Pieseň ES 72
Ježiš, meno najmilšie zo všetkých čo nám Pán Boh dal, spasiteľné, najkrajšie, anjel Ho tak pomenoval; menu tomu na svete darmo rovné hľadáte.
Čítanie Božieho slova z Joz 3, 5 - 11
„Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán.“
Milí bratia a sestry!
V dnešnú nedeľu si pripomíname pokrstenie Pána Ježiša Krista. Bola to mimoriadna udalosť. Pán Ježiš prišiel k Jánovi Krstiteľovi a vstúpil do rieky Jordán. Tu sa otvorili nebesá, na Pána Ježiša zostúpil Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn!“
Paralely
Medzi rozprávaním Starej zmluvy a Novej zmluvy sú mnohé prepojenia. Niekto povie, že je to len podobnosť, ak sa nejaká starozmluvná udalosť podobá inej, novozmluvnej. To však nie je tak. Tých podobností je veľmi veľa a pri pozornom čítaní Písma svätého vidíme, že majú nielen vonkajšie ale aj vnútorné – myšlienkové prepojenie. Preto nemožno hovoriť o podobnostiach ale skôr o akýchsi líniách, kedy v jednej udalosti je už naznačená iná, budúca. V Písme tak môžeme veľmi jasne vidieť, ako Pán Boh už v pradávnej minulosti naznačoval niečo, čo sa malo stať o stovky alebo tisícky rokov neskôr. Taký je aj náš dnešný text. Poďme teda spolu hľadať myšlienkové prepojenia medzi udalosťou z čias Józuu a pokrstením Pána Ježiša.
Jordán
To prvé, čo majú oba príbehy spoločné, je rieka Jordán. My v našom dnešnom čítaní nachádzame izraelský národ v situácii, keď po smrti Mojžiša má konečne zaujať zasľúbenú krajinu. K tomu však potrebuje prejsť cez rieku Jordán, ktorá je široká a neumožňuje voľné prebrodenie. A predsa sa to s pomocou Božou podarí. Na Boží pokyn majú kňazi vojsť na okraj vôd a zastaviť sa tam. Tak sa oba príbehy odohrávajú nie len v blízkosti Jordánu, ale priamo v ňom.
Józua
Druhou spoločnou črtou sú samotní hlavní hrdinovia. Kým v Starej zmluve je to Józua, v Novej zmluve je to Ježiš. Obaja sa pritom volajú rovnako, pretože Józua a Ježiš je vlastne to isté meno, len ho môžeme rôzne preložiť. Pokojne by sme však mohli toho starozmluvného Józuu nazvať Ježišom a naopak. To, že voláme Józuu Józuom a Ježiša Ježišom je len preto, aby sme ich ľahko rozoznali.
Božia účasť
Ani jeden ale nevstupuje do rieky zo svojej vôle a ani jeden to nerobí len s cieľom prakticky vyriešiť problém. Samozrejme, prvotným podnetom pre ich vstup do vody je daná situácia: Józua potrebuje prejsť na druhú stranu a Ježiš chce byť pokrstený. Obe tieto udalosti sú však iba podkladom pre Božie konanie. Pán Boh má popri cieľoch ľudí ešte svoj cieľ. Vstupuje do deja a koná. A práve to Jeho konanie je to, čo robí obe tieto udalosti také neobyčajné. Veď Izrael na svojej ceste určite prešiel aj iné rieky, Ján Krstiteľ pokrstil mnoho iných ľudí. Všetky tie chvíle však upadli do zabudnutia. Len tie, kde zvláštnym spôsobom konal Pán Boh, ostali zapísané v mysliach a srdciach ľudí. Božie konanie tak vysoko prevyšuje to ľudské.
Oslávenie Józuu
Józua bol novým vodcom národa. Nastúpil po Mojžišovi, ktorý ľud viedol 40 rokov. Byť nástupcom takej osobnosti nie je maličkosť. Avšak Mojžiš sa nestal takou osobnosťou len kvôli svojim schopnostiam ale preto, že ho žehnal Boh. Ten istý Boh chce viesť a žehnať aj Józuu a to je pre neho prísľub rovnakej autority ako mal Mojžiš. V dnešnom texte čítame, že Hospodin chcel osláviť Józuu, priznať sa k nemu a ukázať tak celému ľudu, že Józua je ten, koho majú poslúchať a komu majú dôverovať. Nejde tu teda o oslávenie v takom zmysle, ako to často chápeme dnes, kedy oslavovať niekoho znamená obdivovať ho. Boh nejde vyvyšovať Józuove kvality a dávať ho iným za vzor. Boh ho ide pred ľuďom povýšiť. To je oslávenie, ako ho chápe Písmo. Po zázračnom prechode cez Jordán bude teda Józua v očiach všetkých viditeľne obdarený mimoriadnou Božou priazňou.
