1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 490
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (Jer 9, 22-23)
S úctou si vypočujme slová Písma z knihy proroka Jeremiáša 9, 22-23:
„Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a že mňa pozná, že ja, Hospodin, preukazujem milosť, právo a spravodlivosť na zemi, lebo v týchto veciach mám záľubu - znie výrok Hospodinov.“
Milí bratia a sestry!
Keď sa začne hovoriť o chválení sa, automaticky nám napadne, že to nie je pekné a že kresťan či slušný človek by sa chváliť nemal. Pri hlbšom zamyslení však prídeme na to, že to s tým chválením sa nie je až také jednoduché. Ak totiž prestaneme hovoriť o sebe a o tom, čo nás teší alebo čo sa nám podarilo, dostaneme sa do druhého extrému, v ktorom o sebe navzájom nebudeme nič vedieť. Takto som sa nedávno o svojom susedovi dozvedel, že ho v práci povýšili a stal sa riaditeľom. Pri náhodnom stretnutí som mu povedal: „Pán sused, ani neviem, že ste v práci postúpili.“ „Nechcel som sa chváliť,“ odpovedal sused, skromný človek, ktorý sa síce nepochválil, no jeho „skromnosť“ vniesla do nášho vzťahu akúsi zvláštnu trpkú príchuť. Ak prestaneme hovoriť o tom, čo máme nové, čo sa nám podarilo a čo prežívame, prestaneme sa navzájom aj zdieľať a vytratí sa bratsko-sesterské prežívanie vzťahov. Dá sa však hovoriť o sebe a nechváliť sa? Dá sa rozlíšiť chválenie sa od nejakého toho „informovania“ nášho okolia aj o našich úspechoch?
Možno nám pomôže, ak si samotné sloveso „chváliť sa“ prípadne celú vetu „chváliť sa úspechom“ trocha preformulujeme do síce trochu kostrbatej, no zato presnejšej podoby: „chváliť sa úspechom“ v podstate znamená „chváliť seba za úspech.“ A tu už viac cítime ten rozdiel a vidíme, kedy je chválenie sa potrebným a kedy škodlivým. Ak hovoríme o tom, že máme niečo nové, že sme dosiahli v práci nejaký úspech alebo že sa naša rodina rozšírila, nie je to ešte chválením sa. Chválením to začína byť vtedy, ak do tejto informácie primiešame oslavu svojej osoby, svojho ega, svojich schopností, svojej rodiny či svojej práce. To je to, čo informáciu o našej práci či živote zdegraduje na chválenie sa, ktoré ľudia okolo nás tak neradi počúvajú. Práve oslavovanie samého seba je to, čo je spoločensky i biblicky odmietané a čo nemá miesto v živote kresťana. Človek, ktorý sa takto chváli, si pripisuje zásluhu na tom, čo sa v jeho živote deje a to nie je správne, pretože každý úspech, ktorý dosiahneme, každá nová vec, ktorú si kúpime, či každý nový člen rodiny, ktorý k nám pribudne, je tu len a len vďaka Božej milosti.
A je tu ešte jeden neblahý dôsledok nášho chválenia sa – dôsledok, pre ktorý je chválenie sa odmietané. Chválenie sa totiž vzbudzuje negatívnu závisť. Aká to je? To je závisť, ktorej predmet je pre iných nedosiahnuteľný. Ak niekto chváli sám seba za to, čím je, kým je a čo všetko má, ľudia okolo neho mu začínajú závidieť, chceli by byť takí istí alebo mať to isté, ale nemôžu. Takáto závisť, vyburcovaná chválením sa jedného človeka, narúša vzťahy, priateľstvá či susedstvá sa stávajú pokrytecké, priania okolia neúprimné. A aj to je dôvod, prečo treba chválenie sa odmietnuť.
Prorok Jeremiáš nám dnes tlmočí slovo Hospodinovo, ktoré hovorí, aby sa človek nechválil svojimi schopnosťami. Žiaden vzdelanec nech sa nechváli svojou múdrosťou, žiaden silák nech sa nechváli svojou silou, žiaden boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom. Veď nikto z nich nemá nič sám od seba. A predsa nám Písmo nehovorí, že sa nemáme vôbec chváliť. Je zaujímavé, že nám prorok Jeremiáš radí chváliť sa, avšak niečím iným: chváliť sa Hospodinom, chváliť sa tým, že Ho poznáme, že nás On miluje, že je s nami. Chváliť sa Hospodinom totiž znamená hovoriť o Ňom, pripisovať Mu úspechy i radosti života, poukazovať na Neho vždy, keď je reč nielen o smutných a ťažkých ale aj o pekných veciach. Je iné ak povieme: „Kúpil som si nové auto, zarobil som si toľko peňazí, že som si mohol dovoliť najnovší model“ a ak povieme: „Vďaka Pánu Bohu sme si mohli kúpiť nové auto.“ V takýchto slovách zaznieva, že to, čo máme, máme vďaka Hospodinovi a že Jemu patrí za to chvála i vďaka.
Takéto chválenie sa má ešte jeden dôležitý dôsledok: na rozdiel od toho ľudského chválenia sa sebou, vzbudzuje pozitívnu závisť. Aká to je? To je závisť, ktorej predmet je dosiahnuteľný pre každého. Ak sa niekto chváli Bohom a ostatní mu závidia, môžu mať to isté. Môžu tiež otvoriť svoje srdce Bohu, budovať s Ním vzťah a prijímať od Neho rovnakú lásku, milosť i požehnanie. Hospodin má záľubu v milosti, práve i spravodlivosti. On ich rád dáva ľuďom, ktorí o to stoja. Preto chváliť sa Hospodinom je nielen Pánu Bohu na slávu, ale aj ľuďom na úžitok, pretože tak narastá známosť o Ňom a viac ľudí zatúži po daroch Jeho milosti, práva a spravodlivosti.
Ak sa nás teda niekto opýta ako sa máme, nemajme zábranu sa mu posťažovať alebo povedať, že nás postretlo aj niečo dobré. Ak povieme, že je to vďaka Pánu Bohu, že sme od Neho dostali milosť a požehnanie, nebude to naša oslava, nebude to chválenie sa, ale bude to chválenie Pána Boha, chválenie sa Jeho známosťou a Jeho milosťou, bude to svedectvo o našej viere, láske a vďačnosti voči Pánu Bohu. A možno nám niekto začne závidieť a začne Hospodina hľadať tiež. Amen.
Pomodlime sa:
Všemohúci a láskavý náš Bože, ďakujeme Ti za všetku lásku a milosť, ktorú nám dávaš. Vieme, že nič na tomto svete nemáme sami zo seba, o nič sme sa sami nezaslúžili, ale všetko je len darom Tvojej milosti a lásky. Prosíme, daj, aby sme o našom živote aj tak hovorili, Tvoje meno vždy oslavovali, za všetko len Tebe ďakovali a to ako v súkromí, tak aj v kruhu našich priateľov či známych. Nech je tak aj našimi perami Tvoje meno oslávené a zvelebené. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 347
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Milosť so všetkými vami! Amen.