Pieseň ES 268
Kriste, obranca zboru krížového, zachráň, zastaň sa mocne ľudu svojho, zruš nepriateľské rady a úmysly v nič aby vyšli.
Čítanie Božieho slova z Iz 51, 12 - 16
„Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. Ale ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno. Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozprestrel nebesá a založil zem, a povedal Sionu: Ty si môj ľud!“
Milí bratia a sestry!
Jednou z ústredných tém knihy proroka Izaiáša je potešovanie Božieho ľudu. Kapitoly 40 až 55 tvoria veľký celok, ktorý sa niekedy nazýva Veľká kniha útechy Božieho ľudu.
Situácia
Historicky by sme mohli dnešný text zaradiť do doby, keď sa Boží ľud vrátil zo zajatia. Je to ľud, ktorý sa dočkal naplnenia zasľúbení o záchrane. Sú to svedkovia Božej moci, ktorí na vlastnej koži pocítili silu Božej konajúcej pravice. O tejto pravici a o veľkých Božích skutkoch sa hovorí v predošlých veršoch, ktoré vyúsťujú do konštatovania: „Tak sa vrátia tí, ktorých Hospodin vyslobodil, a prídu s plesaním na Sion. Večná radosť bude na ich hlavách, dosiahnu radosť a veselosť; zmizne žiaľ a úpenie“ (Iz 51, 11).
Jasajúci ľud
Adresátom slov celej 51. kapitoly je teda Boží ľud, Je to však ľud jasajúci. Splnili sa ich túžby, dočkali sa návratu, preto sa radujú a oslavujú Boha a Jeho mocné skutky. A predsa sa tón oslavnej kapitoly v našich veršoch mení a prenikajú doň pripomienky strachu, ktorý sa v minulosti zmocňoval sŕdc ľudí.
Sužovateľ
„Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného? ... Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť?“ Takto pisateľ pripomína ľudu chvíle strachu. Sú to poukazy na dobu, keď zvíťazil nepriateľ a ľud žil v zajatí. Aj slová o väzení sú pripomienkou týchto dní.
Božia moc
Na druhej strane je však pripomínaná Božia moc a Božie skutky. Veď Hospodin je ten, čo založil zem, rozprestrel nebesá a utvoril ľud. On je ten, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny. Pred ním je každý človek iba ako tráva. Nesmierna Božia moc je tu kladená do priameho protikladu s ľudskou malosťou a pominuteľnosťou.
Záchranca
Hospodin je záchrancom. On je ten, ktorý svojou veľkou mocou premáha každého sužovateľa a sníma každé puto z ruky väzneného. Aj v dnešnom texte čítame: „Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb.“ Dnešné slová tak nie sú iba rozpomienkou na Boží skutok záchrany v minulosti, ale aj prísľubom Jeho záchrany v budúcnosti.
Vyvedenie z otroctva smrti
Hospodin nezachraňuje svoj ľud iba z pozemského zajatia ale aj z moci otroctva smrti. Už v predošlej kapitole a potom v kapitolách 52-55 je reč o Božom Služobníkovi, ktorý bude poslušne trpieť. Áno, je to proroctvo o Božom Synovi, ktorý sa svojou poslušnosťou stane záchrancom Božieho ľudu. To však už nie je iba ľud, určený etnickou príslušnosťou k Izraelu. Je to nový ľud, spojený s Hospodinom v novej zmluve, uzatvorenej na Golgote, kde tento Boží Služobník smrťou dokoná svoje dielo poslušnosti. „Jeho krv nás očisťuje od každého hriechu“ (1J 1,7) a kto sa Jeho krvou označí, stane sa súčasťou nového Božieho ľudu. Tomu sú určené dnešné slová o prísľube záchrany.
Strach
Aj my často podliehame strachu. Bojíme sa ľudí, ktorí stoja nad nami a často to ani nemusia byť politickí vodcovia, ktorí sa silnými rečami a zbraňami vyhrážajú svetu. Často sú to naši nadriadení alebo ľudia, ktorí sa voči nám správajú nepríjemne alebo dokonca zneužívajú našu ochotu, čas či zručnosti. Často sa sami sužujeme, pretože je nám nepríjemné vzoprieť sa im či už preto že sme boli vedení k slušnosti alebo zo strachu. Avšak Písmo nám dnes pripomína, že strach zo žiadneho človeka nie je opodstatnený. Aj Pán Ježiš hovorí: „Hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, Toho sa bojte.“ (L 12, 4-5). Jediným skutočným nepriateľom človeka je teda diabol, ktorý môže nielen ľudské telo ale hlavne ľudskú dušu uvrhnúť do nešťastia. Toho sa nám ako jediného treba báť, no pred tým nás zasa ochraňuje Hospodin, ktorý nás vyvádza z jeho moci a vovádza do ríše svetla a pokoja.