Oslávenie Ježiša
Niečo podobné sa deje aj pri Pánovi Ježišovi. Z neba znie hlas, ktorý má všetkým oznámiť, že tento Ježiš z Nazareta je Božím Synom. Boh Ho teda pred očami všetkých povýšil a oslávil, aby všetci vedeli, že Ho majú poslúchať a dôverovať Mu.
Predobraz
Vidíme, ako veľmi sa udalosť z čias Józuu podobá tej z čias Jána Krstiteľa. To nie je náhoda. Je to Boží zámer, kedy nám Pán Boh v jednej udalosti kreslí predobraz inej, ktorá príde o viac ako 1000 rokov. Už pri prechode Izraela cez Jordán Pán Boh vedel, že tu raz oslávi svojho Syna. Tak nám naznačuje, že svoj plán záchrany mal už dávno starostlivo premyslený a pripravený. Jeho jednotlivé čriepky nám celé stáročia vopred odhaľoval v podobných udalostiach.
Ak si teda dnes pripomíname pokrstenie Pána Ježiša Krista, nerobme tak len s cieľom navodiť si romantickú atmosféru tých čias, ale s cieľom vidieť v ňom Božie oslávenie Pána Ježiša Krista, ktoré je určené práve nám a ktorým nám Pán Boh hovorí, že Božieho Syna máme poslúchať. Amen.
Modlitba
Pane Bože, Ty si pred stáročiami oslávil Józuu a potom aj svojho Syna. Pri oboch si sa priznal k ich dielu a ukázal nám, aké veľkolepé sú Tvoje skutky, aká dokonalá Tvoja múdrosť a aké premyslené Tvoje cesty. Ďakujeme Ti, že si už od pradávnych čias pripravoval príchod svojho Syna, že my môžeme byť súčasťou tohto Jeho príchodu a že v Jeho oslávení nám dávaš Pastiera, za ktorým môžeme ísť, ktorý nás vedie a ktorý nás zachraňuje. Amen.
Pieseň ES 71
Hospodinu podajme ruku, poďme do Jeho svätyne! On nás volá i v novom roku, nuž Jeho slovo prijmime! Len v Bohu je radosť večná, vznes sa k Nemu, myseľ vďačná!
Ježiš, meno najmilšie zo všetkých čo nám Pán Boh dal, spasiteľné, najkrajšie, anjel Ho tak pomenoval; menu tomu na svete darmo rovné hľadáte.
Čítanie Božieho slova z Joz 3, 5 - 11
„Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov aj Jebúsejcov. Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán.“
Milí bratia a sestry!
V dnešnú nedeľu si pripomíname pokrstenie Pána Ježiša Krista. Bola to mimoriadna udalosť. Pán Ježiš prišiel k Jánovi Krstiteľovi a vstúpil do rieky Jordán. Tu sa otvorili nebesá, na Pána Ježiša zostúpil Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn!“
Paralely
Medzi rozprávaním Starej zmluvy a Novej zmluvy sú mnohé prepojenia. Niekto povie, že je to len podobnosť, ak sa nejaká starozmluvná udalosť podobá inej, novozmluvnej. To však nie je tak. Tých podobností je veľmi veľa a pri pozornom čítaní Písma svätého vidíme, že majú nielen vonkajšie ale aj vnútorné – myšlienkové prepojenie. Preto nemožno hovoriť o podobnostiach ale skôr o akýchsi líniách, kedy v jednej udalosti je už naznačená iná, budúca. V Písme tak môžeme veľmi jasne vidieť, ako Pán Boh už v pradávnej minulosti naznačoval niečo, čo sa malo stať o stovky alebo tisícky rokov neskôr. Taký je aj náš dnešný text. Poďme teda spolu hľadať myšlienkové prepojenia medzi udalosťou z čias Józuu a pokrstením Pána Ježiša.
Jordán
To prvé, čo majú oba príbehy spoločné, je rieka Jordán. My v našom dnešnom čítaní nachádzame izraelský národ v situácii, keď po smrti Mojžiša má konečne zaujať zasľúbenú krajinu. K tomu však potrebuje prejsť cez rieku Jordán, ktorá je široká a neumožňuje voľné prebrodenie. A predsa sa to s pomocou Božou podarí. Na Boží pokyn majú kňazi vojsť na okraj vôd a zastaviť sa tam. Tak sa oba príbehy odohrávajú nie len v blízkosti Jordánu, ale priamo v ňom.
