Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (20. august 2023)

Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (20. august 2023)

Pieseň ES 330
 
            Ó drahý Kriste, Pane môj, smutné mi srdce upokoj, ach, pohliadni na hriešnika, keď v žiali hlbokom vzlyká, ó Ježiši, ó Ježiši.
 
Čítanie Božieho slova z L 18, 9 - 14
 
            „A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Minulá nedeľa bola nedeľou pokánia. Aj dnes sme pozvaní uvažovať o pokání avšak v súvislosti s javom, ktorý sa vyskytuje veľmi často a to je pýcha.
 
Kto boli farizeji
            V knihe proroka Ezdráša čítame: „Teraz sa vyznajte Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a vykonajte Jeho vôľu! Oddeľte sa od národov krajín a od cudzozemských žien“ (Ezd 10,11). Bolo to v čase, keď sa Izrael vrátil z babylonského zajatia a Ezdráš sa snažil obnoviť a zreformovať spoločenský i náboženský život. Asi niekde tu vznikla skupina ľudí, ktorá to oddelenie sa od všetkého, čo nie je dostatočne národné a nábožné, vzala veľmi vážne. Dala si názov farizeji, čo by sa dalo voľne preložiť ako „oddelení.“ Ich cieľom bolo zabezpečiť si mravnú i náboženskú čistotu a zachovať si tak zbožnosť a spravodlivosť. Boli presvedčení, že bežný človek pri svojom každodennom kontakte so svetom a jeho pochybnými záležitosťami si len ťažko dokáže zachovať nedotknutosť svojej nábožnosti a cnosti, preto bezpečnejšou cestou bolo ohradiť sa voči obyčajným ľuďom. To viedlo k povýšeneckosti a pocitu nadradenosti. Farizeji sa pritom nevenovali iba náboženským ale aj politickým otázkam, pretože zachovanie národnej nezávislosti bolo pre nich rovnako dôležité ako zachovanie náboženskej čistoty. Mali preto silný politický vplyv a v niektorých etapách dejín boli dokonca vládnucou stranou. V časoch Pána Ježiša boli Židia pod nadvládou Ríma, čo bolo pre farizejov neprijateľné. Odmietali slúžiť Rímu rovnako ako odmietali každého, kto Rímu akýmkoľvek spôsobom pomáhal a slúžil mu, vrátane kráľa Herodesa a jeho rodiny či publikánov.
 
Kto boli publikáni
            Slovo publikán pochádza z latinského publicanus, čo označovalo človeka, ktorý bol zamestnaný vo verejnej dôchodkovej službe. Šlo o družstvo, ktoré si od Ríma prenajalo právo vyberať od ľudu dane, clá a rôzne iné poplatky. Colníci (publikáni) sa delili na rôzne stupne podľa toho, aké veľké územie mali na starosti a koľko ďalších ľudí im podliehalo. Každý colník bol však povinný odviesť predpísanú sumu Rímu, preto boli publikáni spravidla bohatí ľudia. Ak by sa im totiž nepodarilo vybrať potrebnú sumu od ľudí, museli ju odviesť zo svojho majetku. Na druhej strane im však táto služba dávala možnosť navyberať si oveľa viac, pretože výška poplatkov nebola presne stanovená. Takýmto colníkom bol napríklad Zacheus, ktorý mal na starosti oblasť Jericha, alebo Matúš, ktorý mal zasa na starosti oblasť Kafarnaumu. Colníci boli všeobecne nenávidení nielen preto, že vyberali často viac ako mali ale hlavne preto, že ich práca bola chápaná ako posluhovanie Rímu, ktorého by sa ľud – a obzvlášť farizeji – chcel zbaviť.
 
Farizej a publikán
            V dnešnom podobenstve tak vedľa seba stoja dvaja muži, pričom jeden sa snaží zachovať si morálnu, náboženskú aj národnú čistotu a horlí za svätý život, kým ten druhý v jeho očiach robí pravý opak: posluhuje Rímu a šliape tak po svojej národnej hrdosti, ktorá by mu mala byť svätá.
 
Dobrý úmysel
            Farizejov úmysel v podstate nie je zlý. Veď chce naplniť zákon. Záleží mu na jeho národe i na viere a túži po tom, aby sám svojim životom zachoval to, čo mu káže Božie slovo. Nie je to azda práve to, k čomu sme nabádaní aj my? Veď aj my hovoríme o tom, že nám treba vieru životom dokazovať a zachovávať si čistotu a svätosť. Farizej nechcel nič iné. Prečo ho teda kritizujeme a prečo ho kritizuje aj Pán Ježiš?
 
Príkladný život
            Treba priznať, že farizejov život bol navonok asi naozaj lepší ako život mnohých iných. Veď sa pravidelne postil, dával desiatky a nebol vydierač, nespravodlivý ani cudzoložník. Azda by sme nechceli mať v cirkevných zboroch takýchto ľudí? Ľudí čo žijú podľa Božieho slova a chodia pravidelne do kostola a ešte aj dávajú milodary? 
 
Porovnávanie
            Otázkou však je, s kým sa porovnávame. Ak chodíme pravidelne do kostola, kým mnohí iní nie, tak máme pocit, že sme lepší. Ak dávame milodary každý mesiac, kým náš brat horko-ťažko raz za rok, tak sme lepší. Toto isté robil aj farizej. Porovnával sa s ľuďmi okolo seba, videl ich nedostatky a zdalo sa mu, že je lepší. To ho priviedlo k pýche. Publikán to nerobil. Jeho pozornosť je upriamená len na Pána Boha. Jemu adresuje svoju modlitbu, na Neho myslí. Ak človek hľadí na Božiu svätosť, musí v jej svetle zákonite vidieť seba ako toho horšieho. Tak sa videl aj publikán. Preto tá krátka ale výstižná modlitba.
 
            Žiaľ, aj dnes sa často stretáme s tým, že kresťania sa navzájom posudzujú, ukazujú na seba prstom a myslia si, alebo dokonca verejne hovoria, že sú lepší ako tí druhí. Dnešný text nám hovorí, že to tak nie je a že každý, kto si myslí alebo hovorí: „nie som ako tamten“ je vlastne slepý a pyšný. Upierajme svoj zrak hlavne na Pána Boha, na Jeho svätosť a na Jeho vôľu. Potom spoznáme, že aj nám samým toho veľa k dokonalosti chýba a že nemáme dôvod, aby sme sa nad iných vyvyšovali. To nás privedie k tomu, aby sme v pokání volali s publikánom: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Bože, Ty si svätý a dokonalý. Vo svetle Tvojej slávy všetko bledne a všetko, čo sa zdalo krásne a jasné, ostáva temným a chladným. Aj naše srdce, ktoré sa nám samým tak páči, ostáva zahanbené pri Tvojej dokonalosti a Tvojej láske a milosti. Prosíme, pomáhaj nám, aby sme nehľadeli na našich bratov a sestry s pýchou, neporovnávali sa s nimi a nehľadali ich nedostatky, aby sme vyzdvihli svoje prednosti. Namiesto toho upriamuj náš pohľad na Tvojho Syna, ktorý nám dal príklad dokonalej lásky. Kiež si potom uvedomíme, že sami nič nie sme a že potrebujeme Tvoju milosť. Tak buď milostivý, nám hriešnym. Amen. 
 
Pieseň ES 482
 
            V Tebe, drahý Pane Jezu Kriste, len v Tebe mám svoje útočište, Bože môj, Pane môj, spásy zdroj, som len biedny hriešnik, a predsa Tvoj.