Strach je prirodzenou súčasťou života. Už deti sa boja rôznych vecí a my – dospelí ich na jednej strane chápeme, no na druhej strane vieme, že mnohé z toho čoho sa boja, nie je naozaj nebezpečné. Rovnaké to má Hospodin s nami. Vidí ako sa často možno úplne nezmyselne niečoho bojíme a ako na druhej strane ignorujeme to, čo nebezpečné naozaj je – teda diabla a hriech. Vidí, ako často odmietame Jeho ponuku záchrany a chceme si so všetkým poradiť sami, aj keď sily toho skutočného protivníka ani nepoznáme. Dajme sa poučiť Božím slovom a potešení dnešnou zvesťou proroctva, zverme sa do Božích rúk vediac, že Hospodin je mocný a pred všetkým zlom nás ochráni. Amen.
Modlitba
Hospodine náš, ktorý si nás utvoril, založil zem i rozprestrel nebesá, pripomínaj nám, prosíme, denne svoju moc a svoje slávne skutky. Kiež pri pohľade na nebeskú klenbu vidíme Teba a v každom nádychu čerstvého vzduchu cítime Teba, ktorý za všetkým stojíš a víriš hladinu mora tak, že hučí. Prosíme Ťa, ochraňuj nás pred každým zlom, najviac však pred hrozbou toho protivníka, ktorý i dušu môže zamordovať. Vyveď nás z moci smrti a voveď do svojho kráľovstva, kde túžime s tebou prebývať večne. Amen.
Pieseň ES 263
Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila, z každej núdze vytrhne nás, ak by nás zachvátila, veď starý nepriateľ zničiť by nás chcel, veľká moc a klam strašná jeho je zbraň, v svete nemá rovného.
Kriste, obranca zboru krížového, zachráň, zastaň sa mocne ľudu svojho, zruš nepriateľské rady a úmysly v nič aby vyšli.
Čítanie Božieho slova z Iz 51, 12 - 16
„Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. Ale ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno. Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozprestrel nebesá a založil zem, a povedal Sionu: Ty si môj ľud!“
Milí bratia a sestry!
Jednou z ústredných tém knihy proroka Izaiáša je potešovanie Božieho ľudu. Kapitoly 40 až 55 tvoria veľký celok, ktorý sa niekedy nazýva Veľká kniha útechy Božieho ľudu.
Situácia
Historicky by sme mohli dnešný text zaradiť do doby, keď sa Boží ľud vrátil zo zajatia. Je to ľud, ktorý sa dočkal naplnenia zasľúbení o záchrane. Sú to svedkovia Božej moci, ktorí na vlastnej koži pocítili silu Božej konajúcej pravice. O tejto pravici a o veľkých Božích skutkoch sa hovorí v predošlých veršoch, ktoré vyúsťujú do konštatovania: „Tak sa vrátia tí, ktorých Hospodin vyslobodil, a prídu s plesaním na Sion. Večná radosť bude na ich hlavách, dosiahnu radosť a veselosť; zmizne žiaľ a úpenie“ (Iz 51, 11).
Jasajúci ľud
Adresátom slov celej 51. kapitoly je teda Boží ľud, Je to však ľud jasajúci. Splnili sa ich túžby, dočkali sa návratu, preto sa radujú a oslavujú Boha a Jeho mocné skutky. A predsa sa tón oslavnej kapitoly v našich veršoch mení a prenikajú doň pripomienky strachu, ktorý sa v minulosti zmocňoval sŕdc ľudí.
Sužovateľ
„Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného? ... Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť?“ Takto pisateľ pripomína ľudu chvíle strachu. Sú to poukazy na dobu, keď zvíťazil nepriateľ a ľud žil v zajatí. Aj slová o väzení sú pripomienkou týchto dní.
