Pieseň ES 203
V jedného Boha veríme, Otca vševládneho. Zem i nebesá Jeho sú, my dietky sme Jeho. Čo viditeľné jestvuje a neviditeľné, len z Jeho vôle povstalo, Ním bolo stvorené.
Čítanie Božieho slova z 1M 15, 1 - 6
„Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa nám svojou témou „sila viery“ kladie otázku ako vlastne chápeme vieru a akú váhu jej v živote pripisujeme.
Veriť niečomu
Slovo „veriť“ sa spravidla chápe ako považovať niečo za pravdu a to bez ohľadu na to, či to pravda je alebo nie. Tak veríme alebo aj neveríme slovám našich priateľov, novinárov, lekárov či kňazov, vždy podľa toho, či sa nám ich slová vidia pravdivé alebo nie. Niekto považuje za pravdu všetko čo počuje a tak aj všetkému hneď verí. Iný si zasa to, čo počuje alebo číta, overuje alebo o tom uvažuje, aby sa až na základe vlastnej úvahy dopracoval k rozhodnutiu, že to či ono je pravda alebo nie a teda tomu verí alebo neverí. A nie inak je to aj vo vzťahu k Biblii. Aj tú dnes ľudia čítajú rôzne. Niektorí prijímajú všetko čo je v nej napísané, iní sú ochotní veriť len tomu, čo sa im páči alebo čo sa im zdá logické. A niekto zasa celú Bibliu odmietne ako lož.
Vzťah
Ak však Písmo hovorí o viere, nemá na mysli len to, že by sme mali považovať slová biblie za pravdivé. Veď ak niekto pripustí, že svet mohol byť stvorený Bohom, že Izrael mohol byť vedený Hospodinom a že Kristus naozaj mohol umrieť a vstať z mŕtvych, je to už viera? Pre ľudí možno áno, lebo ľudia chápu vieru ako považovanie niečoho – a teda aj slov Biblie za pravdu, no pre Pána Boha nie, lebo On chce viac. On nám prostredníctvom Biblie dáva možnosť nahliadnuť do minulosti, aby sme Ho mohli spoznať a začali s Ním mať vzťah, ktorý sa bude v našom živote ďalej rozvíjať.
Minulosť a budúcnosť
Ten, kto iba číta biblické príbehy a výpovede a povie, že tomu verí, je zahľadený do minulosti. Jeho viera mu vlastne nie je na nič, pretože on iba považuje za pravdivé veci, ktoré sa už stali a nezmenia sa. Biblické výpovede o minulých veciach však začínajú dostávať zmysel až vtedy, ak ich optikou pozeráme do budúcnosti. Správa o stvorení sveta začne mať zmysel, ak budeme aj na seba hľadieť ako na Božie dieťa. Správa o smrti Ježiša Krista a Jeho vzkriesení začne mať zmysel, ak budeme uvažovať o svojej smrti ako o prechode z časnosti do večnosti, ktorú nám Ježišova smrť otvára. Biblické zasľúbenia začnú byť zaujímavé, keď ich budeme čítať ako sľuby toho, ktorý už toho veľa urobil a ktorý má moc urobiť to znova a to aj dnes pri nás.
Abrahámova budúcnosť
Aj v dnešných slovách je reč o budúcnosti. Abrahám sa Hospodinovi sťažuje, že nemá syna a jeho dedičom bude syn jeho slúžky. Pre majetného človeka tej doby to bola naozaj veľká starosť. Abrahám už mal navyše svoj vek a iné riešenie už zjavne nebolo v jeho rukách. Bolo mu jasné, že vo svojom veku dieťa nesplodí a jeho žena neporodí. Aké potom mohol mať vyhliadky? No Boh mu hovorí, že pre neho má riešenie. Sľubuje mu, že napriek svojmu veku bude mať syna a ten sa stane dedičom všetkého presne tak, ako to má byť, ba dokonca že sa jeho potomstvo rozrastie do veľkého národa. Abrahám teda počuje slová, ktoré môže ale aj nemusí považovať za pravdivé. Ako to vyhodnotiť?
Skúsenosť
Abrahám však neposudzuje správu z internetu ani klebetu od susedov. On má zaujať stanovisko k slovám, ktoré hovorí Boh. A tu mu prichádza na pomoc skúsenosť. On už s Bohom kadečo zažil. Boh ho už neraz oslovil, Boh mu už neraz dokázal svoju moc i pravdivosť a tak Abrahám otázku pravdivosti vôbec nerieši, pretože za počutými slovami je autorita Boha, ku ktorému má Abrahám osobný vzťah a to vzťah dôvery. Na jej základe uveril Hospodinovi.
Dôvera ako spravodlivosť
Posledné slová dnešného textu sú kľúčové. Abrahám uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. To je dôležité poznanie, z ktorého neskôr vychádza aj apoštol Pavol a potom aj Dr. Martin Luther. Práve tu je prvýkrát naznačené, ako vysoko Pán Boh hodnotí, ak Mu človek dôveruje a to napriek tomu, že Jeho slová sú na prvý pohľad zvláštne: starému Abrahámovi sľubuje syna, malej hŕstke ľudí veľkú budúcnosť, veriacim v Ježiša Krista večný život. Všetko rozumom ťažko uchopiteľné veci, no kto Bohu uverí, tomu je to počítané za spravodlivosť – ten je v Božích očiach spravodlivý – ten sa Bohu páči.
