1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 184
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 28, 18-19)
S úctou si vypočujme slová Písma z evanjelia podľa Matúša 28, 18-19:
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého“
Milí bratia a sestry!
Slová, ktoré sme práve počuli, nám pripomínajú sviatosť Krstu svätého. Akoby nie, veď zaznievajú vždy predtým, ako kňaz poleje vodou hlávku dieťatka. V mysli sa nám tak vynára dojímavý obraz rodičov a krstných rodičov, ktorí prinášajú svoje dieťatko ku Krstu. Väčšinou je to však v našej predstave iba dieťa ako také, alebo je to dieťa z nášho okolia. Málokedy si naplno uvedomíme, že tieto slová zneli aj pri našom Krste a sú teda úzko spojené aj s naším duchovným narodením. Preto dnes počujme a vnímajme tieto slová ako také, ktoré sa dotýkajú nás – našej viery – nášho duchovného života – nášho Krstu.
Všimnime si, že v poverení, ktoré Pán Ježiš svojim učeníkom dáva sú dva zaujímavé momenty. Tým prvým je príkaz krstiť v „meno Boha“. Ježiš tu nehovorí „v mene Boha“. Hovorí „v meno Boha“ a to nie je to isté.
Človek často vystupuje, hovorí alebo koná v niečom mene. Napríklad naši štátni predstavitelia. Keď idú na zahraničnú cestu, vystupujú v mene Slovenskej republiky – v mene Slovákov. To znamená, že to, čo oni robia a hovoria nehovoria sami za seba, ale robia to ako keby to robili všetci Slováci. Keď niekto ide zastupovať riaditeľa firmy či školy, nevystupuje vo svojom mene ale koná tak, ako keby na jeho mieste stál a konal sám riaditeľ. Práve preto nie je jedno, kto takého riaditeľa zastupuje. Musí to byť človek, ktorý naozaj bude konať v mene svojho šéfa. Presne tak je to aj v cirkvi. Na začiatku služieb Božích počujeme z úst kňaza: „V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého“. To znamená, že kňaz začína hovoriť v mene Boha. To, čo budeme počas služieb Božích od neho počuť nám nehovorí on ako súkromná osoba, ale hovorí nám to Pán Boh, v ktorého mene kňaz koná. Rovnako je to pri sobáši, kde kňaz požehnáva novomanželov v mene Boha, alebo pri spovedi, kde nám kňaz v mene Boha odpúšťa hriechy. Nekoná to teda on sám, ale jeho ústami sám Pán Boh.
Ale pri Krste to nie je tak. Ježiš nehovorí o Krste ako o akte, ktorý má kňaz či apoštol konať v mene Boha. Nejde tu len o obyčajné zastúpenie. Ide o niečo viac. Ježiš hovorí, že máme krstiť a byť pokrstení „v meno Boha“. A to je rozdiel. Ak však chceme týmto slovám porozumieť, musíme si spomenúť na iné Ježišovo vyjadrenie. Pán Ježiš v evanjeliu podľa Jána 14, 20 hovorí: „vy ste vo mne ako ja som vo vás“. A zase v 15 kapitole sa prirovnáva k vínnemu kmeňu, do ktorého musíme byť všetci zaštepení a v Ňom ostať, ak chceme priniesť dobré ovocie. Práve toto je význam slov „krstiť v meno Boha“. Znamená to vlastne vložiť človeka do Božej moci, odovzdať ho do Božích rúk.
