes. Aj dnes by mala byť cirkev spoločenstvom všetkých, ktorí vyznávajú meno Ježiša Krista, ktorí nemajú záľubu iba v sebe, navzájom si pomáhajú niesť bremená a spoločne oslavujú Pána. Je smutné, že my dnes dokážeme na seba pozerať viac kriticky ako s láskou, viac sa odsudzovať ako sa navzájom chápať, viac sa ohovárať ako sa o seba zaujímať. A to sme ešte všetci „svoji“ a ani zďaleka nestojíme pred takou úlohou, akú mali pred sebou židia, keď mali medzi seba prijať pohanov a naopak.
 
            2. adventná nedeľa hovorí o príchode kráľovstva Božieho. Podľa slov Pána Ježiša je kráľovstvo nebeské medzi nami. Áno, je tam, kde ho my sami, životom lásky, vytvoríme. Usilujme sa o to, aby to bolo aj v našej rodine, v našom cirkevnom zbore, v našej cirkvi či v našej vlasti. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, ktorý si z lásky prišiel na svet, prosíme Ťa, rozhojňuj nás v láske a uč nás milovať tak, ako si miloval Ty. Tiež si nemal záľubu v sebe a nehľadel na seba. Kiež tak ani nám nie je ľahostajný údel našich bratov či sestier, zaujímame sa o nich, pomáhame im niesť bremená a tvoríme tak spoločenstvo jednoty, ktoré Teba ako Pána vyznáva a oslavuje. Kiež je tak aj medzi nami prítomné Tvoje nebeské kráľovstvo. Amen.
 
Pieseň ES 27
 
            Veseľte sa, veriaci, lebo sa k nám blíži, radosť nesie smútiacim Ježiš, Kráľ najvyšší. Ide skromne z výše, ale Jeho božská moc zničí hriechov tmavú noc satanovej ríše.