Ani my preto neprestávajme dôverovať Bohu. Pod ťarchou osobných kríz alebo spoločenských udalostí mnohí rezignujú a stávajú sa skeptickými. Avšak naša viera predsa nie je o tom, že svet naozaj stvoril Boh ale o tom, že Boh, ktorý stvoril svet, má nad ním absolútnu moc a teda môže viesť a ovplyvňovať aj jeho vývoj v roku 2023 na Slovensku, Ukrajine či Amerike. Naša viera nie je o tom, že Ježiš Kristus naozaj žil a umrel na Golgote ale o tom, že tento Ježiš vstal z mŕtvych a premohol tak smrť, ktorá viac nemá moc ani nad nami. Viera, ktorá nie je iba považovaním biblických výpovedí za pravdivé ale je dôverou Bohu, ktorý tieto výpovede aj dnes môže premeniť na skutočnosť, je vierou, o ktorej sile dnešná nedeľa hovorí. Takúto vieru mal Abrahám a takáto viera ho životom viedla a spôsobila, že sa páčil Bohu a Boh mu toho dal oveľa viac než by sám čakal. Amen.
Modlitba
Nebeský náš Bože, Ty si svoju moc dokázal mnohokrát, počnúc stvorením tohto úžasného sveta, cez jeho neustále udržiavanie a starostlivosť o ľudí i svoj vyvolený ľud. Ty si dokázal aj moc nad smrťou, keď si svojho Syna vzkriesil z mŕtvych a dal nám tak prísľub večného života. Prosíme Ťa, povzbudzuj nás v skutočnej viere, ktorá je dôverou Tebe, mocnému Bohu. Kiež sa na Teba vo všetkom spoliehame a do Tvojich rúk s dôverou vkladáme budúcnosť svoju i našej cirkvi a nášho národa. Amen.
Pieseň ES 344
Chváľ, duša moja, Pána, spievaj Mu s radosťou, česť Jeho menu vzdávaj s úprimnou vrúcnosťou; dokiaľ v tele živý som, chcem ho oslavovať a celým svojím srdcom Jemu dôverovať.
V jedného Boha veríme, Otca vševládneho. Zem i nebesá Jeho sú, my dietky sme Jeho. Čo viditeľné jestvuje a neviditeľné, len z Jeho vôle povstalo, Ním bolo stvorené.
Čítanie Božieho slova z 1M 15, 1 - 6
„Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní slovo Hospodinovo: Neboj sa, Abrám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena. Abrám však povedal: Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer. Ďalej povedal Abrám: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa nám svojou témou „sila viery“ kladie otázku ako vlastne chápeme vieru a akú váhu jej v živote pripisujeme.
Veriť niečomu
Slovo „veriť“ sa spravidla chápe ako považovať niečo za pravdu a to bez ohľadu na to, či to pravda je alebo nie. Tak veríme alebo aj neveríme slovám našich priateľov, novinárov, lekárov či kňazov, vždy podľa toho, či sa nám ich slová vidia pravdivé alebo nie. Niekto považuje za pravdu všetko čo počuje a tak aj všetkému hneď verí. Iný si zasa to, čo počuje alebo číta, overuje alebo o tom uvažuje, aby sa až na základe vlastnej úvahy dopracoval k rozhodnutiu, že to či ono je pravda alebo nie a teda tomu verí alebo neverí. A nie inak je to aj vo vzťahu k Biblii. Aj tú dnes ľudia čítajú rôzne. Niektorí prijímajú všetko čo je v nej napísané, iní sú ochotní veriť len tomu, čo sa im páči alebo čo sa im zdá logické. A niekto zasa celú Bibliu odmietne ako lož.
Vzťah
Ak však Písmo hovorí o viere, nemá na mysli len to, že by sme mali považovať slová biblie za pravdivé. Veď ak niekto pripustí, že svet mohol byť stvorený Bohom, že Izrael mohol byť vedený Hospodinom a že Kristus naozaj mohol umrieť a vstať z mŕtvych, je to už viera? Pre ľudí možno áno, lebo ľudia chápu vieru ako považovanie niečoho – a teda aj slov Biblie za pravdu, no pre Pána Boha nie, lebo On chce viac. On nám prostredníctvom Biblie dáva možnosť nahliadnuť do minulosti, aby sme Ho mohli spoznať a začali s Ním mať vzťah, ktorý sa bude v našom živote ďalej rozvíjať.
