Z Cirkevných listov 1 – 2/2022

Z Cirkevných listov 1 – 2/2022

Nový, 146.  ročník Cirkevných listov otvára svojimi myšlienkami prof. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD., zamyslením sa nad predsavzatiami, s ktorými mnohí vstupujú do nového roka. Po krátkej úvahe nad tým, či sme v ich dosiahnutí dostatočne trpezliví, alebo sa predsa len dáme prirýchlo odradiť, odhaľuje aj predsavzatia, s ktorými do nového ročníka vstupujú Cirkevné listy. Okrem iných je takým aj séria štúdií k tvorbe nového Evanjelického spevníka, ktorú budú Cirkevné listy uverejňovať na pokračovanie.

            Úvahy k tvorbe nového Evanjelického spevníka

            Jednou z tém, ktoré v uplynulom roku zarezonovali v prostredí našej cirkvi, bol zámer vytvoriť nový Evanjelický spevník a vznik Spevníkovej komisie, ktoré sa prípravou a tvorbou nového spevníka bude zaoberať. Táto skutočnosť sa stala impulzom pre vznik štúdie, ktorú pre Cirkevné listy pripravila Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD., absolventka muzikológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zameriava na výskum hudby v evanjelickom prostredí v 16. a 17. storočí s dôrazom na hymnologický výskum. Čitateľom Cirkevných listov je známa najmä svojimi pravidelnými príspevkami v rubrike Zo starých kancionálov.

            V prvej časti štúdie s názvom Úvahy k tvorbe nového Evanjelického spevníka kladie autorka už v úvode jednu zo zásadných otázok. Načo je dobré transformovať niečo tak dynamické, ako kresťanský spev, do niečoho stabilného a skostnateného, ako je tlačený text? Prečo by sme mali písomne fixovať niečo také prchavé, ako sú piesne nedeľnej bohoslužby, do trvácneho a fosilizujúceho média, ako je spevník? Odpovedí ponúka autorka niekoľko. Piesne boli jednými z kľúčových nástrojov pri šírení reformačných myšlienok. Ich účelom bolo zapojiť celé spoločenstvo veriacich a urobiť z neho dynamický a živý element liturgie. Tlačená forma piesní tiež chránila texty a ich význam od upravovania a znehodnotenia. A napokon, spevník bol vnímaný ako koncentrovaná forma interpretovania Biblie. V súvislosti s uvedenými otázkami zároveň dodáva, že „chválenie“ Boha je do značenej miery zredukovaný účel a takéto vnímanie funkcie spevníka je veľmi obmedzené. V evanjelickom prostredí totiž spevník vždy predstavoval dôležitú súčasť osobného náboženského života a prvok vzdelávania veriacich. Ako uvádza autorka, dobrý spevník musí obsahovať viaceré aspekty, konkrétne chválu a vďaku voči Pánu Bohu, Služby Božie, vzdelávaciu funkciu, je nástrojom pastorálnej starostlivosti, v rukách veriacich plní úlohu Symbolických kníh, povzbudzuje deti a mladých ľudí na ceste spoznávania Pána Boha, zaháňa diabla a zlých duchov, podporuje kráľovstvo Ježiša Krista na zemi, môže zdokonaliť morálny stav spoločnosti, piesne môžu slúžiť ako prevencia voči vulgárnym či obscénnym piesňam. Na pozadí ďalšej otázky o potrebe nového spevníka odhaľuje autorka zápasy luteránskych cirkví o nové podoby spevníkov v rôznych krajinách Európy. Postupne čitateľov prevedie skúsenosťami cirkví v Dánsku, Švédsku, Fínsku, na Islande, v Holandsku, Nemecku či v Českobratrské církvi evangelické, aj s ich pracovnými postupmi. Prvú časť svoje štúdie uzatvára konštatovaním, že téma nového spevníka, resp. prídavku je obsiahla a čakajú nás ešte dlhé diskusie o jeho výslednej podobe.

            Magnum decus Slovacorum

            Vo februári tohto roka sme si pripomenuli 160. výročie narodenia doktora teológie, profesora Teologickej fakulty v Jurjeve (dnešné mesto Tartu v Estónsku) a Vysokej školy teologickej ev. a. v. cirkvi v Bratislave, evanjelického kňaza, vedca Jána Kvačalu. Mgr. Radim Pačmár, PhD, ktorý sa vo svojom výskume venuje Jánovi Kvačalovi a teologickému prínosu jeho diela pri tejto príležitosti pripravil štúdiu, v ktorej si túto významnú postavu našich dejín pripomína. Uznanie a všeobecný rešpekt pritom Kvačala dosiahol výskumom diela učiteľa národov Jána Amosa Komenského a renesančného filozofa Tomassa Campanellu.  Veľký význam v uvažovaní a práci Kvačalu má však aj teológia a tejto oblasti Kvačalovej práce je venovaná najnižšia pozornosť. R. Pačmár si preto všíma Kvačalove teologické názory, konkrétne na jeho vnímanie, prežívanie a apológiu luteránskej neoortodoxie. Neoortodoxia bola centrom Kvačalovho teologického uvažovania, axiómou jeho života viery. Nevytvoril v jej duchu síce samostatný teologický systém, ale čiastkovo sa vyjadroval k jednotlivým oblastiam. V ďalšej časti štúdie predstavuje autor Kvačalovo vlastné teologické myslenie. Všíma si pohľad Kvačalu na osobu a dielo Ježiša Krista, „Evanjelium Ukrižovaného“, ktoré je stálym prameňom živého nápoja dušiam po ňom úprimne žízniacim, problematiku autority Písma svätého a autority tradície, význam cirkevných vyznaní, s osobitým dôrazom na Augsburské vyznanie, opodstatnenie a význam učenia o všeobecnom kňazstve. Autor zároveň pridáva Kvačalovu kritiku neoortodoxie, napr. že prísne dodržiavanie všetkých článkov symbolických kníh bez ich kritického dobového zhodnotenia môže mať na vývoj cirkvi a jej existenciu fatálne následky, alebo skutočnosť, že Kvačala vnímal Lutherov prínos pre evanjelickú cirkev, predsa však nepodľahol romantizujúcim predstavám o jeho živote a diele. Autor svoju štúdiu uzatvára poukazom na Kvačalov teologický význam, a tým zároveň na pohľad do slovenskej teológie koncom 19. a začiatku 20. storočia.

