V nedeľu 27. septembra 2026 sa Rajec, filiálka Cirkevného zboru Žilina, stal miestom vzácneho stretnutia. Bratia a sestry z troch cirkevných zborov Turčianskeho seniorátu sa zišli na Bohoslužbách, aby spolu s bratom farárom Jozefom Havrilom st. ďakovali Pánu Bohu za 50 rokov od jeho ordinácie.
Slávnostné chvíle prežívali spolu domáci veriaci z Rajca, zástupcovia matkocirkvi zo Žiliny, kde brat farár na dôchodku naďalej slúži na mieste kaplána, ale aj členovia cirkevných zborov Necpaly a Lazy pod Makytou. Práve v týchto zboroch zanechal počas svojho pôsobenia (Necpaly 24 rokov, Lazy pod Makytou 9 rokov) výraznú stopu.
Do liturgie sa zapojili aj tí, ktorí boli s bratom farárom spojení počas rokov jeho služby. Vypomáhali bývalý seniorátny kaplán a dnes farár Cirkevného zboru Sučany Martin Škarupa, sestra farárka Olinka Kaňuchová z Cirkevného zboru Žilina a brat farár Belo Húska z Cirkevného zboru Necpaly.
„Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami...“
Ústredným momentom slávnosti bola kázeň „jubilanta“. Brat farár Havrila sa v nej s pokorou a hlbokou vďačnosťou obzrel za piatimi desaťročiami služby a pripomenul aj chvíľu, keď sa rozhodol odpovedať na Božie povolanie.
Inšpiráciu našiel v príbehu Mojžiša. Aj on si uvedomoval vlastné slabosti a nedostatky, napriek nim však dôveroval Božiemu hlasu a vykročil na cestu služby. Povzbudením mu boli slová z 2. knihy Mojžišovej 4,12: „Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.“
Tieto slová zároveň zazneli ako povzbudenie všetkým prítomným. Boh povoláva človeka aj napriek jeho slabostiam, sprevádza ho a dáva mu silu tam, kde by sa na vlastné schopnosti spoliehať nedokázal. Potrebné je predovšetkým dôverovať, počúvať a byť ochotný slúžiť.
Spomienky, piesne a vďaky
K slávnostnej atmosfére významne prispeli aj bývalí členovia zborov, v ktorých brat farár Havrila pôsobil. Pripravili si piesne, pozdravy i osobné vyjadrenia vďaky za roky, počas ktorých spolu vytvárali spoločenstvo viery, služby a priateľstva.
Osobitným oživením programu bolo vystúpenie kapely Zátoka z Lazov pod Makytou. Mládežnícke piesne zazneli v podaní mužov strednej generácie za sprievodu basy, bendža a gitár. Ich vystúpenie prinieslo úsmev, energiu a množstvo príjemných spomienok.
Svojím spevom potešil aj spevokol Prameň z Lazov pod Makytou, ktorý už niekoľko desaťročí verne sprevádza život tamojšieho cirkevného zboru.
Veľmi milým momentom bolo tiež vystúpenie detsko-mládežníckeho spevokolu Necpalské Nezábudky. Ten vznikol práve počas pôsobenia brata farára Havrilu v Necpaloch. Pre brata farára si pripravili nápaditú „hudobnú koláž“ a potešili ho tiež originálnou básňou z pera cirkevníčky Babetky Bartošovej.
Každý pozdrav, každá pieseň i každé slovo vďaky boli pripomenutím spoločných rokov a vzácnych chvíľ, ktoré zostávajú zapísané v srdciach ľudí.
Spoločenstvo pokračovalo aj pri stole
Slávnostné dopoludnie sa neskončilo poslednou piesňou. V radostnom a priateľskom duchu pokračovalo spoločným obedom, pri ktorom bol priestor na rozhovory, spomínanie i ďalšie stretnutia po rokoch.
Päťdesiat rokov služby je vzácny moment. Je to čas na obzretie sa späť, na poďakovanie za ľudí, ktorých Boh postavil do našich životných ciest, ale predovšetkým na vďakyvzdanie za Jeho vernosť.
