POCHYBNOSTI

POCHYBNOSTI

Text: Mt 11, 1-6

"Keď Ježiš skončil s poučovaním svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po okolitých mestách.
Keď Ján počul v žalári o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov, aby sa ho spýtali: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“

Pochybnosti – ako ľahko sa nám myseľ zaplní pochybnosťami a ako ľahko pochybnosťami o BOHU. Keď prídu pochybnosti – to samotné ešte nie je problém. Veľmi dôležité až kľúčové je, čo s tými pochybnosťami urobíme, ako na nie v mysli a potom aj prakticky zareagujeme.
Ján Krstiteľ už celú zimu sedel vo väzení. Jeho učeníci mu prinášali posolstvo o Ježišových skutkoch. Čo ale viedlo Jána k takejto zvláštnej – pochybovačnej otázke: „Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“ V SAMOTE VÄZENIA PRÍDU ČLOVEKU NA UM RÔZNE MYŠLIENKY. V samote našich spomienok – čo všetko nám prejde hlavou, keď sa cítime opustení, zranení, keď nám niekto ublížil, hlboko sa nás dotkol? V samote, ktorú mnohí aj počas tohto obdobia zažívajú, odizolovaní od blízkych, priateľov, príbuzných. Hneď je pri našich ušiach „otec lži“ s premysleným obviňovaním Boha: „TEN BOH, KTORÉMU VERÍŠ NA TEBA ZABUDOL! VIDÍŠ, NEZAUJÍMAŠ HO, V SKUTOČNOSTI ŤA NEMÁ RÁD, SÚ TO LEN FRÁZY. JE TO KRUTÝ BOH, KTORÉMU ROBÍ DOBRE, KEĎ SA TRÁPIŠ. NIE JE SKUTOČNÝ, NIE JE ŽIVÝ, OKLAMALI ŤA. MUSÍŠ VERIŤ LEN SÁM SEBE, TY SA Z TOHO DOSTANEŠ, ZVLÁDAŠ TO LEPŠIE AKO ON. „BUDEŠ AKO BOH“. TY VIEŠ LEPŠIE, ČO JE PRE TEBA DOBRÉ A ČO ZLÉ..... koľkí z nás tieto či iné obviňovania denne počúvame v mysli, od iných ľudí, z médií?

O čom mohol premýšľať Ján? „Ak je to skutočne pravda, čo moji učeníci rozprávajú o vzkriesení z mŕtvych a o zázračných uzdraveniach, je to veľká vec; ale prečo nezasvieti svetlo do môjho temného údolia?“

KU KOMU IDEME VO CHVÍĽACH SKLAMANIA, KEĎ VECI NEJDÚ PODĽA NAŠICH PREDSTÁV, NECH UŽ PREŽÍVAME ČOKOĽVEK, OD CHOROBY, CEZ OSOBNÉ ZLYHANIA, PÁDY, NEÚSPECHY AŽ PO FRUSTRÁCIE, PRENASLEDOVANIA ČI SKLAMANIA? Kde je priestor, kam vyventilujeme svoje emócie, hnev...?

Ježiš poukázal na Jánove pochybnosti tak, že zdôraznil svoje skutky uzdravovania slepých, chromých a hluchých, na vyliečenie malomocných, vzkriesenie mŕtvych a kázanie evanjelia Bohu. PRI TOĽKÝCH DÔKAZOCH BOLA JEŽIŠOVA TOTOŽNOSŤ ZREJMÁ. POUKÁZAL NA NIEČO PRAKTICKÉ, UVERITEĽNÉ, HMATATEĽNÉ. Neposlal mu teologický traktát, kázeň, prednášku ani argumenty. Povedal mu: „Pozri“, toto bude robiť Mesiáš, či vidíš na mne?

Ako ľuďom ukázať na živého Boha, že je reálny, pravdivý a naozaj živý? Že to nie je len náboženstvo a obrady, ale niečo, čo skutočne mení životy a vždy k lepšiemu?

Aké posolstvo sa dostáva dnešným ľuďom o Ježišovi?

Krásne o tom hovoria dva citáty od Leonarda Ravenhilla:
„Nie tí, ktorí spievajú o Bohu, nie tí, ktorí píšu alebo kážu o Bohu, ale tí, ktorí osobne poznajú svojho Boha, ostanú pevní a budú podľa toho aj konať a žiť.“
„Nie, hovorenie o jedle nám nenaplní žalúdok, ani rozprávanie múdrostí nás nespraví múdrymi, tak ani rozprávanie o Bohu nie je znakom, že naozaj poznáme Boha a moc Ducha Svätého v nás prebýva.“
Máme skutočné poznanie Boha? Pozor, nemyslím tým intelektuálne, argumentačné? Ale reálne, praktické, viditeľné?
Bol som slepý – zrazu vidím, jasne, zreteľne, nádherne,
Bol som chorý duševne aj duchovne, v úzkosti, strachu a depresiách – som uzdravený,
Bol som vo väzení svojich žiadostí, závislostí – som slobodný
Bol som nemocný telesne – Boh ma uzdravil
Pozývam nás do veľmi dôležitej modlitby. Modlime sa za osobnú, praktickú skúsenosť, za osobné Božie zjavenie. Ináč náš vzťah s Bohom nikdy nebude pravdivý a skutočný. MNOHÍ ROKY SEDIA V KOSTOLE, TAK BOLI OD MALIČKA ÚPRIMNE VYCHOVÁVANÍ, ALE NIKDY NEZAŽILI OSOBNÝ BOŽÍ DOTYK, NEPOČULI JEHO HLAS, NEZAŽILI JEHO PRÍTOMNOSŤ A UISTENIA. To potom nie je vzťah. A o tom to všetko predsa v prvom rade je. „Abba Otče“ Gal 4, 4-7 hovorí o dôvernosti a hĺbke.
Žime tak:
Aby sme vedeli zaujať biblický postoj, keď nás zaplavia pochybnosti a zlé myšlienky
Aby sme vedeli používať autoritu v mene Ježiš a myšlienky, ktoré obviňujú Boha poslať preč, odmietnuť ich
Nech v ťažkých časoch plníme myseľ Božím slovom, chválami a vďakou a nie reptaním a sťažovaním
Aby sme boli pre neveriacich povzbudením, keď budú vidieť, ako zvládame krízové situácie a ako celým srdcom dôverujeme Bohu

Pieseň na povzbudenie