            Židovský sviatok Purím

            Sviatok Purím, o ktorom nachádzame zmienku v starozmluvnej knihe Ester, oslávi židovský národ v polovici marca tohto roka. Jeho cieľom je pripomenutie a sprítomnenie udalostí, ktoré vyvrcholili vyslobodením izraelského národa z rúk nepriateľa. Jeho názov pochádza z hebrejského slova, ktoré označuje lós. Hámán totiž stanovil čas zničenia Židov na základe hádzania lósu.

            Slávenie sviatku Purím nebolo v dejinách jednotné a aj dnes má v rôznych formách judaizmu rôzne podoby. Pre jeho slávenie platí dodržanie päť ustanovených príkazov: čítanie Knihy Ester počas bohoslužby, posielanie darov, obdarovávanie chudobných, Purímová hostina a príkaz byť veselý. Autorka štúdie, Mgr. Simona Devečková, PhD., ktorá na Katedre Starej zmluvy obhájila dizertačnú prácu s názvom Apokalyptika ako významný zdroj židovského mysticizmu, si vo svojom príspevku všíma aj ďalšie zvyky a tradície spojené so sviatkom Purím, napr. masky a kostýmy, zvyk písania zvitkov, detskú tradíciu, keď sa na kamene alebo na drevo kreslia napodobeniny Hámána, ale aj Purímové hry, ktoré sú zdramatizovaním tradičného Purímového príbehu alebo paródiou na súčasné pomery. Špecialitou, ktorá počas sviatku Purím nesmie chýbať na stole, je pečivo v tvare trojuholníka plnené makom alebo marmeládou, tzv. Hámánove uši, ale aj kreplech, pečivo kresťanských fašiangov. Sviatok Purím je prvým zo židovských sviatkov, ktoré si v tomto roku všimneme na stránkach Cirkevných listov.

            Prebytočný človek! Prebytočný človek? Divné sú cesty Božie. 

            Z pera Mgr. Simony Devečkovej, PhD. pochádza aj recenzia publikácie, ktorú na stránkach prvého dvojčísla Cirkevných listov prinášame. Pri príležitosti narodenia evanjelickej farárky, prvej ordinovanej ženy, ThB. Dariny Bancíkovej recenzujeme publikáciu, ktorú pri príležitosti sedemdesiateho výročia ordinácie žien za farárky evanjelickej cirkvi, vydalo občianske združenia Priatelia histórie Novohradu v spolupráci s vydavateľstvom Miloš Hric a OZ Prvá láska Utekáč. Publikácia totiž predstavuje hodnotné dielo autentických spomienok významnej osobnosti evanjelickej cirkvi, ktoré sú dôkazom odvahy, no predovšetkým Božej moci a milosti, ako uvádza autorka recenzie.

            Radujme se z Spasitele

            Piesne o Kristovom detstve a dospievaní sú v kontexte piesní o živote Krista menšinovým žánrom. Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. preto tentokrát v rubrike Zo starých kancionálov siahla po piesni práve z tohto obdobia života Ježiša Krista. Pieseň pochádza z kancionála Jakuba Kunvaldského a nesie nadpis O maličkosti a dětinstvi Kristovu. V Cirkevných listoch autorka pre rozsah piesne uvádza výber z nej.

            Naplnenie túžob, alebo ako sa pretavuje energia života do umenia

            V rubrikách sakrálna výtvarná tvorba a výtvarný portrét si prof. Jaroslav Uhel, ArtD. z Katedry výtvarnej kultúry UMB v Banskej Bystrici všíma život a dielo ilustrátorky, grafičky, akademickej maliarky Anny Gajovej, ktorá je evanjelickej verejnosti známa okrem iného ilustráciami k učebnici a pracovnému zošitu pre vyučovanie evanjelického náboženstva pre 5. ročník s názvom Život a viera, ale aj prácou na knihe Štefana Kissa Ako Frederik odhalil tajomstvo. Ilustrácie kníh pre deti a mládež je presne to, čo Anne Gajovej dáva uspokojenie, ale aj pocit osobnostnej sebarealizácie a pozitívneho zmyslu života. Spolu s autorom rubrík jej želáme, nech sa jej túžba, aby naďalej mohla ilustrovať rozprávkové knihy, leporelá, učebnice, omaľovánky a zanechať odkaz dobra, lásky a radosti medzi ľuďmi v jej výtvarnej tvorbe zúročí v dokonalej harmónii.

Cirkevné listy budú v roku 2022 naďalej vychádzať s dvojmesačnou periodicitou.
Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €.
Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 3240 508.
Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.