Pánu Bohu vďaka za Jeho milosť, vedenie a požehnanie počas všetkých rokov služby brata farára Jozefa Havrilu st.
Slávnostné chvíle prežívali spolu domáci veriaci z Rajca, zástupcovia matkocirkvi zo Žiliny, kde brat farár na dôchodku naďalej slúži na mieste kaplána, ale aj členovia cirkevných zborov Necpaly a Lazy pod Makytou. Práve v týchto zboroch zanechal počas svojho pôsobenia (Necpaly 24 rokov, Lazy pod Makytou 9 rokov) výraznú stopu.
Do liturgie sa zapojili aj tí, ktorí boli s bratom farárom spojení počas rokov jeho služby. Vypomáhali bývalý seniorátny kaplán a dnes farár Cirkevného zboru Sučany Martin Škarupa, sestra farárka Olinka Kaňuchová z Cirkevného zboru Žilina a brat farár Belo Húska z Cirkevného zboru Necpaly.
„Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami...“
Ústredným momentom slávnosti bola kázeň „jubilanta“. Brat farár Havrila sa v nej s pokorou a hlbokou vďačnosťou obzrel za piatimi desaťročiami služby a pripomenul aj chvíľu, keď sa rozhodol odpovedať na Božie povolanie.
Inšpiráciu našiel v príbehu Mojžiša. Aj on si uvedomoval vlastné slabosti a nedostatky, napriek nim však dôveroval Božiemu hlasu a vykročil na cestu služby. Povzbudením mu boli slová z 2. knihy Mojžišovej 4,12: „Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť.“
Tieto slová zároveň zazneli ako povzbudenie všetkým prítomným. Boh povoláva človeka aj napriek jeho slabostiam, sprevádza ho a dáva mu silu tam, kde by sa na vlastné schopnosti spoliehať nedokázal. Potrebné je predovšetkým dôverovať, počúvať a byť ochotný slúžiť.
Spomienky, piesne a vďaky
K slávnostnej atmosfére významne prispeli aj bývalí členovia zborov, v ktorých brat farár Havrila pôsobil. Pripravili si piesne, pozdravy i osobné vyjadrenia vďaky za roky, počas ktorých spolu vytvárali spoločenstvo viery, služby a priateľstva.
Osobitným oživením programu bolo vystúpenie kapely Zátoka z Lazov pod Makytou. Mládežnícke piesne zazneli v podaní mužov strednej generácie za sprievodu basy, bendža a gitár. Ich vystúpenie prinieslo úsmev, energiu a množstvo príjemných spomienok.
Svojím spevom potešil aj spevokol Prameň z Lazov pod Makytou, ktorý už niekoľko desaťročí verne sprevádza život tamojšieho cirkevného zboru.
Veľmi milým momentom bolo tiež vystúpenie detsko-mládežníckeho spevokolu Necpalské Nezábudky. Ten vznikol práve počas pôsobenia brata farára Havrilu v Necpaloch. Pre brata farára si pripravili nápaditú „hudobnú koláž“ a potešili ho tiež originálnou básňou z pera cirkevníčky Babetky Bartošovej.
Každý pozdrav, každá pieseň i každé slovo vďaky boli pripomenutím spoločných rokov a vzácnych chvíľ, ktoré zostávajú zapísané v srdciach ľudí.
Spoločenstvo pokračovalo aj pri stole
Slávnostné dopoludnie sa neskončilo poslednou piesňou. V radostnom a priateľskom duchu pokračovalo spoločným obedom, pri ktorom bol priestor na rozhovory, spomínanie i ďalšie stretnutia po rokoch.
Päťdesiat rokov služby je vzácny moment. Je to čas na obzretie sa späť, na poďakovanie za ľudí, ktorých Boh postavil do našich životných ciest, ale predovšetkým na vďakyvzdanie za Jeho vernosť.
Pánu Bohu vďaka za Jeho milosť, vedenie a požehnanie počas všetkých rokov služby brata farára Jozefa Havrilu st.
