Domáca pobožnosť na 1. slávnosť veľkonočnú (9. apríl 2023)

Domáca pobožnosť na 1. slávnosť veľkonočnú (9. apríl 2023)

                                                                                                             
Pieseň ES 141
 
            Nastal nám čas preradostný, kresťania, plesajme, nadišiel čas veľkonočný, radostne spievajme: Vyšiel z hrobu náš Spasiteľ, zvíťazil náš Vykupiteľ, chválu Mu vzdávajme.
 
Čítanie Božieho slova z 1K 15, 42 - 49 
 
            „Tak aj pri zmŕtvychvstaní. Rozsieva sa porušiteľné, vzkriesené je neporušiteľné; rozsieva sa neslávne, vzkriesené je slávne; rozsieva sa slabé, vzkriesené je silné; rozsieva sa telo telesné, vzkriesené je telo duchovné. Lebo ako je telesné telo, tak je aj duchovné. Tak je aj napísané: Adam, prvý človek, stal sa živým tvorom, posledný Adam oživujúcim Duchom. Nie je však skôr duchovné, ale telesné, a len potom duchovné. Prvý človek bol zo zeme, zemský, druhý človek je z neba. Aký je ten zemský, takí sú aj ostatní zemskí, a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.“
 
Milí bratia a sestry!
 
            Po smutnom dni Veľkého piatku, kedy sme ukrižovaného Pána položili do hrobu, znie v dnešné ráno neslýchaná správa: „Pán vstal! Niet Ho tam! Hrob je prázdny!“
 
Zvesť žien
            Túto neuveriteľnú správu priniesli ako prvé ženy. Možno im veriť? V Izraeli mali ženy iné postavenie ako muži a tak ich názorom a slovám často nebola prikladaná taká váha, akú by si zaslúžili. Možno práve preto si ich Pán vybral za prvých svedkov svojho vzkriesenia. Veď to, čo je svetu slabé a neurodzené si Boh rád vyberá, aby zahanbil tých, ktorí sa cítia silní a urodzení (1K 1, 27-28). No môžeme to vidieť aj inak. To, že práve ženy, ktoré mali vrúcny vzťah k Pánovi, sa stali prvými svedkami Jeho vzkriesenia, môžeme vnímať aj ako odmenu. Tie, ktoré Ho najviac milovali, tie, ktoré neváhali skoro ráno ísť Mu prejaviť úctu posledným pomazaním, práve im sa prvým dostalo cti vidieť prázdny hrob. 
 
Zjavenia
            Ženy však neostali jedinými, ktoré videli prázdny hrob. Rozbehli sa k nemu aj Peter a Ján a neskôr všetci ostatní uvideli aj hrob, aj živého vzkrieseného Pána. O Jeho zjaveniach učeníkom rozprávajú všetci štyria evanjelisti a sú to krásne a fascinujúce príbehy. Až sme dojatí keď si predstavíme tú radosť učeníkov, ktorí znova smeli vidieť milovaného Majstra.
 
Duša bez tela
            Čo je to však za zjavenie? Ako Majster prichádza medzi svojich? Mnoho ľudí si predstavuje vzkrieseného Pána ako ducha. To je predstava, ktorú mali už starí Gréci keď si mysleli, že v ľudskom tele žije duša, ktorá z neho raz vyletí a bude si slobodne poletovať sem a tam bez toho, že by potrebovala nejaké telo. Nie, takto si vzkrieseného Pána určite nepredstavujeme, pretože ani On sám sa takto učeníkom nezjavoval. 
 
Majster ako duch
            Evanjelista Lukáš rozpráva o tom, ako Pán prišiel cez zatvorené dvere a učeníci sa vyľakali lebo si mysleli, že vidia ducha. Viera v duchov bola aj v Izraeli veľmi živá a duchovia boli v predstavách Izraelcov spravidla zlé bytosti, ktoré skutočne nemali žiadne telo. Avšak to prvé, čo Pán svojim hovorí je, že ich upokojuje: „Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám“ (L 24, 38-39). Pán Ježiš teda prichádza v tele, ktoré je iné ako to ľudské, veď môže prejsť cez zatvorené dvere. Dokonca ukázal učeníkom rany na rukách i nohách a jedol s nimi.
 