Božia moc
Na druhej strane je však pripomínaná Božia moc a Božie skutky. Veď Hospodin je ten, čo založil zem, rozprestrel nebesá a utvoril ľud. On je ten, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny. Pred ním je každý človek iba ako tráva. Nesmierna Božia moc je tu kladená do priameho protikladu s ľudskou malosťou a pominuteľnosťou.
Záchranca
Hospodin je záchrancom. On je ten, ktorý svojou veľkou mocou premáha každého sužovateľa a sníma každé puto z ruky väzneného. Aj v dnešnom texte čítame: „Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb.“ Dnešné slová tak nie sú iba rozpomienkou na Boží skutok záchrany v minulosti, ale aj prísľubom Jeho záchrany v budúcnosti.
Vyvedenie z otroctva smrti
Hospodin nezachraňuje svoj ľud iba z pozemského zajatia ale aj z moci otroctva smrti. Už v predošlej kapitole a potom v kapitolách 52-55 je reč o Božom Služobníkovi, ktorý bude poslušne trpieť. Áno, je to proroctvo o Božom Synovi, ktorý sa svojou poslušnosťou stane záchrancom Božieho ľudu. To však už nie je iba ľud, určený etnickou príslušnosťou k Izraelu. Je to nový ľud, spojený s Hospodinom v novej zmluve, uzatvorenej na Golgote, kde tento Boží Služobník smrťou dokoná svoje dielo poslušnosti. „Jeho krv nás očisťuje od každého hriechu“ (1J 1,7) a kto sa Jeho krvou označí, stane sa súčasťou nového Božieho ľudu. Tomu sú určené dnešné slová o prísľube záchrany.
Strach
Aj my často podliehame strachu. Bojíme sa ľudí, ktorí stoja nad nami a často to ani nemusia byť politickí vodcovia, ktorí sa silnými rečami a zbraňami vyhrážajú svetu. Často sú to naši nadriadení alebo ľudia, ktorí sa voči nám správajú nepríjemne alebo dokonca zneužívajú našu ochotu, čas či zručnosti. Často sa sami sužujeme, pretože je nám nepríjemné vzoprieť sa im či už preto že sme boli vedení k slušnosti alebo zo strachu. Avšak Písmo nám dnes pripomína, že strach zo žiadneho človeka nie je opodstatnený. Aj Pán Ježiš hovorí: „Hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, Toho sa bojte.“ (L 12, 4-5). Jediným skutočným nepriateľom človeka je teda diabol, ktorý môže nielen ľudské telo ale hlavne ľudskú dušu uvrhnúť do nešťastia. Toho sa nám ako jediného treba báť, no pred tým nás zasa ochraňuje Hospodin, ktorý nás vyvádza z jeho moci a vovádza do ríše svetla a pokoja.
Strach je prirodzenou súčasťou života. Už deti sa boja rôznych vecí a my – dospelí ich na jednej strane chápeme, no na druhej strane vieme, že mnohé z toho čoho sa boja, nie je naozaj nebezpečné. Rovnaké to má Hospodin s nami. Vidí ako sa často možno úplne nezmyselne niečoho bojíme a ako na druhej strane ignorujeme to, čo nebezpečné naozaj je – teda diabla a hriech. Vidí, ako často odmietame Jeho ponuku záchrany a chceme si so všetkým poradiť sami, aj keď sily toho skutočného protivníka ani nepoznáme. Dajme sa poučiť Božím slovom a potešení dnešnou zvesťou proroctva, zverme sa do Božích rúk vediac, že Hospodin je mocný a pred všetkým zlom nás ochráni. Amen.
Modlitba
Hospodine náš, ktorý si nás utvoril, založil zem i rozprestrel nebesá, pripomínaj nám, prosíme, denne svoju moc a svoje slávne skutky. Kiež pri pohľade na nebeskú klenbu vidíme Teba a v každom nádychu čerstvého vzduchu cítime Teba, ktorý za všetkým stojíš a víriš hladinu mora tak, že hučí. Prosíme Ťa, ochraňuj nás pred každým zlom, najviac však pred hrozbou toho protivníka, ktorý i dušu môže zamordovať. Vyveď nás z moci smrti a voveď do svojho kráľovstva, kde túžime s tebou prebývať večne. Amen.
Pieseň ES 263
Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila, z každej núdze vytrhne nás, ak by nás zachvátila, veď starý nepriateľ zničiť by nás chcel, veľká moc a klam strašná jeho je zbraň, v svete nemá rovného.