Józua
Druhou spoločnou črtou sú samotní hlavní hrdinovia. Kým v Starej zmluve je to Józua, v Novej zmluve je to Ježiš. Obaja sa pritom volajú rovnako, pretože Józua a Ježiš je vlastne to isté meno, len ho môžeme rôzne preložiť. Pokojne by sme však mohli toho starozmluvného Józuu nazvať Ježišom a naopak. To, že voláme Józuu Józuom a Ježiša Ježišom je len preto, aby sme ich ľahko rozoznali.
Božia účasť
Ani jeden ale nevstupuje do rieky zo svojej vôle a ani jeden to nerobí len s cieľom prakticky vyriešiť problém. Samozrejme, prvotným podnetom pre ich vstup do vody je daná situácia: Józua potrebuje prejsť na druhú stranu a Ježiš chce byť pokrstený. Obe tieto udalosti sú však iba podkladom pre Božie konanie. Pán Boh má popri cieľoch ľudí ešte svoj cieľ. Vstupuje do deja a koná. A práve to Jeho konanie je to, čo robí obe tieto udalosti také neobyčajné. Veď Izrael na svojej ceste určite prešiel aj iné rieky, Ján Krstiteľ pokrstil mnoho iných ľudí. Všetky tie chvíle však upadli do zabudnutia. Len tie, kde zvláštnym spôsobom konal Pán Boh, ostali zapísané v mysliach a srdciach ľudí. Božie konanie tak vysoko prevyšuje to ľudské.
Oslávenie Józuu
Józua bol novým vodcom národa. Nastúpil po Mojžišovi, ktorý ľud viedol 40 rokov. Byť nástupcom takej osobnosti nie je maličkosť. Avšak Mojžiš sa nestal takou osobnosťou len kvôli svojim schopnostiam ale preto, že ho žehnal Boh. Ten istý Boh chce viesť a žehnať aj Józuu a to je pre neho prísľub rovnakej autority ako mal Mojžiš. V dnešnom texte čítame, že Hospodin chcel osláviť Józuu, priznať sa k nemu a ukázať tak celému ľudu, že Józua je ten, koho majú poslúchať a komu majú dôverovať. Nejde tu teda o oslávenie v takom zmysle, ako to často chápeme dnes, kedy oslavovať niekoho znamená obdivovať ho. Boh nejde vyvyšovať Józuove kvality a dávať ho iným za vzor. Boh ho ide pred ľuďom povýšiť. To je oslávenie, ako ho chápe Písmo. Po zázračnom prechode cez Jordán bude teda Józua v očiach všetkých viditeľne obdarený mimoriadnou Božou priazňou.
Oslávenie Ježiša
Niečo podobné sa deje aj pri Pánovi Ježišovi. Z neba znie hlas, ktorý má všetkým oznámiť, že tento Ježiš z Nazareta je Božím Synom. Boh Ho teda pred očami všetkých povýšil a oslávil, aby všetci vedeli, že Ho majú poslúchať a dôverovať Mu.
Predobraz
Vidíme, ako veľmi sa udalosť z čias Józuu podobá tej z čias Jána Krstiteľa. To nie je náhoda. Je to Boží zámer, kedy nám Pán Boh v jednej udalosti kreslí predobraz inej, ktorá príde o viac ako 1000 rokov. Už pri prechode Izraela cez Jordán Pán Boh vedel, že tu raz oslávi svojho Syna. Tak nám naznačuje, že svoj plán záchrany mal už dávno starostlivo premyslený a pripravený. Jeho jednotlivé čriepky nám celé stáročia vopred odhaľoval v podobných udalostiach.
Ak si teda dnes pripomíname pokrstenie Pána Ježiša Krista, nerobme tak len s cieľom navodiť si romantickú atmosféru tých čias, ale s cieľom vidieť v ňom Božie oslávenie Pána Ježiša Krista, ktoré je určené práve nám a ktorým nám Pán Boh hovorí, že Božieho Syna máme poslúchať. Amen.
Modlitba
Pane Bože, Ty si pred stáročiami oslávil Józuu a potom aj svojho Syna. Pri oboch si sa priznal k ich dielu a ukázal nám, aké veľkolepé sú Tvoje skutky, aká dokonalá Tvoja múdrosť a aké premyslené Tvoje cesty. Ďakujeme Ti, že si už od pradávnych čias pripravoval príchod svojho Syna, že my môžeme byť súčasťou tohto Jeho príchodu a že v Jeho oslávení nám dávaš Pastiera, za ktorým môžeme ísť, ktorý nás vedie a ktorý nás zachraňuje. Amen.
Pieseň ES 71
Hospodinu podajme ruku, poďme do Jeho svätyne! On nás volá i v novom roku, nuž Jeho slovo prijmime! Len v Bohu je radosť večná, vznes sa k Nemu, myseľ vďačná!