Vzkriesenie v tele
            S rôznymi predstavami prvých kresťanov o vzkriesení bojoval aj apoštol Pavol. Jedni pochybovali, že vôbec nejaké vzkriesenie existuje, iní si zasa mysleli, že vzkriesenie je len otázkou akéhosi duchovného obrátenia a tak tým, že uverili Ježišovi, sú už vlastne vzkriesení. Pavol veľmi rázne hovorí, že vzkriesenie je čin, ktorý koná Boh a ktorý sa udeje až v budúcnosti, teda po skončení časného života človeka. Vtedy človek dostane nové telo, ktoré bude obrazom tela Ježiša Krista. Viera v toto vzkriesenie tela či vzkriesenie v tele je ústredným posolstvom kresťanskej zvesti a práve ním sa kresťanstvo odlišuje od rôznych iných predstáv o živote človeka po smrti, vrátane tej starogréckej o duši, ktorá žiadne telo nemá.
 
Dve telá
            Apoštol Pavol v dnešných slovách dáva do protikladu telo, ktoré máme teraz a telo, ktoré dostaneme pri vzkriesení. To terajšie nazýva telesným, porušiteľným, neslávnym a slabým. A také ono naozaj je. Veď ho ľahko premôžu a narušia choroby, ubudne mu sila alebo sa dostane do mnohých neslávnych a nedôstojných situácií. O tomto tele Pavol píše, že jeho prvým nositeľom bol Adam a my, ako jeho potomkovia ho máme tiež ako jeho pozemské dedičstvo. Tak nesieme obraz prvého človeka Adama a vo všetkom sme mu podobní. Je tu však aj to druhé telo, ktoré Pavol nazýva duchovným, neporušiteľným, slávnym a silným. Jeho prvým nositeľom bol Ježiš Kristus a po Ňom ho dostanú všetci tí, ktorí sa k Nemu hlásia a stanú sa tak Jeho potomkami.
 
Pozvanie
            Dnešná nedeľa prináša radostnú zvesť o vzkriesení Božieho Syna. To však nie je iba oznam. Správa o prázdnom hrobe nemá byť iba šťastným koncom pekného príbehu o Ježišovi, ktorý umrel, ale neostal v hrobe. Evanjelium sa tak pre nás nesmie stať iba rozprávkou, v ktorej všetko skončí dobre a my sa dojatí môžeme vrátiť domov. Vzkriesenie Pána Ježiša je realitou a správa o Ňom sa stáva pozvaním. Tak ako On vstal, vstanú všetci, čo sú Jeho potomkami. Tak ako On žije vo svojom duchovnom tele, budú žiť všetci, čo ponesú Jeho obraz už v tomto živote. Tak nás Písmo sväté pozýva, aby sme sa k tomuto veľkolepému Božiemu dielu pridali, priznali sa k Ježišovi a raz tiež dostali nové duchovné telo a s ním aj večný život.
 
            Prijať pozvanie k prázdnemu hrobu a k nasledovaniu vzkrieseného Ježiša Krista – to je cesta z bezvýchodiskovej situácie, do ktorej nás vovádza realita smrti. Ak sa smrti bojíme, ak nechceme zomrieť, ak sa nám život páči a chceme si ho zachovať, potom je práve Ježiš Kristus cestou. Presvedčme sa sami pri Jeho prázdnom hrobe, radostne zaplesajme a vyznajme, že Ježiš je našim Pánom a spasiteľom. Tak sa staneme Jeho potomkami a po časnom živote, prežitom vo vernosti Pánovi Ježišovi, obdržíme nové telo i veniec života. Amen.
 
Modlitba
 
            Pane Ježiši Kriste, Ty si vstal z mŕtvych. Radujú sa nebesá a raduje sa celá zem, že láska premohla zlo, nebesá zvíťazili nad peklom a život sa zaskvel v plnej sile a kráse, pozývajúc všetkých a dávajúc nádej večnosti. Ty, Pane, si ten život, Ty si tá nádej a Ty si tá cesta. Oslavujeme Ťa dnes so zástupmi anjelov a prosíme, tak ako Ty žiješ, daj žiť aj nám, keď sa raz skončí naša časná púť. Kiež v novom, duchovnom, silnom a slávnom tele prebývame v tvojom kráľovstve vo večnej láske a radosti. Amen.
 
Pieseň ES 150
 
            Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal, večnú Božiu slávu mocne zvestoval. Žije Kristus, Pán náš, s Ním budeme žiť, s Ním je hodno trpieť, s Ním aj zvíťaziť! Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal, večnú Božiu slávu mocne dokázal!