Pod pojmom „Božie meno“ si v Biblii nemožno predstaviť len zhluk písmen „Boh – Hospodin – Jahve“, ktoré by Boha nejako označovali a pomenúvali. Pod pojmom „Božie meno“ treba rozumieť Boha ako takého. Keď čítame „oslavujem Tvoje meno“ (Ž 145), „Aké je slávne Tvoje meno“ (Ž 8), „milujem Tvoje meno“ (Ž 119, 132), „verím v meno“ (Sk 3, 16), „Tvoje meno uzdravilo“ (Sk 3, 16) hneď vidíme, že Božie meno koná, Božie meno je predmetom našej viery i lásky, Božie meno je predmetom našej oslavy. To Božie meno je On sám. On koná, On je oslávený, v Neho veríme, Jeho milujeme. A tak keď máme byť aj my súčasťou Boha, ak má byť On v nás a my v Ňom, stávame sa vlastne súčasťou Jeho mena – Jeho samého. Sme vložení do tohto mena – do Neho samého, sme pokrstení (vložení – zaštepení) do tohto mena – do Neho samého. Práve to je zmysel Ježišových slov.
Toto sa udialo aj pri nás. Aj my sme boli do Božieho mena vložení a doň pokrstení. Aj my sme sa stali súčasťou vínneho kmeňa, ktorým je Ježiš Kristus. Aj pri nás sa naplnili slová Pána Ježiša o tom, že bude v nás a my v Ňom.
Keď si ale naplno uvedomujeme túto skutočnosť, musíme si byť vedomí aj toho, v ktoré meno sme to vlastne boli pokrstení. Kto je tým Bohom, ktorý má byť našou súčasťou? Na túto otázku nám odpovedá druhá časť Ježišových slov a je to práve ten druhý zaujímavý moment, ktorý si môžeme všimnúť. Ježiš nám totiž sám toho Boha, v ktorého máme byť pokrstení predstavuje ako otca, Syna i Ducha Svätého. Hovorí tu o trojjedinom Bohu. Naším Bohom nie je iba Boh Otec alebo Ježiš Kristus, ako to o sebe niektorí kresťania tvrdia. Našim Bohom je Boh Otec, ktorý nás stvoril, dal nám život, dáva nám zdravie a všetko to čo k životu potrebujeme. On sa o nás stará a vedie nás cestou života v našej časnosti. Našim Bohom je však aj Ježiš Kristus – Boh Syn, ktorý nám vydobyl večný život. Práve vďaka Nemu sa Božia starostlivosť o nás neskončí našou smrťou, ale bude pokračovať ďalej. Tak ako nám Otec dal život časný, dáva nám Syn život večný. Svojou vlastnou smrťou sa pričinil o to, aby sme tento život mali. A našim Bohom je aj Boh Duch Svätý, ktorý v nás zasa pôsobí, aby sme všetko toto dokázali prijímať. On sa stará o to, aby sme vo svojom živote neboli len chodiace telá, žijúce a mechanicky pracujúce bytosti, ktoré žijú a čakajú čo s nimi bude. Duch Svätý nám dáva duchovný a duševný rast. Práve vďaka Nemu máme vieru, lásku, nádej, vďaka Nemu sa stretávame, vďaka Nemu duchovne rastieme a meníme sa z nekultivovaných biologických tvorov na ľudí, ktorí sú stvorení na obraz Boží.
Buďme si teda vedomí toho, že tento trojjediný Boh je naším Bohom. Práve On chce byť v nás a my zasa smieme byť v Ňom. To je pre nás veľká česť. Buďme na ňu hrdí a buďme za ňu vďační. Amen.
Pomodlime sa:
Trojjediný náš Bože, Otče, Synu i Duchu Svätý, ďakujeme Ti za dar života, viery, lásky i nádeje, ba istoty spasenia a večného života. Ďakujeme Ti za to, že sa o nás už tu na zemi staráš a pozývaš nás do svojho kráľovstva, aby si tam žil s nami. Oslavujeme Tvoje meno a prosíme, Ty sám nás posilňuj vo viere a daj nám zachovať Ti vernosť až do smrti, aby sme raz naozaj pri Tvojich nohách spočinuli a s anjelmi Ťa oslavovali večne. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 182
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Milosť Božia buď a zostávaj s vami naveky! Amen.