Minulosť a budúcnosť
Ten, kto iba číta biblické príbehy a výpovede a povie, že tomu verí, je zahľadený do minulosti. Jeho viera mu vlastne nie je na nič, pretože on iba považuje za pravdivé veci, ktoré sa už stali a nezmenia sa. Biblické výpovede o minulých veciach však začínajú dostávať zmysel až vtedy, ak ich optikou pozeráme do budúcnosti. Správa o stvorení sveta začne mať zmysel, ak budeme aj na seba hľadieť ako na Božie dieťa. Správa o smrti Ježiša Krista a Jeho vzkriesení začne mať zmysel, ak budeme uvažovať o svojej smrti ako o prechode z časnosti do večnosti, ktorú nám Ježišova smrť otvára. Biblické zasľúbenia začnú byť zaujímavé, keď ich budeme čítať ako sľuby toho, ktorý už toho veľa urobil a ktorý má moc urobiť to znova a to aj dnes pri nás.
Abrahámova budúcnosť
Aj v dnešných slovách je reč o budúcnosti. Abrahám sa Hospodinovi sťažuje, že nemá syna a jeho dedičom bude syn jeho slúžky. Pre majetného človeka tej doby to bola naozaj veľká starosť. Abrahám už mal navyše svoj vek a iné riešenie už zjavne nebolo v jeho rukách. Bolo mu jasné, že vo svojom veku dieťa nesplodí a jeho žena neporodí. Aké potom mohol mať vyhliadky? No Boh mu hovorí, že pre neho má riešenie. Sľubuje mu, že napriek svojmu veku bude mať syna a ten sa stane dedičom všetkého presne tak, ako to má byť, ba dokonca že sa jeho potomstvo rozrastie do veľkého národa. Abrahám teda počuje slová, ktoré môže ale aj nemusí považovať za pravdivé. Ako to vyhodnotiť?
Skúsenosť
Abrahám však neposudzuje správu z internetu ani klebetu od susedov. On má zaujať stanovisko k slovám, ktoré hovorí Boh. A tu mu prichádza na pomoc skúsenosť. On už s Bohom kadečo zažil. Boh ho už neraz oslovil, Boh mu už neraz dokázal svoju moc i pravdivosť a tak Abrahám otázku pravdivosti vôbec nerieši, pretože za počutými slovami je autorita Boha, ku ktorému má Abrahám osobný vzťah a to vzťah dôvery. Na jej základe uveril Hospodinovi.
Dôvera ako spravodlivosť
Posledné slová dnešného textu sú kľúčové. Abrahám uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. To je dôležité poznanie, z ktorého neskôr vychádza aj apoštol Pavol a potom aj Dr. Martin Luther. Práve tu je prvýkrát naznačené, ako vysoko Pán Boh hodnotí, ak Mu človek dôveruje a to napriek tomu, že Jeho slová sú na prvý pohľad zvláštne: starému Abrahámovi sľubuje syna, malej hŕstke ľudí veľkú budúcnosť, veriacim v Ježiša Krista večný život. Všetko rozumom ťažko uchopiteľné veci, no kto Bohu uverí, tomu je to počítané za spravodlivosť – ten je v Božích očiach spravodlivý – ten sa Bohu páči.
Ani my preto neprestávajme dôverovať Bohu. Pod ťarchou osobných kríz alebo spoločenských udalostí mnohí rezignujú a stávajú sa skeptickými. Avšak naša viera predsa nie je o tom, že svet naozaj stvoril Boh ale o tom, že Boh, ktorý stvoril svet, má nad ním absolútnu moc a teda môže viesť a ovplyvňovať aj jeho vývoj v roku 2023 na Slovensku, Ukrajine či Amerike. Naša viera nie je o tom, že Ježiš Kristus naozaj žil a umrel na Golgote ale o tom, že tento Ježiš vstal z mŕtvych a premohol tak smrť, ktorá viac nemá moc ani nad nami. Viera, ktorá nie je iba považovaním biblických výpovedí za pravdivé ale je dôverou Bohu, ktorý tieto výpovede aj dnes môže premeniť na skutočnosť, je vierou, o ktorej sile dnešná nedeľa hovorí. Takúto vieru mal Abrahám a takáto viera ho životom viedla a spôsobila, že sa páčil Bohu a Boh mu toho dal oveľa viac než by sám čakal. Amen.
Modlitba
Nebeský náš Bože, Ty si svoju moc dokázal mnohokrát, počnúc stvorením tohto úžasného sveta, cez jeho neustále udržiavanie a starostlivosť o ľudí i svoj vyvolený ľud. Ty si dokázal aj moc nad smrťou, keď si svojho Syna vzkriesil z mŕtvych a dal nám tak prísľub večného života. Prosíme Ťa, povzbudzuj nás v skutočnej viere, ktorá je dôverou Tebe, mocnému Bohu. Kiež sa na Teba vo všetkom spoliehame a do Tvojich rúk s dôverou vkladáme budúcnosť svoju i našej cirkvi a nášho národa. Amen.
Pieseň ES 344
Chváľ, duša moja, Pána, spievaj Mu s radosťou, česť Jeho menu vzdávaj s úprimnou vrúcnosťou; dokiaľ v tele živý som, chcem ho oslavovať a celým svojím srdcom Jemu dôverovať.