RTVS odvysiela 4.4.2021 o 13:30 na Dvojke nový dokument o Andrejovi Sládkovičovi
O Maríne počul snáď už každý. Najdlhšia ľúbostná báseň na svete vyznávajúca náklonnosť Andreja Sládkoviča Márii Pišlovej dodnes rezonuje v spoločnosti a patrí k základným pilierom slovenskej poetickej tvorby. Nezaostáva ani Detvan, lyricko-epická básnická skladba vykresľujúca príbeh z 15. storočia odohrávajúci sa na pozadí vlády Mateja Korvína. Napriek veľkoleposti oboch diel, ich existencia je pre veľkú väčšinu obyvateľstva tým jediným, čo o farárovi, spisovateľovi, redaktorovi Matice slovenskej a národovcovi Andrejovi Sládkovičovi vedia. Všetci o ňom niekedy počuli, všetci sa o ňom niekedy učili, všetci vedia, že napísal spomínanú Marínu a Detvana. Prečo je vo väčšine miest jedna malá či väčšia ulica nazývaná Sládkovičova a o jeho živote a diele sa učia už aj tí najmenší? Kým Andrej Sládkovič bol?
Farárom.
Po štúdiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a ročnom štúdiu na nemeckej univerzite v Halle bol Andrej Sládkovič vysvätený Jánom Seberínym v Banskej Štiavnici za farára. K viere ho viedli rodičia už od mala. Hneď na druhý deň po jeho narodení 30. marca 1820 ho pokrstil v krupinskom evanjelickom a. v. chráme farár Ondrej Jamriška. Krstnými rodičmi mu boli Samuel Pirovsky a Zuzana Kornides. Jeho otec bol kantorom a preto už ako malý chlapec sedával Andrej pri ňom na chóre. Postupne rástol vo vzdelaní a viere, ktorá mu bola oporou celý život. Ako farár pôsobil v dvoch cirkevných zboroch – v Hrochoti a Radvani, dnes už časti Banskej Bystrice. Aktívne vykonával pastoračnú činnosť, vyučoval na školách, ktoré predtým pomáhal postaviť, bojoval proti všadeprítomnému alkoholizmu, zaviedol tzv. modlitebné hodiny. Medzi jeho ciele patrilo presadzovanie šírenia evanjelia v zrozumiteľnej reči, tak, aby bolo dostupné pre všetkých, nezávisle od postavenia či vzdelania.
Manželom a otcom.
Hoci si všetci so Sládkovičom spájajú Marínu, bola to len jeho študentská láska. Jeho celoživotnou, tou skutočnou láskou bola Antónia Júlia Sekovičová, dcéra úradníka z Hronseku, v ktorom mali 15. septembra 1847 svadbu. Ona bola ženou jeho života. Vychovali spolu niekoľko detí, z ktorých štyri sa dožili dospelosti. Napriek Štúrovmu odporúčaniu zostať slobodný, sa začali schádzať a vzniklo tak pevné puto, ktoré je dodnes zaznamenané v ich listovej korešpondencii či ďalších dobových dokumentoch. Jednou z básní venovaných Antónii Júlii Sekovičovej je aj Vraví oko tvoje.
Zvon tichý k večeru zvoní
a noc padá z neba,
a po tom krásnom Pohroní
duch môj hľadá teba:
teba hľadá, družka moja,
a načo ťa hľadá?
Veď mu z mysle krása tvoja
nikdy nevypadá.
Literátom.
