Anonymita je podhubím pre konanie zla

Anonymita je podhubím pre konanie zla

Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie (R 15, 2)

V podzemných garážových státiach, ktoré sú nedostatočne vetrané – napríklad vo veľkých nákupných centrách – nespochybniteľne cítiť emisie zo spaľovania nafty či benzínu. Rovnaké, len v menšej koncentrácii, sú všade, kde sa pohybuje veľa áut. Predovšetkým vo veľkých mestách. Aj toto nás pred vyše 10 rokmi viedlo k zakúpeniu hybridného vozidla. Tie v meste zväčša jazdia na elektrinu, získanú brzdením. Vtedy ich na Slovensku bolo veľmi málo. Na náš Prius som vtedy s humorom a nitrianskym nárečím hovoril: „Je jediné v meste, nido také ňesťe.“ Po určitom čase som si uvedomil, že to nie je sranda jazdiť v aute, ktoré je jediné v meste. Hlavne, ak často chodíte tou istou trasou. Keď takéto auto „čosi opakovane vyvedie“, každý časom vie, kto porušuje pravidlá. Najprv som si to neuvedomoval. Hlavne do kruhového objazdu, cez ktorý chodím do práce, som občas v netrpezlivosti vbiehal tak, že autá, ktoré mali prednosť, museli pribrzdiť. Až časom som prišiel na to, že nie som anonymný a odvtedy precíznejšie dodržiavam predpisy. 
 
Sociálne siete priniesli okrem iného aj úžasnú anonymitu. Vidíme iba meno, nie tvár. A často i toto býva „krycie“. A potom to už ide. Nadávky, zosmiešňovanie, urážanie, vyhrážanie. Samozrejme, hlavne tých najslabších. A tými sú predovšetkým menšiny. Všetky. Na ne sa v anonymite - nie ako pri pohľade z očí do očí - ľahko útočí. Spoločnosť, aj my – príslušníci cirkví, to až na výnimky viac – menej tolerujeme. Niekedy, odvážim sa povedať, i podporujeme. Príšerné. Tolerované zlo totiž väčšinou vyústi do hanebných činov. Zdalo by sa to neuveriteľným, že i do tých najsmutnejších. Vrážd nevinných ľudí. A, žiaľ, i k takému tragickému činu došlo. Nezabúdajme, že Boh všetko vidí. Pre Neho nie je nič anonymné. 

Neanonymita rezonuje aj v teológii Martina Luthera, ktorá bude zaznievať v protestantských zhromaždeniach v tomto období spojenom s Pamiatkou reformácie. Plná zodpovednosť človeka za seba samého, za svoje spasenie. Nie odpustky. To, čo Luthera viedlo k tomuto poznaniu, boli predovšetkým kapitoly Listu apoštola Pavla Rímskym kresťanom. I preto som pre úvod tohto zamyslenia vybral jeden z krásnych  veršov tejto časti Novej zmluvy. Pamätajme si – nie sme anonymní. A konajme na dobro blížneho.

Ilustračná snímka: archív autora