Je samozrejmé, že Andreja Sládkoviča najviac poznáme cez literatúru. Najznámejšia a už vyššie spomínaná je jeho Marína, večná báseň zrodená z nenaplnenej lásky dvoch mladých ľudí. V Banskej Štiavnici súkromne doučoval v rodine garbiarskeho majstra Pavla Pišlu, no časom spoznal jeho dcéru Máriu. Pre jej matku nebol dostatočne bohatým a tak sa ona vydala za pernikára Juraja Gerzöa. Marínu napísal, až keď bolo táto kapitola jeho života ukončená. Aj preto sa báseň mení z metafyzického opisu konkrétnej ženy na spôsob zachytenia ideálu ženy a lásky k nej, Bohu, vlasti a národu. Sládkovičov Detvan sa zrodil v roku 1853 a ukazuje (nielen) príbeh príkladného predstaviteľa slovenského ľudu Martina pozdvihujúc národné povedomie v porevolučných rokoch. Desiatky básní postupne uverejňovaných v Orlovi Tatranskom alebo Almanachu Nitra, či samostatne vydávaných diel z neho spravili jedného z vrcholných predstaviteľov slovenskej literatúry nielen 19. storočia.
Národovcom a učiteľom.
Andrej Sládkovič nastúpil v počas svojich štúdií na banskoštiavnickom lýceu na miesto svojho otca za učiteľa v Ladzanoch, keď ten musel zo zdravotných dôvodov výučbu prerušiť. Spisovateľ neskôr učil alebo doučoval v mnohých školách či domácnostiach, ako tomu bolo napríklad aj v domácnosti Pavla Pišlu. Veril v slobodu a skoro bol za to aj potrestaný. V roku 1849 ho zatkli a nebyť zásahu v poslednú sekundu, pravdepodobne by bol popravený v lesoch za Hrochoťou. Ganstukovi, vedúcemu Košutovskej gerilovej jednotky, ktorá Sládkoviča zaistila, hrozil neskôr trest smrti, no práve vďaka spisovateľovmu príhovoru jej unikol, čím si získal uznanie vedúcich predstaviteľov štúrovcov. Sládkovič sa zúčastnil na Memorandovom zhromaždení a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej. O jeho zapálení pre vzdelanie ľudí hovoria tiež vďaka nemu postavené školy v Horných Pršanoch či Malachove, ktoré pravidelne navštevoval zo svojho pôsobiska v bystrickej Radvani.
Redaktorom a prekladateľom.
Bol členom literárneho odboru Matice slovenskej, preto s ním konzultovali svoju literárnu či dramatickú tvorbu dodnes zvučné mená, medzi ktoré patrí napríklad Ján Palárik alebo Pavol Országh Hviezdoslav. Jeho pôsobenie v tejto oblasti sa ešte umocnilo po smrti Karola Kuzmányho, keď sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru zodpovedného za redigovanie a vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. Pri jeho redakčných prácach sa nedá nespomenúť preklady prác Goetheho či Puškina do slovenčiny.
Hercom.
Slovenské národné divadlo odohralo prvé predstavenie 5. augusta 1841 v krčme v Sobotišti a jedným z iniciátorov a realizátorov myšlienky národného divadla bol aj Andrej Sládkovič. Hoci v tejto inscenácii neúčinkoval, o rok nato vystúpil na javisko aj on sám. V hre Alberta von Kotzebueho Gróf Beňovský bol samotným Móricom Beňovským. A aj po tomto pôsobení sa naďalej angažoval v práci divadla. Pre jeho potreby preložil do slovenčiny texty Voitaira, Racina a ďalších.
Andreja Sládkoviča volali (nielen) v okolí Banskej Bystrice tatíčkom a miesto na piedestále slovenských autorov mu patrí právom. Dalo by sa písať o jeho živote ešte veľa, vznikli celé knihy či historické štúdie. A teraz aj dokumentárny film. Pozývame Vás k televíznym obrazovkám na Veľkonočnú nedeľu, kedy bude mať dokument Andrej Sládkovič. Človek, ktorý miloval premiéru. Pozrieť si ho môžete o 13.30 na :2 alebo dodatočne v archíve RTVS. Celoživotné snaženie Andreja Sládkoviča zostane navždy klenotom našej cirkevnej, literárnej a národnej histórie. Bolo a zostáva diamantom, ktorý nikdy nezhnije!